Climate of innovation
Ivanská cesta 30/A
Bratislava
Okná pre pasívne domy
Galvaniho 15 B
Bratislava
Tehelná 1203/6
Zlaté Moravce
BIM knižnice a objekty
Stará Vajnorská 139
Bratislava
Dokonalá izolácia
Stará Vajnorská 139
Bratislava
Prielohy 1012/1C
Žilina
Štúrova 136B
Nitra
V piatok 12. mája boli v priestoroch funkcionalistickej Citroënovej garáže v Bruseli vyhlásené výsledky Európskej ceny za architektúru - Mies van der Rohe Award 2017. Spomedzi nominovaných prác sa víťazom stal obytný komplex DeFlat Kleiburg.
Cenu udeľuje Európska komisia v spolupráci s Miesovou nadáciou každé dva roky. Odbornú stránku zaručujú architektonické inštitúty a komisia odborníkov z vyše tridsiatich krajín. Víťaz spolu s cenou získa aj finančnú odmenu v sume 60-tisíc eur.
Predstavujeme laureáta a finalistov:
Zvíťazil jeden z dvoch rezidenčných projektov, ktorý sa dostal medzi finalistov ceny. Ide o rekonštrukciu jedného z najväčších bytových komplexov v Amsterdame, do ktorého patrí 500 bytových jednotiek - projekt DeFlat Kleiburg. Cenu pre začínajúcich architektov získal bruselský ateliér MSA / V + za projekt bytového domu NAVEZ v Bruseli. Ide o triumf súčasnej holandskej architektúry a jednoznačné otvorenie témy kolektívneho a cenovo dostupného bývania. V histórii súťažnej prehliadky je to tiež prvýkrát, kedy sa víťazom nestala novostavba, ale obnova jestvujúceho objektu. Ceny budú slávnostne odovzdané na ceremoniáli v Barcelone 26. mája 2017.
DeFlat Kleiburg, Amsterdam, Holandsko
Ateliéry: NL Architects a XVW architectuur, Amsterdam
Autori: Walter van Dijk(Holandsko) a Xander Vermeulen Windsant (Holandsko)
Architekti z amsterdamského ateliéru NL nie sú v Mies Rohe Award žiadnym nováčikom. V roku 2005 získali Cenu pre začínajúcich architektov za BasketBar v Utrechte. Tohtoročný víťazný projekt zaujal medzinárodnú porotu konceptom bývania, kde si nájomcovia renovujú či upravujú svoje bytové jednotky sami. Projekt sa tak stáva kolektívnym dielom, čo porota jednoznačne vyzdvihla. Pri hodnotení zavážil určite aj fakt že ide o aktuálnu tému cenovo dostupného bývania.
Predseda poroty Stephen Bates, teoretik a historik architektúry v hodnotiacej správe píše: "DeFlatKleiburg priamo reaguje na súčasné riešenie krízy bývania v európskych mestách. Kleiburg predstavuje druh architektonického projektu, ktorý zodpovedá zmenám v našom životnom štýle a vykročuje smerom k domácnosti 21. storočia. Revitalizácia jestvujúcej zástavby a mnohokrát aj jej radikálna transformácia je rovnako dôležitá ako experimentovanie s novým tvaroslovím a doteraz nevyskúšaným technológiami či materiálmi."
O stavbe:
Rekonštrukcia jedného z najväčších bytových domov v Holandsku. Dom so zalomeným pôdorysom je dlhý viac ako 400 metrov a vysoký 11 podlaží. Nachádza sa tu viac ako 500 bytových jednotiek. Združenie De FLAT zachránilo obrovský komplex pred demoláciou. Bol vypracovaný koncept, podľa ktorého si vlastníci renovovali byty svojpomocne. Budova bola jednou z posledných zástupcov moderny, ktorá ostala zachovaná v (takmer) pôvodnej podobe v amsterdamskej obytnej štvrti Bijlmermeer. Pri minimálnych zásahoch do koncepcie a formy domu sa podarilo humanizovať architektúru a vytvoriť príjemné prostredie pre život.
Nosné konštrukcie a infraštruktúra budovy boli zrekonštruované do pôvodnej podoby, pričom však byty boli ponechané bez vybavenia, infraštruktúry a zariadenia. Tento krok minimalizoval počiatočné investície a umožnil zrealizovať experimentálny obchodný model. Zásadným momentom rekonštrukcie bolo odstránenie troch výťahových šácht, ktoré boli pristavené v 80. rokoch a objekt vertikálne rozčlenili. Počas rekonštrukcie sa ukázalo, že šachty môžu byť nahradené výťahmi umiestnenými vo vnútri dispozície. Brutalistická krása horizontálnych línií pavlačí tak mohla byť obnovená.
Skladovacie priestory pre obyvateľov bytov, ktoré boli pôvodne umiestnené na prízemí a tvorili nepriepustnú bariéru boli presunuté do jednotlivých podlaží, čím sa prízemie otvorilo pre obývaciu funkciu. Betónový kolos sa tak otvoril do parkových priestorov.
Zásadným zásahom bola výmena stáleho osvetlenia pavlačí za úsporné svietidlá s pohybovým senzorom. V noci tak celý komplex intenzívne nežiari, ale rozsvecuje sa iba na základe individuálneho pohybu.
Pozrite si krátke video predstavujúce víťaznú stavbu:
Cena pre začínajúcich architektov:
NAVEZ, Brusel, Holandsko
Ateliér: MSA / V +, Brusel
Autori: Benoit Moritz (Holandsko), Jean-Marc Simon (Holandsko), Alain Simon (Holandsko)
O stavbe:
Cenu pre začínajúcich architektov získal ateliér MSA / V + za projekt NAVEZ - päť bytových jednotiek na severe Bruselu. Jedná sa o verejnú investíciu, ktorá ukazuje novátorský prístup k starostlivosti o prímestské oblasti a súčasne ponúka príkladné byty pre veľké rodiny. Porota ocenila vysokú kvalitu jednotlivých bytov, z ktorých je každý originálne riešený a súčasne a ponúka benefity v podobe prirodzeného svetla zo všetkých smerov, pôsobivé výhľady a dynamické priestorové zážitky. V podobnom duchu sú riešené aj spoločné priestory. Porota tiež zdôraznila, že architekti starostlivo pracovali s funkčným začlenením budovy do okolia a súčasne jej ponechali natoľko výrazný charakter, že sa stala orientačným bodom celej oblasti.
Pozrite si krátke video predstavujúce víťaznú stavbu:
Do užšieho výberu sa v aktuálnom ročníku ceny dostalo zo susediacich štátov iba Poľsko, ktoré v predchádzajúcom bienále súťažnej prehliadky získalo za filharmóniu v Štetíne hlavnú cenu. Ďalšími krajinami v prestížnom výbere sú Holandsko, Veľká Británia, Dánsko a Francúzsko. Na Cenu EÚ za súčasnú architektúru boli za Slovensko nominované štyri stavby. Žiadna z nich sa však neprebojovala do užšieho výberu medzinárodnej poroty, ktorý bol oznámený v januári 2017.
Pozrite si zvyšné štyri európske stavby, ktoré sa dostali do najužšieho výberu:
Katynské múzeum, Varšava, Poľsko (viac v tomto článku)
Ateliér: BBGK Architekci, Varšava
Architekti: Jan Belina-Brzozowski (Poľsko) a Konrad Grabowiecki (Poľsko)
Zatiaľ čo pred dvoma rokmi hlavnú cenu získala poľská stavba navrhnutá zahraničnými architektmi, v aktuálnom ročníku súťažnej prehliadky porotu zaujalo Múzeum navrhnuté varšavským štúdiom BBGK Architekci. Múzeum pripomína bolestivú časť poľskej histórie z druhej svetovej vojny, kedy bolo viac ako dvadsať tisíc poľských vojenských dôstojníkov a štátnych úradníkov brutálne zavraždených sovietskou tajnou políciou.
O stavbe:
Citlivý a tvorivý prístup na mieste historického a symbolického významu. Odvaha a dôslednosť autorov sa pretavila do estetickej koherencie novej architektúry a historického prostredia. Masívna materialita vložených betónových konštrukcií odkazuje na pevné múry Varšavskej citadely. Dôsledne komponovaný priestor a plánovaný pohyb návštevníka ovplyvňuje predstavivosť a vzbudzuje emócie. Fyzickej architektúre sekundujú moderné technológie, ako nadstavba ktorá umožňuje vnímať divákovi historické udalosti ako celistvý príbeh.
Betón je hlavným výrazovým prostriedkom. Pridaním farby stráca svoju technickú strohosť. Získava ušľachtilosť kameňa. Začleňuje sa do starých múrov opevnenia. Starne so cťou, interaguje so svetlom. Počas leta je teplý a príjemný na dotyk, v zime zostáva chladný a neprístupný.
Rivesaltes Memorial Museum, Rivesaltes/Ribesaltes, Francúzko
Ateliér: Rudy Ricciotti, Bandol
Architekt: Rudy Ricciotti (Francúzko)
S témou národnej histórie pracuje tiež Múzeum a pamätník Rivesaltes vo Francúzsku. Múzeum sa venuje histórii vojenského tábora pri meste Rivesaltes. V tábore na juhozápade Francúzka bolo počas vichystickej vlády väznené a neskôr do nacistických koncentračných táborov deportované civilné obyvateľstvo.
O stavbe:
Objekt od francúzskeho architekta Rudyho Ricciottiho je strohý a výrazovo silný. Objekt čiastočne zapustený do zeme sa vynára z divokej krajiny. Toto gesto symbolizuje, že aj napriek plynúcemu času Francúzi na absenciu svojich blízkych nezabúdajú. Návštevník vchádza tunelom do masívnej betónovej stavby dlhej 250 m. Z lineárnych priestorov expozície nie je priamy výhľad do exteriéru, Okrem pohľadu na oblohu cez strešné okná.
Vo výpočte finalistov sú boli zahrnuté dva bytové komplexy. Jeden z nich je súčasťou novej rezidenčnej štvrti Ely Court v Londýne.
Ely Court, Londýn, Veľka Británia
Ateliér: Alison Brooks Architects, Londýn
Autor: Alison Brooks (Veľka Británia)
O stavbe:
Vzorový príklad koncepčného rozvoja mestskej časti. Ide o prvú realizovanú fázu doplnenia obytnej štruktúry v štvrti South Kilburn. Nová podoba bytových domov vzišla z architektonickej súťaže. Urbanistické riešenie vychádza z archetypu blokovej zástavby z 19. storočia. Dôraz je kladený na komunitný život. Vnútroblok je riešený ako funkčný priestor, ktorý ma za úlohu prepojiť obytné domy. Do monotónnej textúry bytoviek zo šesťdesiatych rokov sa podarilo vniesť novú kvalitu.
Pozrite si krátke video predstavujúce finalistu:
Kannikegården, Ribe, Dánsko
Ateliér: Lundgaard&Tranberg Architects, Kodaň
Autori: LeneTranberg (Dánsko) and BojeLundgaard (Dánsko)
Porotu zaujal tiež citlivý prístup k historickému dedičstvu, ktoré preukázalo dánske štúdio Lundgaard & Tranberg Architects pri stavbe v susedstve stredovekej katedrály Kannikegården v Ribe - najstaršo m meste v Dánsku.
O stavbe:
Kannikegården v dánskom meste Ribe je najlepšie zachovanou stredovekou pamiatkou v krajine. Nový objekt vznikol ako krycia stavba rozsiahlych vykopávok v centre mesta. Návštevník nájde pod strechou viac ako tisíc rokov staré múry z pálenej tehly. Materiály stavby, najmä keramická krytina použitá na streche nového objektu odkazuje na stavebný materiál typický pre stredoveké domy v meste. Objekt citlivo zakomponovaný do historického centra mesta slúži aj ako návštevnícke centrum a časť je vyhradená ako zázemie blízkej katedrály.
Bienále súťažnej prehliadky realizovaných stavieb organizuje Európska únia a Nadácia Mies van der Rohe v Barcelone od roku 1988. Cieľom súťaže je vyzdvihnúť prínos európskych architektov, sledovať, ako uplatňujú nové koncepty a technológie v praxi, a porovnať kvalitu architektúry v jednotlivých európskych štátoch. V porote pre rok 2017 zasadli architekti, historici architektúry a kurátori Stephen Bates (Veľká Británia, predseda), Gonçalo Byrne (Portugalsko), Peter Cachola Schmal (Nemecko), Pelin Dervišov (Turecko), Dominique Jakob (Francúzsko), Juulia Kaus (Fínsko) a Małgorzata Omilanowska (Poľsko).
Všetkých 40 finalistov si môžete pozrieť na tomto linku.