Obdobie Dušičiek - prehľad architektúry pietnych miest

Prelom októbra a novembra patrí spomienkam na zosnulých. Navštevujeme pietne miesta, oživujeme si v pamäti vzdialené aj nedávne momenty. Pri tom nás chtiac, či nechtiac, sprevádza architektúra. Pomníky tvoria pevné body na ktoré môžeme viazať svoje pocity a myšlienky. Už od dôb dávno minulých reprezentujú pomyselnú bodku za pozemskou púťou zosnulých. Dnes sa  pozrieme na niektoré z nich. Nebudeme sa však snažiť o obsiahle uchopenie témy architektúry pietnych miest, ktorým sa zaoberala Barbora Šajgalíková vo výbornom článku Ako sa mení architektúra smútku. Nebudeme rozoberať ani diela klasikov ako Dušan Jurkovič, Ferdinand Milučký alebo Igor Teplan st... 

Pozrieme sa na pár realizácií, projektov a súťaží z posledných rokov. Nie je ich veľa. Nájdu sa však medzi nimi aj viaceré naozaj kvalitné diela. Výber dopĺňa galéria publikovaných príkladov, ktorú nájdete v súvisiacich článkoch v závere textu.

Slovenská republika:

Realizácie:

Revitalizácia Verejného cintorína v Košiciach

Cieľom aktuálnej revitalizácie verejného cintorína v Košiciach pod hlavičkou ateliéru STOA architekti bolo najmä vytvorenie dôstojného predpolia, v priamom spojení s verejným priestranstvom. Riešené územie v rámci najväčšieho pietneho miesta na Slovensku, zahŕňalo viacero funkčných blokov. Nové parkovacie miesta navrhli architekti ako zazelenené plochy s vodopriepustným povrchom. Priestranstvo pred pôvodným vstupom do cintorína doplnil raster výsadby, s akcentovaním výtvarného diela “Upokojenie“ od Mikuláša Szigetiho, a odpočinkové lavičky. Výrazný architektonický prvok - vstupný portál s bránami z prvej polovice 20. storočia bol odborne zrekonštruovaný a osadený replikami pôvodných krídiel podľa zachovanej fotodokumentácie. Obradné námestie za bránami cintorína vytvorilo adekvátnu rozptylovú plochu pre návštevníkov obradov poslednej rozlúčky. Vstup do Urnového hája architekti symetricky prepojili nástupným schodiskom. Raster betónových stĺpikov po obvode rozptylového priestoru vytvára optické prerušenie priameho pohľadu do hrobových polí a klesá smerom ku zrekonštruovanému krížu - hlavnému bodu kompozičnej osi.

Obnova židovského cintorína, Stará Bystrica (viac tu)

Rekonštrukcia cintorína zničeného počas druhej svetovej vojny. Pred rekonštrukciou sa sotva dali rozoznať jednotlivé náhrobky na zarastenej ploche plnej odpadkov. Realizácia z dielne ateliéru VAN JARINA sa sústredila na reštaurovanie zachovaných pomníkov, pričom ostala zachovaná ich poloha a orientácia. Novú dominantu tvorí pamätník - brána, ktorý symbolizuje spojenie pamäti žijúcich so zosnulými predkami. Na jednej strane nájdeme vytesaný zoznam zosnulých, na druhej strane sa nachádza zoznam deportovaných židovských obyvateľov obce.

Krajinársky plochu cintorína ohraničil nový nízky kamenný múr z pieskovcových blokov, vymurovaný na pôvodných základoch. K areálu vedie nová kamenná prístupová cesta, zvyšné terénne úpravy ostali minimalizované. Súčasť projektu tvorí aj náučný chodník, ktorý prepája centrum obce so židovským cintorínom. 

Obnova vojenského cintorína z prvej svetovej vojny v Banskej Bystrici (viac tu)

Dielo Benjamína Brádňanského, Víta Haladu a Maroša Greša vzišlo z architektonickej súťaže. Do areálu vojenského cintorína z obdobia 1. svetovej vojny vstupujú architekti s návrhom, ktorý vkladá do priestoru novú životaschopnú vrstvu. Jej súčasťou je monument, ktorý okrem toho, že sám o sebe je pamätníkom dokumentujúcim a pripomínajúcim históriu cintorína, prináša do existujúcej periférie nadhľad. Práve nový objekt sa v komplikovanom kontexte a ťažko čitateľnej situácii stáva vyhliadkou, náhrobnou doskou s menami pochovaných, kaplnkou, prezentačnou stenou, zázemím, a v neposlednom rade výrazným symbolom miesta.

Mestský cintorín Prešov - Šváby (viac tu)

Opäť výsledok architektonickej súťaže. Na skolaudovanie prvej časti rozsiahleho projektu sa síce od vyhlásenia výsledku čakalo dlhých štrnásť rokov, ale ateliér STOA architekti dotiahol realizáciu do úspešného konca.

Výsledok poteší. O to viac, že ide o realizáciu v u nás prehliadanej a konzervatívnej oblasti. Vo svete je podobným zadaniam venovaná značná pozornosť, typológia sa rýchlo vyvíja. V Prešove sa autori vracajú ku konceptu mestského cintorína - ako verejného parku na okraji obytnej zóny - usporiadania, ktoré vo veľkých mestách postupným zahusťovaním ustupuje. Nejde už o striktne monofunkčnú štruktúru.

Základná kostra vymedzujúca sektory pohrebísk je doplnená o organickú nadstavbu v podobe mäkko modelovaného terénu. Architekti vyzdvihujú prírodné prostredie vznikajúceho lesoparku, ktorý môže slúžiť aj ako miesto každodenných aktivít. Ďalšiu nadstavbovú vrstvu tvorí pole informačných panelov, prezentujúcich archeologický výskum v lokalite. Klasickým hrobovým miestam sekundujú hrobové miesta "zelené". Štruktúru dopĺňajú rôzne druhy urnových hrobov, stien, stĺpov, rozptylové a vsypové lúčky, či “les pokoja”. Dôležitý je dostatok plochy na hrobové miesto a dôsledne navrhnutá komunikačná mikroštruktúra. Architekti tak zamedzili častému prípadu, kedy sa medzi širokými chodníkmi nachádzajú desiatky ťažko dostupných miest. Sympatická je aj snaha o jednotnú úpravu hrobových celkov a reguláciu “výzdoby”. Až čas ukáže, či je zámer v praxi udržateľný. Dôležitý je cit architektov pre výtvarné, materiálové riešenie a dôstojné nahradenie tradičnej symboliky. Zrealizovaná prvá etapa projektu definovala jasnú koncepciu a smer rozvoja areálu do budúcnosti.

Pomník príslušníkom Ozbrojených síl Slovenskej republiky, Háj-Nicovô (viac tu)

Po tretíkrát? výsledok vyzvanej architektonickej súťaže.

Pomník príslušníkom Ozbrojených síl Slovenskej republiky je súčasťou pietneho areálu na vrchu Háj-Nicovô, ktorý sa týči nad severovýchodným okrajom Liptovského Mikuláša. Práve na tomto mieste sa koncom druhej svetovej vojny odohrávali jedny z najťažších a najdlhších bojov na našom území. Vojenský cintorín dopĺňa monumentálny pamätník, venovaný vojakom padlým pri oslobodzovaní Liptova. Autormi jeho výtvarného riešenia sú architekti Aladár Búzik a Vladimír Bauer, ktorí spolupracovali s akademickými sochármi Alfonzom Gromom a Miroslavom Ksandrom. Komplex je od roku 1963 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. 

Nedávnym prírastkom v areáli je pamätník pre 58 novodobých hrdinov, ktorí zahynuli pri plnení úloh v zahraničných misiách a operáciách. Autorkou architektonického riešenia je Karin Barényiová, ktorá so svojim návrhom zvíťazila na sklonku roku 2017 vo vyzvanej súťaži. Podľa návrhu architektky bola na pietnom mieste už v minulosti zrealizovaná Pamätná tabuľa. Za spomenutie určite stojí aj realizácia Vojenského cintorína v neďalekom Važci, za ktorý ako spoluautorka získala na prelome milénií cenu Dušana Jurkoviča.

"Základná otázka po prečítaní zadania znela: Ako areál Pamätníka doplniť pomníkom tak, aby bola zachovaná jeho historická aj výtvarná kontinuita? Ako nájsť riešene, ktoré nebude mať snahu konkurovať areálu koncipovanému so všetkými atribútmi klasicky, monumentálne... Zároveň splniť podmienky libreta na súdobej výtvarnej úrovni. Preto som navrhla pomník ako Memoriálnu kaplnku /Memorial chapel/, kontemplatívny priestor, ktorého posvätnosť je ukrytá v každom jednom mene vytesanom do jeho stien, v nekonečnosti jeho obete," vysvetľuje v librete súťažného návrhu Karin Barényiová.

Rekonštrukcia domu obradov a časti areálu ortodoxného cintorína v Bratislave (viac tu)

Napriek tomu, že sme v úvode písali, že sa vyhneme klasikom a starším realizáciám, predsa sa vraciame do prvej polovice minulého storčia.

V roku 2013 dokončilo vtedajšíe studio b52 (dnes premenované na LBAA) - Ján Lukáč†, Michal Lang, Ján Rendoš rekonštrukciu domu obradov a časti areálu ortodoxného cintorína v Bratislave. S odstupom času a aktuálnymi fotografiami predstavujeme príkladnú rekonštrukciu významného diela architektov Fridricha Weinwurma a Ignáca Vécseia, ktorú dopĺňa obnova neskoršej infraštruktúry od architekta Josefa Konrada.

Dom smútku je jedinou realizáciou Weinwura a Vécseia, ktorá je zrekonštruovaná do originálnej podoby a zároveň slúži pôvodnému účelu. Pamiatková obnova nechala vyniknúť pôvodné architektonické riešenie, materiály a farebnosť objektu.

Park na mieste starého cintorína? Áno. V Leopoldove. (viac tu)

Zmena je život. Týka sa to aj pietnych miest. A opäť na počiatku stála súťaž.

V závere roku 2016 vyhlásilo mesto Leopoldov zaujímavú súťaž. Starý cintorín (významná spojnica v rámci mestskej štruktúry) sa mal zmeniť na park s detským ihriskom. Areál cintorína, s mohutnou lipovou alejou, bol v čase vyhlásenia súťaže minimálne využívaným verejným parkom. Nová náplň (park s hracími prvkami pre deti) a stvárnenie priestoru mali priniesť zmenu.

Dôležitým momentom bolo práve zosúladenie histórie pietneho miesta s budúcnosťou aktívneho využitia.

Spomedzi súťažiacich sa podľa verdiktu poroty s náročným zadaním najlepšie vysporiadala trojica Jakub Kopec, Klára Zahradníčková a Tomáš Džadoň. Porota na víťaznom návrhu ocenila hlavne urbanistické riešenie, ktoré posunulo plot pri Hlohoveckej ceste do polohy za kaplnkou, čím vznikla otvorená “piazzeta”. Tá vytvára hodnotný predpriestor nového parku. Projekt triezvo, ale zároveň sviežo pracuje s pietnym charakterom areálu. Autori architektonického riešenia sa snažili minimalizovať potrebu budúcich údržbových prác a premýšľali nad charakterom krajinných úprav v dlhodobom horizonte.

Súťaže - poďme sa pozrieť na (zatiaľ) nerealizované projekty:

Výsledky súťaže na Dom rozlúčky v Brezne, alebo "dom - plot" v podaní A B.K.P.Š (viac tu)

Brezno vyhlásilo v roku 2021 dvojkolovú súťaž na architektonický návrh nového domu rozlúčky a krajinnej úpravy územia za účelom vytvorenia samostatného celku s kompletnou vybavenosťou potrebnou pre prevádzkovanie a údržbu cintorína.

Spomedzi 21 záujemcov vyhodnotila porota ako najlepší návrh kolektívu A B.K.P.Š.: "Dom rozlúčky tu nie je samostatnou stavbou, ktorá púta pozornosť, ale je len akoby časťou domu-plotu. Múr ktorý oddeľuje cintorín od okolia je zároveň kolumbáriom. Jedným z najsilnejších momentov návrhu je atmosféra samostatného sveta vnútorného nádvoria cintorína-parku. Zadanie, ktoré spočívalo vo venovaní rovnakej pozornosti samotnej stavbe Domu rozlúčky a koncepcie pochovávania a hrobových miest je tu splnené jednoduchým a účelným gestom. Porotu presvedčila aj schopnosť autorského kolektívu precizovať v prvom kole nahodenú schému do netriviálneho návrhu v detailnom prevedení. Autori ponúkajú Breznu nielen stavbu Domu rozlúčky, ale zároveň miesto so silnou atmosférou, otvorené pre každého."

Nová smútočná sieň v Litvínove - so zadaním sa najlepšie vysporiadal slovenský autorský kolektív (viac tu)

Predmetom verejnej jednokolovej súťaže bol návrh architektonicko-krajinárskeho riešenia novej smútočnej siene v českom Litvínove. Spomedzi 16 súťažných návrhov porota určila ako víťaza slovenský tím v zložení: Tibor Gombarček, Marián Gombarček, Dominika Čerepkaiová, Pavol Dobšinský a Pavlína Voštinárová.

"Návrh přináší nejsilnější architektonický koncept soutěže s levitující hmotou síně, která vytváří neopakovatelnou atmosféru. Tuto myšlenku autoři přesvědčivě odůvodňují. - návrh má vynikající výtvarnou kvalitu nejen ve ztvárnění vlastní síně, ale i v urbanistickém řešení - návrh přináší zcela originální pojetí prostoru pro smuteční obřady umožňující přítomným hostům hluboký smyslový i vnitřní prožitek - dispoziční řešení budovy smuteční síně vychází ze samotné koncepce a navozuje scénář cesty posledního rozloučení - urbanistická koncepce navazuje na stávající uspořádání prostoru hřbitova, využívá atmosféry lesního porostu a umožňuje alternativní způsoby pohřbívání," píše v hodnotení porota.

Ako sa vysporiadať s kolektívnou traumou - Pamätník obetiam COVID-19 (viac tu)

V Bratislave pre zmenu zvíťazil spomedzi 40 súťažiacich návrh českého architekta Radka Talaša.

Pamätník, ktorý aktivuje prítomnosť návštevníka, vytvára pominuteľný obraz v podobe vĺn na hladine ružinovského jazera Rohlík. Porota ocenila efemérny koncept, vymykajúci sa tradičnému vnímaniu pamätníka.

Pamätník slobody slova vo Veľkej Mači (viac tu)

Na pamiatku Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.

Trnavský samosprávny kraj v spolupráci s pozostalými rodinami a širšou odbornou verejnosťou vyhlásil v decembri 2021 verejnú výtvarno-architektonickú súťaž. Jej cieľom je na mieste tragédie Jána a Martiny vytvoriť pietne miesto. Zámerom vybudovania pamätníka v obci Veľká Mača je pripomínať, uchovávať a podnecovať ľudí k diskusiám s patričnou úctou. 

Hlavnú symboliku víťazného návrhu Benjamína Brádňanského, Víta Haladu a Martina Piačeka tvorí naklonenie, nerovnováha a vychýlenie. Autori vsadili na jednoduché a silné gesto, ktoré sa viaže k tragickej udalosti. Na jednej strane berie, ale na druhej pridáva. Zrozumiteľný jazyk práce s terénom vytvára niekoľko rovín priestorového prežitia. Z ulice takmer neviditeľný, len s náznakom nového horizontu na opačnej strane pozemku. Betónový objekt hlavného vstupu so zázemím vytvára v území obce veľmi citlivý zásah s minimálnou výškou do úrovne zábradlia so zelenou kulisou živého plota.

Česká republika - pozrime sa k našim západným susedom

Najprv realizácie:

Poslední místo - rozšírenie cintorína v libereckej štvrti Vratislavice nad Nisou - Mjölk architekti (viac tu) 

Dôstojné prostredie pre poslednú rozlúčku. Minimalistické tvaroslovie a symbolika.

Realizácia reaguje na potrebu vytvorenia rozptylovej lúčky, vyspovej lúčky a pietneho miesta pre nenarodené deti. Otvorené priestranstvo, v režírovanom kontakte s prírodou, tvorí protiklad k hustej spleti klasických hrobových miest a pomníkov. Architekti vytvárajú pokojné prostredie pre spomienky a rozjímanie.

Revitalizácia bývalého evanjelického cintorína, Kunčí - Med Pavlík architekti (viac tu)

Od posledného pohrebu uplynulo už viac ako šesťdesiat rokov. Miesto pustlo a jednotlivé náhrobné kamene sa strácali pod nánosom vegetácie. 

Přes svoji neudržovanost, anebo možná právě pro ni, si místo zachovalo neskonalý půvab. Koncept řešení revitalizace pracuje s myšlenkou zachycení procesu zániku bez ambice na doslovnou obnovu původního uspořádání hřbitova nebo naopak zahlazení zbytků hrobů...

Smútočná obradná sieň Valašské Meziříčí - Archislužba (viac tu)

Opäť zhmotnený výsledok architektonickej súťaže.

Dôstojné miesto poslednej rozlúčky. Premyslená kompozícia objektov a priľahlej krajiny, ktorá pracuje s priehľadmi a topografiou terénu.

Pamätník Zámeček, Pardubice - Vít Podráský, Jan Žalský (viac tu)

Dôstojná spomienka na obete heydrichiády. Opäť výsledok súťaže. 

Zrevitalizované pietne miesto pripomína temné udalosti leta 1942 a obete nacistických popráv. Počas heydrichiády tu bolo v zavraždených 194 ľudí vrátane obyvateľov osady Ležáky.

Zázemie cintorína v Litomyšli - Kuba & Pilař architekti (viac tu)

Kiež by infraštruktúra našich cintorínov vyzeralo podobne...

Východočeský Litomyšl je pre priaznivca architektúry miestom hodným návštevy. K výborným stavbám, ktoré vznikli na základe súťaží z verejných zdrojov sa pripojili aj ďalšie zaujímavé objekty. Patrí medzi ne aj realizácia ateliéru Kuba & Pilař architekti - minimalistické zázemie mestského cintorína. Striedma forma dôsledne napĺňa požiadavky na efektívne naplnenie zadania. Súčasne však rozvíja estetickú stránku, akcentuje priestor južného vstupu do cintorína a vytvára pozadie pre umiestnenie pamiatkovo chráneného súsošia.

Pomník - lávka v Jizerských horách - Rudolf Hůlka/RH faktor (viac tu)

Pomníček ako malá užitočná vec v spojení s okolitým prostredím.

"V lese poblíž Bílého Potoka náhle zemřel Achim Šipl, rodák, horolezec, znalec a patriot Jizerských hor. Obrátil se na mě syn Achim Šipl, zda bych chtěl navrhnout přímo v místě jeho skonu pomníček, nejlépe nekonvenčním způsobem. Když jsem zjistil, že na místě samém teče malý potok v malebném údolí bukového lesa, napadlo mě vytvořit most. Je to praktická věc a zároveň věčná symbolika spojení dvou břehů, místo přechodu." -  architekt Rudolf Hůlka

Perlička na záver

Zvieracie krematórium Věčná loviště, Žižice - Petr Hájek ARCHITEKTI (viac tu)

Miesto poslednej rozlúčky s domácimi miláčikmi v opustenom bunkri protivzdušnej obrany.

Práca Petra Hájka takmer vždy vystupuje zo sivého priemeru. Ani realizácia, ktorá rozvíja komorné zadanie zvieraciho krematória nie je výnimkou. Dielo charakterizuje pre prácu s prírodným a historickým kontextom, minimálne výrazové prostriedky, ekonomické materiály a riešenia... Výnimkou a ústredným motívom diela je zrkadlová stena - symbolická hranica medzi prítomnosťou a spomienkou.

Do súhrnu sa ani z ďaleka nezmestilo všetko. Pozrite si záverečnú galériu súvisiacich článkov: