Obnova vojenského cintorína z 1. sv. vojny, Banská Bystrica Majer - diplomová práca

Historický vojenský cintorín v Majeri sa nachádza v meste Banská Bystrica. Súčasný zarmucujúci stav tejto pamiatky vyprovokoval verejnú súťaž na obnovu tohto cintorína s kapacitou 1380 hrobových miest.

V roku 1986 bola v tejto lokalite naprojektovaná mimoúrovňová križovatka komunikácií smerujúcich z centra mesta a od vlakovej stanice v smere do Brezna, čím sa značná časť cintorína zničila. Súčasný počet zachovaných hrobových miest predstavuje zhruba tretinu pôvodného počtu hrobov, presne sa ich tu nachádza 395.

Zadanie verejnej súťaže obsahovalo výlučne obnovu zachovanej časti cintorína a odstránenie náletových drevín.
Zadanie spomínanej verejnej súťaže sme si prepožičali ako tému diplomovej práce a rozšírili ho o prístavbu expozície 1. svetovej vojny. Pre spomínanú prístavbu sme si vybrali priľahlú parcelu susediacu s cintorínom. Diplomová práca teda rieši obnovu cintorína, prístavbu expozície a komplexný návrh spevnených plôch, dopravného napojenie a parkovania v riešenom území.

Výsledkom diplomovej práce je projekt štúdie. Výsledný návrh, v čo najväčšej možnej miere akceptuje zachovaný stav cintorína, obnovuje ho náznakovo a robí z neho lokalitu pre odpočinok a zamyslenie sa. Našou snahou bolo taktiež poukázať na pohnutý osud pietneho miesta a necitlivej výstavby 70. rokov.

Po skončení vojny sa baraky stali majetkom česko - slovenskej armády, boli tu zriadené opravovne vojenskej techniky a zanikli v 70. rokoch 20. storočia. Spomínané baraky sa nachádzali juhozápadne od cintorína v Majeri na mieste dnešnej priemyselno - obchodnej zóny.

Súčasný stav územia

Riešené územie vojenského cintorína sa v súčasnosti nachádza na východnom okraji intravilánu mesta Banská Bystrica v susedstve priemyselnej zóny. O existencii niekdajšieho cintorína hovorí už len nevýrazný a náletovými drevinami zastretý pieskovcový pamätník legionárov. Cintorín v Majeri bol určený na pochovávanie vojakov rakúsko-uhorskej armády, ranených na východnom fronte v rokoch 1914 - 1918, ktorí podľahli vážnym zraneniam v banskobystrickej vojenskej nemocnici. Počas realizácie projektu mimoúrovňovej križovatky v smere na Brezno a autoservisu Peugeot, boli takmer dve tretiny cintorína úplne zničené. Južne od zachovanej časti vojenského cintorína sa dnes nachádza malá záhradkárska oblasť, ležiaca na parcelách urbára. Nachádza sa tu tiež betonáreň, ktorú od riešeného územia oddeľuje jej prístupová komunikácia. Medzi autoservisom ležiacim na sever od riešeného územia a betonárňou na juh od neho je výškový rozdiel 11,2 metra, čo hovorí o svahovitom teréne, v ktorom sa pozostatky cintorína nachádzajú. Na východe s cintorínom susedí dvojica civilných cintorínov, pričom jeden zo spomínaných cintorínov je rómsky.

Mesto Banská Bystrica realizovala na mieste cintorína v marci roku 2014 archeologický prieskum, prostredníctvom ktorého sa podarilo nájsť hmotné nálezy náhrobných kameňov a liatinových hrobových krížov. Počas výskumu sa sondážnymi odkryvmi podarilo zistiť aj presné umiestnenie niektorých hrobových miest a taktiež identifikovať vojakov, ktorým tieto hroby patrili.

Účel objektu

Múzeum 1. svetovej vojny, bude slúžiť najmä ako expozícia hmotných nálezov a artefaktov nájdených počas rekonštrukcie cintorína 1. svetovej vojny v banskobystrickom Majeri. Ďalej tu budú prezentované aj iné náučno vzdelávacie materiály s tematikou 1. svetovej vojny. Stavba bude slúžiť najmä turistom so záujmom o vojnovú históriu a študentom, prípadne žiakom škôl na vzdelávacie účely. Pomyselný zárez budovou poslúži, ako komunikácia smerujúca k pamätníku legionárov a na jeho stenách budú odprezentované mená obetí vojny, ktoré sú pochované na vojenskom cintoríne. Areál, ktorý je taktiež neodmysliteľnou súčasťou návrhu bude slúžiť, nielen ako pietne miesto posledného odpočinku vojakov, ale aj ako verejný priestor, park so stopami histórie tohto konkrétneho cintorína a jeho pohnutého osudu po roku 1976. Širokej verejnosti poslúži areál ako miesto pre duševný relax a rozjímanie.

Dopravné napojenie

V súčasnosti niekdajší vojenský cintorín križujú dva významné cestné ťahy. Prvým z nich je z juhu smerujúca cesta 66, ktorá vedie popri vlakovej a autobusovej stanici popri nami riešenom území smerom do Brezna. Východne od riešeného územia táto komunikácia prechádza do nadjazdu ponad jej privádzač smerujúci z priemyselnej zóny situovanej južne od cintorína. Druhým významným dopravným ťahom je Partizánska cesta smerujúca z centra Banskej Bystrice a spája sa s cestou 66 práve v tesnej blízkosti cintorína v Majeri. Spomínaná križovatka je predmetnou križovatkou, ktorej projekt z roku 1976 zničil značnú časť cintorína. Nami navrhovaný objekt múzea je vzdialený menej ako 350 metrov od najbližšej zastávky MHD. Územný plán mesta Banská Bystrica však ráta s návrhom novej autobusovej linky smerujúcej po ulici Stavbárska v smere na centrum mesta. Na tento návrh bude projekt cintorína reagovať doplnením zastávky MHD v tesnej blízkosti parkoviska pod cintorínom, po dôkladnom zvážení dopravnej situácie v danom území. Parkovanie v blízkosti objektu je realizované na parcele 5670/1 a zahŕňa jedno autobusové státie a päť státí pre osobné automobily, čo predstavuje asi počet, 60 návštevníkov. K riešenej parcele smeruje aj mestom vybudovaná účelová cyklotrasa smerujúca po Stavebnej ulici smerom k navrhovanému parkovisku. Objekt múzea je navrhovaný v ochrannom pásme železnice nachádzajúcej sa na východ od riešeného územia a ráta s udelením výnimky na výstavbu v ňom.

Situovanie objektu a urbanistické začlenenie

Situovanie múzea je do veľkej miery ovplyvnené veľkosťou parcely a jej situovaním a orientáciou voči cintorínu. Orientáciu zárezu, abstrahovaného tvaru zákopu, ovplyvnili ako rozmery parcely na ktorej je navrhnutý, tak aj téma osudu cintorína po roku 1976 a konfrontácia návštevníkov so súčasným stavom tohto územia.

Od parkoviska situovaného medzi cintorínom a priľahlou betonárňou sa dostávame rampou, ktorá slúži aj ako komunikácia pre invalidné osoby a osoby so sťaženým pohybom, do spomínaného zárezu ktorý akoby presekával navrhnutú hmotu objektu. Zákopom je možné defilovať po schodisku smerom hore k najvyššiemu bodu terénu, kde sa nachádza pamätník legionárov. K pamätníku sa invalidné osoby dostanú chodníkom vedeným pozdĺž privádzača cesty 66, ktorý cintorín pretína. Zo zákopu je možné sa dostať aj na výhliadku, ktorá je situovaná v juhozápadnom rohu cintorína v Majeri a je realizovaná ako chodník, ktorého úroveň je len podvihnutá voči okolitému terénu a tak je zabezpečená bezbariérovosť tejto výhliadky. Výhliadka poskytuje výhľad cez sklo, na ktorom je vyobrazená polotransparentná fotografia historického vzhľadu cintorína a po postavení sa na určený bod sa prekrytím fotografie a reality naskytne návštevníkovi pohľad na podobu cintorína spred roku 1976. okrem pohľadu na cintorín poskytuje výhliadka aj pohľady na južnú stranu kotliny v ktorej sa mesto Banská Bystrica nachádza.

Architektonické a stavebno - technické riešenie stavby

Hmota objektu

Navrhovaná budova múzea je hmotovo jednoduchá, v podstate ide o jednoduchú hmotu kvádra umiestnenú na parcele nachádzajúcej sa vedľa cintorína. Táto hmota paralelná s cintorínom je preseknutá chodníkom, ktorý vznikol abstrahovaním z tvaru takzvaného približovacieho zákopu, často využívaného v zákopových bitkách 1.svetovej vojny. Pri určovaní dĺžky úsekov medzi zalomeniami zákopu nám poslúžila fibonacciho postupnosť, pričom základnou jednotkou miery bola dĺžka hrobového miesta v priľahlom vojenskom cintoríne v Majeri. Nakoľko bolo našou snahou čo najmenej zasahovať do nivelety terénu riešeného územia, hmotu objektu sme umiestnili pod terén. Zákop, ktorý pretína hmotu objektu a tak vyrezáva z neho dve hmoty, prekonáva výškový rozdiel medzi začiatkom a koncom zárezu schodiskom. Spomínané dve časti hmoty sú spojené komunikáciou prebiehajúcou práve pod spomínaným schodiskom a taktiež priestory technického zázemia navrhovaného objektu sú situované pod týmto schodiskom.

Z dôvodu presvetlenia bolo potrebné uvažovať s odkrytím pravej, teda východnej časti hmoty, zo strany železničnej trate a taktiež túto hmotu doplniť z hornej strany o kvádrové hmoty, ktoré poslúžia ako svetlíky. Nakoľko západná časť hmoty objektu priamo susedí s cintorínom, nemohla byť odkrytá a jej presvetlenie realizujeme pomocou kvádrových svetlíkov.

Keďže sme sa v návrhu snažili pokiaľ možno čo najviac rešpektovať pôvodný terén, simulovali sme jeho tvar zalamovaním hornej roviny objemu.

Dispozičné a funkčné riešenie návrhu

Od parkoviska situovaného v južnej časti areálu sa rampou dostávame do pomyselného zákopu, ktorý plní funkciu komunikácie a privádza návštevníkov do hlavného vstupu do objektu. Za vstupom do objektu sa nachádza priestor pokladne, v ktorom sídli aj sprievodca múzea. V priestoroch za touto kassou je situovaný priestor jednoduchej šatne určenej pre odkladanie kabátov návštevníkov. Objekt nie je vybavený kanceláriou, či zázemím zamestnanca, tieto priestory sa nachádzajú mimo objektu v sídle Stredoslovenského múzea.

Z priestorov pokladne je prístupný aj priestor hygieny, ktorý zahŕňa toalety pre mužov, ženy a invalidné osoby. Hygiena zahŕňa jedno WC, jeden pisoár pre mužov a umývadlo v samostatnej predsieni, jedno WC a umývadlo v samostatnej predsieni pre ženy a jedno WC s umývadlom pre invalidnú osobu.

Po zakúpení lístka sa návštevníci odoberú so sprievodcom do priestoru expozície. Muzeálny priestor je riešený ako jednoduchý otvorený priestor, ktorý je rozdelený na expozíciu južného frontu nachádzajúcu sa najbližšie k pokladni. Ďalej sa tu nachádza expozícia východného a severného frontu s hmotnými nálezmi z cintorína v Majeri a v západnej časti múzea, ktorá je s východnou spojená komunikáciou umiestnenou pod terénnymi schodami, je situovaná expozícia histórie cintorína a nemocnice v Majeri a západného frontu.

V spomínanej komunikácii situovanej pod schodiskom sa nachádza vstup do technicko – hospodárskeho zázemia objektu. Po prehliadnutí si muzeálnych exponátov sa sprevádzaná skupina dostáva do exteriéru východom oproti hlavnému vstupu, odkiaľ je možné smerovať na sever k pamätníku legionárov, prípadne na západ k historickej výhliadke. V priestoroch výhliadky je historický vzhľad cintorína prezentovaný prostredníctvom polotransparentných tabúľ s fotografiou prekrývajúcou sa s reálnym stavom územia. Na tejto výhliadke sa nachádza aj zoskupenie exteriérových lavičiek. Toto miesto slúži pre oddych a je možné sa z neho ďalej dostať po peších komunikáciách kopírujúcich trasy niekdajších pôvodných chodníkov na cintoríne. V prípade, že sa po prehliadke múzea návštevníci rozhodnú pokračovať severnou trasou k pamätníku, majú možnosť na stenách ryhy, ktorou prechádzajú, vidieť mená všetkých obetí 1.svetovej vojny, ktoré sú na tomto vojenskom cintoríne pochované.

Rampa, ktorá smeruje od parkoviska smerom k múzeu ako aj rampa smerujúca od múzea k výhliadke, sú realizované ako bezbariérové komunikácie. Bezbariérový prístup k pamätníku legionárov je navrhnutý ako chodník pozdĺž privádzača cesty 66. V severnej časti cintorína vznikol realizáciou cestného násypu pod spomínanou cestou 66 prudký svah, ktorého výškový rozdiel je prekonaný terénnymi schodami priamo napojenými na trasu niekdajšieho chodníka na cintoríne.

Rekonštrukcia samotného cintorína, čiže hrobových miest je len symbolická to znamená, že neobnovujeme konkrétne hroby a neprezentujeme na nich údaje o konkrétnych osobách. Tieto údaje sú prezentované na stenách ryhy, pomyselného zákopu a návštevníci môžu vzdať úctu týmto obetiam pri pomníku legionárov.

Materiálové a výtvarné prevedenie

Materiálové prevedenie tohto návrhu je veľmi jednoduché, jedná sa o pohľadový betón, ktorý je použitý či už na rampách, výhliadke ale aj na stenách samotného zákopu. Zábradlia v niektorých častiach zákopu sú realizované v sklenom materiálovom prevedení, nakoľko sklo nepôsobí rušivo v kontraste so surovým a drsným všade prítomným betónom. Taktiež interiérové povrchové úpravy stien a stropov sú ponechané v jednoduchom vzhľade pohľadového betónu. Povrchová úprava exteriérových a interiérových komunikácií je navrhovaná ako travertínová veľkoformátová dlažba, ktorá vhodne dopĺňa vzhľad pamätníka legionárov. Samotné pomníky hrobov sú realizované ako železobetónové kvádre s priestorom pre trávnatý porast v hornej časti a z bočných strán sú pokryté vápencovým kamenným obkladom.

Vizualizácie:

Foto fyzického modelu:

Podklady: Ing. Richard Šimek