Climate of innovation
Ivanská cesta 30/A
Bratislava
Okná pre pasívne domy
Galvaniho 15 B
Bratislava
Tehelná 1203/6
Zlaté Moravce
BIM knižnice a objekty
Stará Vajnorská 139
Bratislava
Dokonalá izolácia
Stará Vajnorská 139
Bratislava
Prielohy 1012/1C
Žilina
Štúrova 136B
Nitra
V nasledujúcich článkoch predstavíme realizácie z okolitých krajín, ktoré sa dostali do užšieho výberu EU mies award 2022. Začíname komorným projektom so silným odkazom u našich severných susedov.
“Takmer pred desiatimi rokmi som náhodou natrafil na krásny odpadový materiál – sivé pieskovcové dosky s nespočetnými nepravidelnými rezmi. Dlhé roky som hľadal adekvátnu príležitosť, ako využiť platne s rozmermi 220 x 120 cm. Nakoniec som správny projekt našiel v meste Osvienčim,” začína rozprávanie o genéze projektu architekt Bartosz Haduch z poľského ateliéru NArchitekTURA. Práve materiál, klasifikovaný ako priemyselný odpad sa stal leitmotívom pamätného parku v meste Osvienčim, ktorý sa dostal do výberu poroty v rámci aktuálneho ročníku Ceny Európskej únie za súčasnú architektúru.
Pietne miesto vzniklo na mieste základov najväčšej synagógy v meste, ktorú podpálili nemeckí okupanti v noci z 29. na 30. novembra 1939. Prázdny priestor postupne zrástol, historické svedectvo sa zachovalo iba v spomienkach najstarších pamätníkov. Osemdesiat rokov po zničení synagógy sa obyvatelia Osvienčimu rozhodli na mieste základov Veľkej synagógy zriadiť pamätný park. Projekt, ktorý iniciovalo Židovské centrum v Osvienčime sa uskutočnil vďaka finančnej zbierke a podpore obyvateľov mesta, verejných inštitúcií, aj potomkov preživších osvienčimských Židov.
Architektonické riešenie parku je skromné v materiáloch a nárokoch na realizáciu, naopak bohaté vo výraze, metaforách, posolstve. Nielen statické a mŕtve, odkazujúce na minulosť. Ale tiež živé, aktívne, s pohľadom do budúcnosti.
Odkazy na minulosť nadobúdajú v projekte rôzne podoby. Obrys vypálenej synagógy vymedzuje úzky obrubník, ktorý oddeľuje priestor od okolitej hustej zelene. Vstupy do parku sú orientované k obľúbeným peším trasám. Smerujú tiež k dvom miestnym dominantám - kostolu Nanebovzatia Panny Márie a Kaplnke Panny Márie, Pomocnice kresťanov. Nový park sa otvára malebnej panoráme nábreža rieky Soła.
V priestore dominuje mozaika vytvorená zo spomínaných štyridsiatich sivých pieskovcových platní. Nepravidelné usporiadanie blokov, z materiálu podobného podlahe pôvodnej synagógy, tvorí chodníky vedúce k ďalším dôležitým bodom: Vonkajší výstavný modul prezentuje históriu synagógy (jeho stvárnenie odkazuje na predchádzajúci projekt ateliéru NArchitekTURA - neďaleké židovské centrum v Osvienčime), fragment zachovanej historickej podlahy chrámu, vodný prvok, korténové lavičky a luster, ktorý je kópiou artefaktu nájdeného tu pri archeologických prácach. Rozmery, tvary a materialitu nových foriem spája nielen židovská tradícia, ale tiež univerzálna symbolika, čitateľná pre rôzne vyznania a kultúry.
Otvorený charakter priestoru nabáda k rôznym spôsobom využitia a interpretácie. Ústredný motív “cesty životom“ znázorňujú nespočetné línie zarezané v pieskovcových platniach. Vytvárajú jedinečný reliéf, ktorý mení svoju podobu v závislosti od dennej doby a počasia. Jedinečná drobnokresba povrchov vznikla náhodou v kamenárstve, kde sa dosky s rozmermi 220 x 120 cm používali ako podložky na rezanie menších formátov. Platne klasifikované ako odpad oživili architekti ako gesto odporu proti nadmernému využívaniu prírodných zdrojov.
“Križujúce sa línie nadobúdajú symbolický rozmer. Bez jasného začiatku alebo konca smerujú k nekonečnu. Hustá sieť rezových línií evokuje cesty ľudského života, ktoré sa niekedy len pretínajú, inokedy spájajú, aby plynuli spoločným smerom. Zdanlivo abstraktná mozaika môže pripomínať aj dnes už neexistujúce urbanistické usporiadanie predvojnového mesta - jeho ulice, chodníky a budovy. Táto „vytesaná“ história Osvienčimu, Veľkej synagógy a ruín, ktoré zostali po jej zničení, má za cieľ uchovať spomienku na minulosť s varovným odkazom do budúcnosti a zároveň osláviť súčasnosť. Často sa sám seba pýtam, ako sa bude v budúcnosti interpretovať posolstvo ukryté v štyridsiatich kusoch platní v parku…“ dopĺňa na záver architekt Bartosz Haduch.
Podklady: NArchitekTURA
Fotografie: Piotr Strycharski a Bartosz Haduch