Mestský cintorín Prešov - Šváby

Jeden z mála realizovaných výsledkov urbanistických a architektonických súťaží. V Prešove bola po štrnástich rokoch od vyhlásenia súťaže skolaudovaná prvá časť rozsiahleho projektu.

Výsledok poteší. O to viac, že ide o realizáciu v u nás prehliadanej a konzervatívnej oblasti. Vo svete je podobným zadaniam venovaná značná pozornosť, typológia sa rýchlo vyvíja. V Prešove sa autori vracajú ku konceptu mestského cintorína - ako verejného parku na okraji obytnej zóny - usporiadania, ktoré vo veľkých mestách postupným zahusťovaním ustupuje. Nejde už o striktne monofunkčnú štruktúru.

Základná kostra vymedzujúca sektory pohrebísk je doplnená o organickú nadstavbu v podobe mäkko modelovaného terénu. Architekti vyzdvihujú prírodné prostredie vznikajúceho lesoparku, ktorý môže slúžiť aj ako miesto každodenných aktivít. Ďalšiu nadstavbovú vrstvu tvorí pole informačných panelov, prezentujúcich archeologický výskum v lokalite. Klasickým hrobovým miestam sekundujú hrobové miesta "zelené". Štruktúru dopĺňajú rôzne druhy urnových hrobov, stien, stĺpov, rozptylové a vsypové lúčky, či “les pokoja”. Dôležitý je dostatok plochy na hrobové miesto a dôsledne navrhnutá komunikačná mikroštruktúra. Architekti tak zamedzili častému prípadu, kedy sa medzi širokými chodníkmi nachádzajú desiatky ťažko dostupných miest. Sympatická je aj snaha o jednotnú úpravu hrobových celkov a reguláciu “výzdoby”. Až čas ukáže, či je zámer v praxi udržateľný. Dôležitý je cit architektov pre výtvarné, materiálové riešenie a dôstojné nahradenie tradičnej symboliky. Zrealizovaná prvá etapa projektu definovala jasnú koncepciu a smer rozvoja areálu do budúcnosti.

Začalo to súťažou

V roku 2003 vypísalo mesto Prešov verejnú anonymnú urbanistickú súťaž na nový mestský cintorín. Zvíťazili “domáci” architekti Andrea Macejková, Miro Macejko a  Marek Tkáčik. Súťažný návrh porotu jednoznačne oslovil svojou koncepciou. “Hlavnou ideou bolo vytvorenie miesta posledného odpočinku vo forme lesoparku. Priestoru nielen pietneho, ale určeného aj na každodenné užívanie,” vysvetľuje Miroslav Macejko.

Cintorín ako oddychová zóna pre všetkých

Kombinácia plôch pohrebísk a lesoparku určila základný urbanistický princíp. Umiestnenie hrobových miest v rozvolnenej kompozícii a zachovanie prírodného charakteru územia bolo podporené novou výsadbou. Rovinatú parcelu architekti účelne tvarovali. Modelácia terénu opticky člení priestor v kontakte s plochami pohrebiska. Vznikajú zaujímavé horizonty zákutia, priehľady… “Svet živých a  zosnulých v blízkom kontakte.”

Z pôvodného návrhu zostal zachovaný pravouhlý raster betónových komunikácií, ktoré určujú sektory pohrebísk (40 x 40 m). Presne zadefinovanú komunikačnú i orientačná osnovu doplnila kontrastná vrstva vlniacich sa kriviek mlatových chodníkov. Hlavné komunikácie sú vždy ukončené priestorom s lavičkami určeným na rozjímanie. Obľúbeným miestom sa stal južný cíp areálu - zákutie s malou vodnou plochou. Dnes, vďaka neznámemu darcovi, dokonca s rybičkami. Dôkaz prijatia tohto územia susedmi.

Genius loci

Nový mestský cintorín sa nachádza na juhovýchodnom okraji mesta, vo vyvýšenej polohe. Pohrebisko situované medzi štvrťou Solivar a sídliskom Šváby priamo naväzuje na južnú časť staršieho cintorína Solivar.

Pred realizáciou prebehol podrobný archeologický prieskum. Ten potvrdil, že lokalita bola osídlená už v neolite. Odkryté boli aj neskoršie stopy slovanského osídlenia, či vrstvy z počiatku Uhorského kniežatstva. Ďalšiu vrstvou v území preto logicky tvorí bodové pole, ktoré označuje najvýznamnejšie nálezy z jednotlivých historických období. Tie sú prezentované na prehľadných informačných paneloch.

Zeleň - kľúčový priestorový prvok

Vysadená zeleň bude v budúcnosti kontrastovať s betónovými plochami komunikácií a hrobových miest. Už dnes dotvára atmosféru a zároveň nahrádza chýbajúce parkové plochy okolitej zástavby sídliska. Aleje i komponované skupiny stromov majú vytvárať scenérie a komorné zákutia meniace sa podľa ročných období.

Prienik architektúry a "sochárčiny"

Pietna funkcia miesta a jeho prírodný charakter načrtli výtvarné a materiálové riešenie. Autori zvolili tri dominantné materiály: cortenovú oceľ, pohľadový betón a drevo. Cortenová oceľ je ako symbol postupného starnutia použitá na vstupnom portáli. Monumentálna západná brána je orientačným bodom v rozsiahlom území cintorína. Oplotenie vystavané zo štíhlych betónových stĺpikov je skôr priestorovým a vizuálnym medzníkom, ako fyzickou bariérou. “Prekračujú” ho niekoľkonásobne vyššie vertikály z rovnakého materiálu, ktoré stvárňujú prepojenie oboch svetov. Ide o viac než dôstojné nahradenie tradičnej symboliky.

Striedme, atypicky tvarované prvky drobnej architektúry (lavičky, odpadkové koše, informačné a orientačné tabule, osvetľovacie telesá…) sú v súlade s týmto konceptom. V budúcnosti sa počíta s umiestnením výtvarných a sochárskych diel vo vybraných miestach areálu...

Vodné prvky

Neoddeliteľnou súčasťou návrhu i samotnej realizácie areálu bolo jeho technické riešenie. Retenčné nádrže, studne, dažďová kanalizácia a závlahový systém zabezpečujú vnútroareálový kolobeh vody.

Časová os projektu:

• 2003 - verejná anonymná urbanistická súťaž. Na základe víťazného súťažného návrhu bola spracovaná urbanistická štúdia a po jej aktualizácii bola spracovaná projektová dokumentácia pre územné rozhodnutie.
• 2010 - Po vydaní územného rozhodnutia bolo vyčlenené územie pre prvú etapu, ktorá bola z dôvodu náročnosti majetkového vysporiadania pozemkov rozdelená na dve časti.
• 2011 - bol spracovaný projekt pre stavebné povolenie na I. etapu časť A . Podmienkou pre vydanie stavebného povolenia bolo uskutočnenie archeologického prieskumu, ktorý odhalil v území významné nálezy.
• 2014 - po jeho ukončení a vyhodnotení výskumu bolo v roku vydané stavebné povolenie.
• 2017 - I. etapu časť A bola skolaudovaná

Koncept

Cintorín koncipovaný ako lesopark, zelená oáza v území. Prírodný charakter miesta posledného odpočinku s množstvom vysokej a nízkej zelene. Preferované sú zelené hroby a pochovávanie s rozvoľneným spôsobom zahusťovania územia. Je vymedzená väčšia plocha na jedno hrobové miesto. Dekorácia hrobov len prírodnými materiálmi, jednotná úprava hrobových celkov, profesionálna údržba verejnej zelene.

Kapacita územia
Celková plocha riešeného územia cintorína: 33,95 ha

Plošné a priestorové kapacity I. etapa - časť A
Celková plocha: 4,9502 ha
Plocha pohrebiska (hrobových polí ): 3,3174 ha - 67 %
Plocha zelene: 1,6328 ha - 33 %

Počet hrobových miest
Počet zelených hrobov: 870 
Počet klasických hrobov: 840
Počet urnových hrobov: 840 
Detské hroby: 150
Celkom: 2 700 hrobových miest

Realizácia je nominovaná na Grand Prix - Big See Architecture Award 2019

Podklady: STOA architekti 

autori fotografií : Jonáš Verešpej, STOA architekti, Kaping,s.r.o.