Cena profesora Jozefa Lacka 2022 - výsledky

Do súťaže bolo nominovaných porotami jednotlivých architektonických škôl 19 absolventských projektov. (tieto boli odporučené obhajobnými komisiami pre DP ako práce s najvyššou kvalitou a sú výsledkom interného výberu jednotlivých škôl, fakúlt, respektíve architektonických katedier na ktorých už prebehli školské kolá súťaže):

• Fakulta architektúry a dizajnu STU v Bratislave - 7
• Katedra architektúry SvF STU v Bratislave - 3
• Fakulta záhradníctva a krajinného inžinierstva v Nitre - 3
• Fakulta umení TU Košice - 2
• Katedra architektúry VŠVU Bratislava - 4

Pred porotou bolo prezentovaných 18 absolventských prác. Hodnotiaca komisia zasadala 13. septembra v nasledovnom zložení:

• Imrich Pleidel
• Martn Repický
• Zuzana Dolobáčová

Tajomník poroty: Jakub Hanták
Garantka súťaže: Eva Oravcová

Priebeh súťaže:

Národné kolo ceny profesora Jozefa Lacka sa uskutočnilo dňa 13. septembra 2022 v priestoroch Balassovho paláca - v sídle Spolku architektov Slovenska. Porota sa podrobne oboznámila s autorským riešením, zámerom, obsahom a cieľom každej z nominovaných diplomových prác, ktoré boli odprezentované ich autormi. V zmysle Štatútu Ceny prof. J. Lacka hodnotiaca komisia následne vybrala prácu, ktorej udelila hlavnú cenu - Cenu profesora Jozefa Lacka za akademický rok 2021/2022 a ďalších 5 prác, ktoré ocenila za ich špecifický prínos.

Cena a Odmeny boli udelené nasledovne:

Cena PROFESORA JOZEFA LACKA 2021
Cena za najkvalitnejšie komplexné naplnenie požadovaných kritérií súťaže o najlepšiu diplomovú prácu v aktuálnom akademickom roku. Udeľuje sa práci, ktorá najlepšie spĺňa kritériá súťaže o Cenu prof. J. Lacka.

Ing. arch. Ing. arch. Karolína Bujdáková / Fakulta architektúry a dizajnu STU v Bratislave
Názov diplomovej práce: Múzeum pocitov (celá práca tu)
Vedúci diplomovej práce: doc. Ing. arch. Alexander Schleicher, PhD.

Komentár poroty:

Voľnosť výberu lokality v špecifickej téme medzinárodnej súťaže nebola zo strany zadávateľa náhodná. Aj v prípade diplomantky predstavovala základ dobrého zvládnutia témy. Voľba redukovaného bezkontextového prostredia soľnej pláne vytvorila ideálnu pôdu pre nezaťaženú a okolím nepredikovanú hru s obsahom zadania - pocitmi. "Manipulácia" s nimi sa odohráva vo viacerých rovinách. Neobmedzuje sa výlučne na interiérové expozície, ale už samotný efemérny viacplánový exteriér prispieva k zásadnému naplneniu témy. Platí pravidlo, že jediným exponátom je samotný objekt a jeho stavebné súčasti, čo je v prípade absentujúceho hmotného obsahu expozície múzea viac ako opodstatnené. K dokonalosti podania témy nechýba veľa. Možno práve rozšírenie portfólia nástrojov manipulácie, aj za nadhodnotený zrakovo-vizuálny vnem, ktoré by prinieslo ešte plnohodnotnejší výsledok. 

Remeselne je práca zvládnutá na vysokej úrovni. Absolventka ju naviac podporila konzistentnou a kultivovanou prezentáciou, v ktorej preukázala premyslenosť tak koncepcie, ako aj detailov, ale tiež nevyhnutnú schopnosť viesť polemiku a reagovať na podnety oponentov.

Odmena PRO RENOVATIONE
Odmena za najlepšiu diplomovú prácu v oblasti rekonštrukcie a revitalizácie industriálnej historickej budovy.

Ing. arch. Katarína Urgeľová / Fakulta architektúry a dizajnu STU v Bratislave
Názov diplomovej práce: Šachta Ľudovíka v Kremnici (celá práca tu)
Vedúci diplomovej práce: Ing. arch. Pavol Paulíny, PhD.

Komentár poroty:

Téma obnovy, revitalizácie a reanimácie industriálnych areálov z nie tak dávneho historického obdobia minulého storočia sa stáva čoraz viac širšie diskutovanou spoločenskou témou a je potešiteľné, že do tohto diskurzu vstupujú aj mnohé školy architektúry vrátane slovenských. Výberom zadania a najmä jeho spracovaním diplomantka na jednej strane racionálne a erudovane, na druhej veľmi presvedčivo a s hlbokým emocionálnym ponorom demonštrovala svoj silný vzťah a zanietenie pre riešenie mnohovrstvového problému obnovy a transformácie areálu šachty Ludovik v Kremnici na viacúčelové banské múzeum. Jej uvažovaním a hľadaním i nachádzaním odpovedí na množstvo vynárajúcich sa otázok nás sprevádzal jej bohatý skicár, v ktorom ako v scenári filmu predostiera divákovi – percipientovi svoju víziu a priamo ho tak vťahuje do procesu tvorby. Jej šetrný, neagresívny prístup k obnove areálu a jeho naplneniu novými funkciami je príkladom rešpektu k pôvodným hodnotám i prejavom zdravej ambície vdýchnutia nového života do jednej z ďalších „čiernych dier“ v našej krajine.

Odmena PRO URBIS
Odmena za riešenie, ktoré je príspevkom pre skvalitnenie mestského prostredia a environmentálny prístup k riešeniu problematiky.

Ing. Tímea Žolobaničová / Fakulta záhradníctva a krajinného inžinierstva, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre
Názov diplomovej práce: Stratené miesta mesta (celá práca tu)
Vedúci diplomovej práce: doc. Ing. arch. Roberta Štěpánková, PhD.

Komentár poroty:

Vysoko vyzdvihujeme výber témy diplomantky o stratených miestach-nemiestach v meste, ako konkrétny pokus o prelomenie všeobecnej nevšímavosti (áno, aj kompetentných) voči tomu množstvu tzv. „bezprizorných“, nedefinovaných a nedefinovateľných plôšok, plôch, priestranstiev a priestorov, ktoré roztrúsené v mestách a obciach, ako akýsi pasívne trpený urbanistický odpad, ukrývajú v sebe nemalý potenciál, hodnotu, poklad. Obzvlášť cenné však je, že diplomantka sa vo svojej práci nezastavila len pri analýze, či pomenovaní problému a návrhu hoci sebekvalitnejšieho konkrétneho riešenia pre konkrétne miesto, ale zovšeobecnením princípov a postupov „obsadzovania“ týchto „nemiest“ v podobe základu k reálnemu manuálu ukázala systémovú cestu, ako tieto „chrasty“ v meste liečiť a znovu zapojiť do živého organizmu mesta.

Odmena PRO TEORIA
Odmena za najkvalitnejšie rozpracovanie teoretického princípu a analýzy riešenia architektonického návrhu.

Mgr. arch. Bruno Pella / Katedra architketúry - Vysoká škola výtvarných umení
Názov diplomovej práce: TYP_TYPOLÓGIA (celá práca tu)
Vedúci diplomovej práce: doc. Mgr. art. Vít Halada, ArtD.

Komentár poroty

Z práce diplomanta cítiť nadšenie pre zvolenú tému, ktoré podporil zaujímavou a invenčnou formou spracovania. V úvode sa zorientováva v histórii nazerania na Typ a Typológiu v architektúre a k všeobecne akceptovaným teóriám pridáva k záveru teoretickej časti vlastnú, založenú na dualite toho ČO je architektúra a AKOU chce resp. by mala byť. Z nej odvádza vlastnú typológiu, ktorú nazýva NOVOU. 

Pri hľadaní svojich odpovedí sa snaží vyhnúť "škatuľkám" doterajších teórií založených dominantne na hľadaní rovnováhy medzi formou a funkciou a obohacuje ich o ďalšie, neraz filozofické roviny interpretácie tvorivých postupov. Vlastné autorské zistenia a formulácie z teoretickej časti práce, aplikuje v praktickej časti na modelovej situácii návrhu inštitúcie školy. 

Práca je vedená a gradovaná tak, aby pozorovateľa pohltila, pretože od neho vyžaduje značné sústredenie. V závere však nie je možné eliminovať pocit z toho, že cesta predčila cieľ, čo priznáva aj sám autor akceptáciou otvorenosti a neukončenosti tvorivého procesu "vlastnou" metódou, bez vyslovenia definitív, ktoré však reálna architektúra bude v určitom momente vyžadovať. Kde inde však, ak nie na akademickej pôde, je možné akceptovať cestu ako cieľ.

Odmena PRO HUMA
Odmena za najlepšiu úroveň riešenia humanizácie prostredia.

Ing. arch. Štefan Jančár / Katedra architektúry, Fakulta umení - Technická univerzita v Košiciach
Názov diplomovej práce: Vrstvenie (celá práca tu)
Vedúci diplomovej práce: Ing. arch. Irakli Eristavi

Komentár poroty:

Silná téma násilne zaniknutej obce z dôvodu vzniku nezmyselných vojenských obvodov v Levočských vrchoch. 

Autor citlivo vníma tento násilný akt „in situ„ v minulosti, a snaží sa nájsť jemnú nenásilnú formu pietnej pripomienky tohto miesta. S úctou sa zaoberá otázkou ako reagovať na vymazanie týchto vrstiev krajiny a následne, ako pristúpiť k tvorbe pietneho miesta. 

Výraznú brázdu vrylo miesto do duší obyvateľov. Autor vytvoril sofistikovaný koncept ako novou hmotou vyjadriť spomienky. Konceptom dier, ako absencie hmoty a vertikál ako pripomienky výrazných bodov obce, nanovo oživil starú urbanistickú štruktúru. 

Idea významného prvku veže kostola, pretavená do formy chladnej robustnej a mŕtvej ocele nesmierne výstižne určuje pozíciu ale aj vyjadruje smutný príbeh. Namiesto zvonov už len oceľová tyč pokúšajuca sa o pripomienku toho zvuku...stromoradie ako rytmus bývalej zastavby...všetko to má aj zmysel, aj správnu formu aj pútavú poéziu. 

Oceňujem jednoduchú, strohú formu prvkov a materiálov, aby tak duša bez zbytočných vplyvov, dokázala navrátiť sa k spomienkam...aby mŕtve ticho premenilo sa na život. 

Ľudskosť, citlivosť a silná výtvarná zručnosť autora nás presvedčili, že táto práca je krásnou ukážkou zrelého sofistikovaného prístupu k tak vážnemu zadaniu. Preto sme sa rozhodli pre ocenenie v duchu humánnosti, ľudskosti. 

Nesmierne si vážime takýto úctivý prístup, takéto hĺbavé hľadanie formy, tvaru celkového diela. 

Nech tento prístup a poctivosť zotrvá v ďalšej tvorbe autora.

Odmena PRO ART
Odmena za najlepšiu úroveň výrazových a výtvarných hodnôt architektonického návrhu.

Ing. arch. Pavel Bakajsa / Katedra architektúry, Fakulta umení - Technická univerzita v Košiciach
Názov diplomovej práce: () Dichotómia (celá práca tu)
Vedúci diplomovej práce: Ing. arch. Irakli Eristavi

Komentár poroty:

Výrazne akademicky teoretická až doslova utopická úvodná časť tejto práce na chvíľu vyrazila dych. Autor prechádza spletitou cestou otázok a hľadá významy dichotómie, duality, ako prirodzeného vnímania reality, sveta, architektúry. Snahou je vytvoriť pomyselný atlas dichotómií ako nástroja chápania sveta a základnej orientácie. 

Je nesmierne sympatické ako hľadá prapodstatu významov, vidí svet v protikladoch, ktoré do seba paradoxne zapadajú - ukazuje to priamo grafickou formou. V pretavení do výtvarnej formy si pomáha autorskými lynorytmi, ktoré sú úžasnou voľbou taktiež vďaka svojej dualite. Trochu sa síce zabudol v teoretickej rovine a praktická časť nedostala toľko priestoru, ale ostáva to zmysluplné a plnohodnotné. 

Zaoberá sa riešením portálu štôlne, kde sa hrá s proporciami, ustupuje s terénom aby dosiahol monumentálnosť a čistotu zároveň. Navrhovanú stavbu banského múzea poníma až trochu brutálne, či striktne, no táto surová forma je len odpoveďou na jeho čisté intelektuálne hľadanie. 

Podstatu práce teda vnímame skôr ako filozofickú rovinu, ktorá ukazuje intelektuálne vyspelý pohľad, systematickosť a analytickosť v štúdiu v oblasti tvorby. 

Čarovná a osobitá osobnosť autora, hĺbavosť ho predurčujú na výtvarne aj filozoficky hodnotné diela.

Impresie poroty:

Ing. arch. Imrich Pleidel:

Napriek mojej participácii v mnohých porotách urbanistických, architektonických, krajinárskych aj študentských súťaží bola pre mňa účasť v porote Ceny profesora Jozefa Lacka celkom novou a mimoriadne príjemnou skúsenosťou – a to, prirodzene, v prvom rade vďaka kvalitným diplomovým prácam diplomantov, dnes už absolventov z 5 univerzít so zameraním štúdia na urbanizmus, architektúru a krajinotvorbu, ale aj vďaka výbornej synergii členov poroty a organizátorov súťaže. Diapazón tém a prístupov k ich uchopeniu bol mimoriadne široký a aj z tohto dôvodu nebola práca v porote nijako ľahká, zároveň však inšpiratívna a obohacujúca. Zo všetkých prác bolo cítiť z môjho pohľadu to najdôležitejšie – schopnosť premýšľať nad zadaním a konzekvenciami jeho riešenia do hĺbky jeho podstaty, a zároveň vo vzťahu k priestoru, do ktorého je situované, i času smerom do budúcnosti v mnohých významových i praktických vrstvách. S rešpektom musím tiež oceniť schopnosť prezentácie a diskusie o návrhoch zo strany mladých architektiek a architektov vo vymedzenom pomerne krátkom časovom intervale. Hádam už iba jedno malé želanie pre ďalšie ročníky Ceny, aby sa podarilo pripraviť vhodnejšie technické podmienky pre projekciu portfólií nominovaných diplomových prác.

Ing. arch. Martin Repický:

Byť v akejkoľvek porote je zodpovednosťou. Byť v porote študentskej súťaže o to väčšou, že hodnotení sú senzitívnejší a tým zraniteľnejší a ich názorová stabilita nemá oporu v empírii početných skúseností. O to viac však do popredia vystupuje zanietenie, nezaťaženosť, sviežosť, dravosť a hoci aj primeraná akademickosť. Jedným, vlastne troma slovami, čisté nadšenie pre vec.
Kto si ho udrží aj po rokoch pestrých a nie vždy pozitívnych skúseností, bude víťazom vždy.

Ing. arch. Zuzana Dolobáčová

Húževnatosť, ľudskosť, opravdivosť a rešpekt boli adjektíva, ktoré zarezonovali v mojom vnímaní v deň prezentácie vybraných diplomových prác na Ocenenie Prof. Lacka. 

Rešpekt k remeslu architekta potvrdili uchopením svojich tém veľmi zodpovedne , v zmysle hĺbavosti, úcty a záujmu. Výrazne som cítila nie len v prácach, ale predovšetkým v spôsobe prezentácie autorov, ako hľadali podstatu, pointu a spôsob správneho vyjadrenia myšlienky. 

Húževnatosť som cítila v hľadaní správneho prístupu, správnej východzej pozície či hĺbke analýz, ktorými precízne prechádzali. V rámci týchto postupov si stanovili poetickú základňu, na ktorej budovali. Tento rozmer bol obzvlášť silno zastúpený. 

Zaujala ma ľudskosť a odbornosť s akou sa postavili k neľahkým zadaniam. Aj keď témy sa výrazne líšili, všetky zaujali vysokou kvalitou. Vynikli výrazné momenty tvorby, ktoré autorov postretnú aj v praxi, no so cťou sa s nimi popasovali. 

Verím a dúfam, že títo mladí architekti si udržia svoje ambície, svoje presvedčenia ale aj ideály a zásady. Prajem všetkým, nie len oceneným, aby so cťou nastúpili na cestu síce neľahkú, ale cestu krásnu, cestu plnú kreatívneho celoživotného tvorivého procesu.

Impresie laureátov:

Cena PROF. JOZEFA LACKA 2021
Ing. arch. Karolína Bujdáková
Múzeum pocitov

Múzeum pocitov je experimentálny projekt ktorý skúma priestor vo vzťahu k vnímaniu človeka. Mierka, proporcia, farba a svetlo sú základné prostriedky pomocou ktorých vzniká architektonická kompozícia ktorej cieľom je pôsobiť na prežívanie človeka. V múzeu pocitov návštevník prejde dvoma zónami – zónu negatívnych pocitov a následne zónou pozitívnych pocitov. Prvá zóna pozostáva z čiernej chodby ktorá sa nekonečne motá vo všetkých smeroch, vyvoláva pocity ako: strach, úzkosť, hnev ale aj pocit monotónnosti či nudy. Trasa múzea ponúka voľnosť prežívania jednotlivcovi, vďaka čomu každý preskúma kúsok seba. Po tejto skúsenosti prichádza svetlo na konci tunela a človek vstupuje do veľkej botanickej záhrady ktorá upokojuje emócie vyvolané negatívnou zónou. Ponúka to najprirodzenejšie prostredie pre človeka. Vyvoláva radosť, eufóriu, uzemnenie... Ponúka lepší vzduch, farebnosť, svetlo, priestor a čas na oddych, možnosť dotýkať sa rastlín či chodiť bosými nohami po tráve. 

Po návšteve Múzea pocitov zážitok nekončí, je len podnetom ktorý spustí sled myšlienok v každom z nás. Umožňuje nám skúmať a analyzovať naše pocity a reakcie. Ponúka nám reflexiu samých seba... Celý tento zážitok je obalený v bielej subtílnej priestorovej konštrukcii v strede Soľnej pláni Uyuni. Pôsobí efemérne, prchavo – ako emócia. Je súčasť toho ničoho na soľnej pláni. Neupozorňuje a neprezrádza čo sa skrýva vo vnútri. Aj vďaka tomu začína prežívanie múzea už cestou k nemu... Múzeum pocitov zaujalo porotu predovšetkým preto, že sa dotýka rôznych rovín architektúry a jej presahov. Nie je len dobre vyriešenou typológiou. Je objektom ktorý si hľadal vhodnú lokalitu, mierku, proporciu, mieru a spôsob zásahu do prostredia, materialitu, konštrukciu, výraz, zmysel... Práve vďaka komplexnosti riešenia najlepšie naplnil požadované kritériá a získal Cenu prof. Jozefa Lacka napriek veľkej konkurencii.


Odmena PRO RENOVATIONE
Ing. arch. Katarína Urgeľová
Šachta Ludovika v Kremnici Kremnici

Banský areál Šachty Ludovika tvoril v minulosti funkčný komplex, ktorý bol vzájomne prepojený a budovy na seba technologicky nadväzovali. V súčasnosti podstatná časť areálu chátra. Zachovalo sa tu však významné industriálne kultúrne dedičstvo, ktoré má možno poslednú možnosť na revitalizáciu, konverziu na novú funkciu, ktorej základom budú kultúrne hodnoty a genius loci miesta.

Cieľom môjho návrhu bolo vytvoriť turistický bod, z ktorého vychádza sieť turistických trás a zároveň lokalitu prepojiť s historickým centrom. Budova ťažnej veže je koľajnicami priamo prepojená s budovou drviarne a so štôlňou Andrej, ktorá je dnes prístupná verejnosti. Vzniká tak rozsiahly expozičný banský okruh s verejnými priestormi v interiéri aj na okolitých terasách. Návrh Ludoviku mení na moderné Banské múzeum s tradičnými aj virtuálnymi expozíciami a formuje multifunkčný priestor kaviarne so sálou pre rozmanité podujatia. Obnovu banskej šachty som navrhla v troch rovinách. Chcela som zachovať pôvodný architektonický koncept zo začiatku 20. storočia a doplniť ju súčasnými prvkami. Zásadným rozhodnutím bolo zachovať aj mladšie vrstvy z roku 1960, ktoré by pre mnohých neboli zaujímavé, hoci sú nepochybne nositeľmi architektonických, remeselných aj materiálových hodnôt. Konceptom bolo vytvoriť verejné multifunkčné variabilné priestory, zvýrazniť historicky hodnotné vrstvy a obohatiť ich nerušivými, novými konštrukciami. Koncept som budovala na pôdoryse posilnenia originálnej atmosféry genia loci banského areálu.

Som nesmierne potešená, že sa v súťaži dostalo pozornosti aj projektu obnovy historického industriálneho areálu. Obnova pamiatok je v našom prostredí stále nedocenená platforma, ktorá je bezpochyby veľmi dôležitá z hľadiska formovania našej kultúrnej identity, ekologickej udržateľnosti, alebo z hľadiska finančnej úspory. Verejnosti sú dlhodobo známe hodnoty gotickej, či barokovej architektúry. Domnievam sa, že je potrebné propagovať a iniciovať aj obnovy mladších stavieb, alebo areálov a verejne sa postaviť proti nezvratnému búraniu architektonického dedičstva z 20. storočia. Slovensko je plné kvalitných stavieb, len ich musíme prestať prehliadať, všimnúť a využiť ich potenciál.


Odmena PRO URBIS
Ing. Tímea Žolobaničová
Stratené miesta mesta

Príroda a entropia sú nemilosrdné. Keď párkrát nepoupratujete alebo nepokosíte trávu, staré veci alebo konáre sa začnú́ pomaly hromadiť na pozemku. Hneď nám vzniká niečo ako vágne miesto. Začnú sa tam diať veci, s ktorými sme nepočítali, a ktoré si sami vychodia vlastnú cestíčku. Stačí len trochu povoliť v starostlivosti o okolie a hneď tu máme tzv. zvágnenie priestoru. Diplomová práca sa zaoberá témou stratených miest a objasňuje ich zastúpenie a úlohu v mestskom systéme. Cieľom práce bolo začlenenie vágnych miest do mestského systému a ich následné zapojenie do systému funkčných verejných priestorov sídla. Práca približuje pojmy ako stratené miesto, vágny terén, nemiesta, tretia krajina alebo mestská́ džungľa. Práca sa v návrhovej časti zaoberá začlenením nemiest do mestského systému, vytvorením modulového riešenia na vylepšenie rôznych typov vágnych priestranstiev. Samotné podrobné návrhy sa venovali aplikácii modrej a zelenej infraštruktúry na vybraných miestach, ich krajinno-architektonickému riešeniu s pridanou hodnotou – výtvarný́ prvok. To viedlo k posilneniu ekologickej, spoločenskej a mestotvornej funkcii stratených miest. Vágny terén nie je opakom architektúry alebo urbanizmu - je ich spoluautorom.

Práca získala odmenu v kategórii PRO URBIS. Náplňou práce bolo začleniť tieto miesta viac do mestského organizmu a vytvoriť pre ne modulárne riešenia, ktoré by ich dokázali o trochu viac začleniť do doby, pokiaľ sa im nenaskytne iná - lepšia príležitosť v mestskom urbanizme.

Som veľmi poctená tým že moja práca naplnila kvalitatívne podmienky na udelenie tejto odmeny. Ako krajinný architekt som sa už dlhšie snažila pracovať s prázdnymi miestami v urbanizovanom priestore a mojim primárnym zámerom bolo dať šancu vidieť v našich vnútorných a vonkajších perifériách skrytý potenciál - ekologický, sociálny, spoločenský či rekreačný.

Miesto konania súťaže v priestoroch Balassovho paláca v sieni Dušana Jurkoviča prinieslo do udalosti vážnosť ktorá na vás dýcha skrz architektúru. Porota bola veľmi pozorná a kvalita prac veľmi vysoká. Mali preto nezávidenia hodnú úlohu v rozhodovaní.


Odmena PRO TEORIA
Mgr. arch. Bruno Pella
TYP_TYPOLÓGIA

Diplomová práca TYP_TYPOLÓGIA vznikla na KAT VŠVU pod vedením docentov architektov Haladu a Brádňanského a profesorky Mitášovej a profesora Zervana. V tohtoročnej Cene prof Lacka bola ocenená odmenou PRO TEORIA.

Zaoberá sa témou typu a typológie v architektúre. Nazerá na jej rôzne chápania v minulosti cez predstavenie krátkych dejín architektonických typológií, ktoré konfrontuje s názorom autora v polemike. V závere teoretickej časti je formulované autorské stanovisko a predstavený pokus o hľadanie nove typológie.

Praktická časť diplomovej práce navrhuje objekty Komplementárnej školy architektúry, ktorá je predstavená ako polemizujúca inštitúcia. Prepis jej vlastností do architektúry a vzájomná diskusia autonómneho a heteronómneho sa odohráva v systéme vyvinutom v teoretickej časti diplomovej práce. Pre konkrétne zadanie sa navrhuje 5 architektonických objektov (pavilónov), ktoré spája spoločný postup utvárania, no odlišujú ich špecifiká odvodené z vnútorných vlastností foriem. Práca je teda hľadaním možností navrhovania v Novej obsahovej typológii, ktoré smerujú od všeobecného k špecifickému, od abstraktného ku konkrétnemu. Navrhnuté objekty sa snažia byť samotným záznamom tejto diskusie.

Práve diskusiu vnímam ako podstatnú súčasť profesie architekta a je mi ľúto, že na prezentáciách niektorých projektov nominovaných na Cenu prof. Lacka absentovala. Väčšina predstavených projektov by si ju zaslúžila, no prílišná homogenita komisie ju znemožňovala. Je podľa mňa výborné, že je v porote praktizujúci architekt, no ak ju tvoria traja a ešte aj s podobným uvažovaním, nevzniká diskusia v komisii a ani kriticky dôležitá rôznorodá spätná väzba na nominanta. Cene by, podľa môjho skromného názoru, pomohlo, keby mala svoje zastúpenie v komisii aj krajinárska architektúra, akademické prostredie (dejiny, teória, filozofia, …) či ďalšie. Vznikol by tak komplexnejší názor na predstavené projekty a konštruktívnejšia spätná väzba. Mimo toto pozorovanie je udeľovanie Cien pre absolventov architektonických škôl mimoriadne dôležité a som rád, že som mohol byť jeho súčasťou. Ďakujem za možnosť predstaviť svoju diplomovú prácu na pôde Spolku architektov Slovenska.


Odmena PRO PRO HUMA
Ing. arch. Štefan Jančár
Vrstvenie

Téma mojej diplomovej práce je predovšetkým výsledkom putovania krajinou Spiša odkiaľ pochádzam. Premýšľanie o jeho pamäti, vrstvách ma priviedlo k téme zaniknutých obcí a konkrétne k miestu bývalej obce Rissdorf- Rukinovce. Nahromadené spektrum dát sa stalo odrazovou plochou pre hlbšie uvažovanie nad obcou s viac ako 700 ročnou históriou, ktorá pred 70 rokmi zanikla z nezmyselných dôvodov. Po mnohých stretnutiach so zainteresovanými a návštevách spomínaného miesta pristupujem k formulovaniu adekvátneho programu a k samotnému návrhu urbanisticko-architektonického konceptu. Navrhované intervencie rozdeľujem primárne do dvoch kategórií, a to na pietnu a profánnu časť.

Najväčším prínosom nominácie na cenu Profesora Jozefa Lacka bola pre mňa možnosť konfrontácie vlastného prístupu k navrhovaniu s prístupom a spôsobom práce študentov ostatných zúčastnených univerzít. Porovnávanie tohto širokého spektra rôznych prístupov hodnotím osobne ako veľmi zaujímavé a inšpiratívne. Rovnako pozitívne hodnotím odborný a ľudský prístup zo strany poroty a taktiež príjemnú atmosféru počas prezentácie a diskusie.

Skutočnosť, že mi bola udelená odmena PRO HUMA ma veľmi teší, pretože si vďaka nej spätne uvedomujem podstatu môjho zadania a vôbec charakter mnou navrhovaných intervencií na mieste bývalej obce Ruskinovce. Chcel by som sa preto veľmi pekne poďakovať za udelenie odmeny a možnosť prezentovať svoju DP širšej odbornej verejnosti.


Odmena PRO ART
Ing. arch. Pavel Bakajsa
() Dichotómia

Dôvod existencie antoným a dôvod prečo sa mi pomocou nich darí rozumieť priestoru a architektúre ma zaujímal natoľko, že sa jeho hľadanie stalo témou diplomovej práce. V práci som okrem navrhovania konkrétneho objektu na konkrétnom mieste, skúmal protiklady. Antonymické dvojice som sumarizoval, definoval, skúmal ich vzájomné vzťahy a organizoval do výslednej schémy. Téma je sprevádzaná výtvarným procesom. Séria linorytov ilustruje momenty premýšľania a neustálu snahu rozdeľovať priestor na hladký a vyrytý, súkromný a verejný, vnútorný a vonkajší, bezpečný a ohrozujúci, preniknuteľný a nepreniknuteľný, svetský a posvätný, na architektúru a krajinu, na objem môjho tela a prostredie, v ktorom sa ocitám a ktoré tejto práci udelilo cenu pro art.

Záverečný protokol zo zasadania poroty:

Zasadnutie poroty, výstavu a publikáciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Za podklady ďakujeme tajomníkovi súťaže Jakubovi Hantákovi.