Climate of innovation
Ivanská cesta 30/A
Bratislava
Okná pre pasívne domy
Galvaniho 15 B
Bratislava
Tehelná 1203/6
Zlaté Moravce
BIM knižnice a objekty
Stará Vajnorská 139
Bratislava
Dokonalá izolácia
Stará Vajnorská 139
Bratislava
Prielohy 1012/1C
Žilina
Štúrova 136B
Nitra
Motto:
"Architektúra je ako šport, ak chcete byť dobrí, musíte stále trénovať."
Jozef Lacko
Text Evy Oravcovej, dlhoročnej tajomníčky poroty Ceny prof. J. Lacka:
V septembri toho roku sa úspešne uzavrel už 30. ročník súťaže o Cenu profesora Jozefa Lacka, ktorej organizačnou tajomníčkou som už 28. rok, takže by som si dovolila krátku rekapituláciu a poohliadnutie sa späť.
Zriadenie prestížneho ocenenia za najlepšiu diplomovú prácu
Rok 1989 bol prelomovým nielen pre celú spoločnosť, ale bol podnetom pre prirodzené následné zmeny aj v nazeraní a prístupoch k architektonickej tvorbe a z toho vyplývajúcich zmien na pôde architektonického školstva ako aj v spolkovom architektonickom živote. Jednou z reakcií na dlhodobý deficit v spolupráci a spolupodieľaní sa na hodnotení a istým spôsobom aj určovaní kvality a požadovanej úrovne architektonickej tvorby a kvality absolventov architektúry, z pohľadu architektonickej obce a praxe, bolo zriadenie prestížneho ocenenia za najlepšiu diplomovú prácu.
Tradíciu udeľovania Ceny profesora Jozefa Lacka sa v r.1990 rozhodol založiť Spolok architektov Slovenska (SAS) v spolupráci s Fondom výtvarných umení (FVU) ako cenu, ktorá má byť “... trvalou poctou pamiatke významného predstaviteľa modernej slovenskej architektúry, ktorý sa počas svojej tvorivej činnosti významnou mierou zaslúžil o odbornú profiláciu Fakulty architektúry, ako aj profilu absolventa architektúry.“ /cit. zo štatútu/.
Jozef Lacko je možno hlavným predstaviteľom pedagogickej tradície dnešnej Fakulty architektúry. Predstavuje nielen pre pamätníkov etalón školy, staré zlaté časy. Tradícia par excellence. Akademické prostredie spolu so Spolkom si túto skutočnosť uctilo zriadením ceny za najlepšiu diplomovú prácu. Dôstojne sa tu spája stopa, ktorú zanechal v školstve s tou v architektúre. /cit. R. Špaček/
Profesor Lacko tvorivý architekt, neúnavný pedagóg
Rodák zo Zvolena Jozef Lacko sa narodil 19. januára 1917 v početnej rodine železničiara. Odbor architektúra a pozemné staviteľstvo študoval na Českom vysokom učení technickom (VUT) v Prahe. Keď české vysoké školy zavreli, pokračoval na Nemeckej vysokej škole technickej (HT) v Prahe a štúdium úspešne ukončil v roku 1941.
Vďaka vynikajúcim študijným výsledkom mal otvorenú cestu k profesorovi Emilovi Bellušovi a k pedagogickej činnosti na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave. Zúčastňoval sa mnohých architektonických súťaží, ktoré mu poskytli priestor na to, aby v krátkom čase presvedčil o svojom talente a stal sa aj pre svojich študentov príkladom tvorivého architekta s výrazným záujmom o inovatívne tendencie a snahou o udržanie kroku s dobou.
Na bratislavskej SVŠT (dnešnej STU) pôsobil od r. 1941 do r. 1971. V r. 1950 prevzal vedenie Ústavu architektúry I., v 1956 bol poverený vedením Fakulty architektúry a pozemného staviteľstva a v r. 1959 bol vymenovaný za vedúceho Katedry architektonickej tvorby (na FAPS).
Profesor Lacko, tvorivý architekt, neúnavný pedagóg, jedinečná osobnosť a nezabudnuteľný človek, ktorý si i napriek úspechom zachoval ľudský prístup a skromnosť, zanechal v spomienkach svojich žiakov nezmazateľné stopy, vychoval množstvo skvelých architektov, ktorí sa dodnes hlásia k jeho odkazu.
Preferoval citlivosť a vnímavosť pri výbere a spôsobe osadzovania architektonického novotvaru do existujúceho prostredia. Rovnakú empatiu a vnímavosť mal k tvorbe svojich žiakov a spoluautorov, rozvíjal ich talent a neuplatňoval autoritatívne iba svoje názory. Snažil sa vždy nájsť optimálne, harmonizujúce, symbolické a bezkonfliktné riešenie... /cit. B.Somora/. ... je z tých, ktorí dokázali svoju originálnu víziu a vlastnú predstavu presadiť a presvedčiť o jej správnosti... úprimne veril v lepšie časy pre život i tvorbu. Len z tejto viery mohlo vyjsť toľko úsilia, entuziazmu a „činenia ľudského dobra“, s ktorou profesora Lacka architektonická obec dodnes spája. /cit. J.Bencová/... mal radosť zo spolupráce, bol rád obklopený ľuďmi, rád komunikoval. Patrilo to k jeho naturelu ... Patril k nesmierne pracovitým ľuďom. Architektúre venoval naozaj každú voľnú chvíľu, pretože ju miloval... /cit. Š.Šlachta/.
Po vynútenom odchode zo školstva našiel uplatnenie v Projektovej organizácii spoločenských stavieb a od roku 1972 viedol ateliér v Štátnom projektovom a typizačnom ústave v Bratislave, kde sa vďaka skúsenostiam, pracovitosti, spojenými s kvalitou architektonického myslenia dostal k mnohým zaujímavým projektom.
Väčšina Lackovej tvorby sa javí ako plynulý prúd invencií a prezrádza, aké alternatívy vývoja by za priaznivejších spoločenských podmienok mohli napredovať. /J.Bencová/.
Mal tímového ducha, na návrhoch a projektoch rád spolupracoval s inými architektmi, študentmi architektúry a tiež z odborníkmi z iných profesií. V roku 1960 sa profesorovi Lackovi dostalo uznania v podobe Ceny mesta Bratislava a v roku 1962 sa stal nositeľom Štátneho vyznamenania za zásluhy o výstavbu.
Zanechal po sebe najmä obraz človeka, ktorý žil a dýchal s architektúrou a jej statusom v spoločnosti... /J.Bencová/.
Vynikajúci pedagóg a tvorivý architekt Jozef Lacko zomrel 9. septembra 1978 v Bratislave.
Jubilejný 30. ročník Ceny profesora Jozefa Lacka
Je samozrejmé, že za toľké roky prešla Cena viacerými zmenami, hlavne organizačnými, týkajúcimi sa
Nezmenila sa však podstata.
Hlavná cena - Cena prof. Jozefa Lacka sa udeľuje za najkvalitnejšie naplnenie požadovaných kritérií súťaže - porota hodnotí úroveň konceptu, prínosu, filozofie návrhu, úroveň kvality a znalosť architektonických a technických princípov, úroveň kvality prezentácie návrhu, grafického a výtvarného spracovania.
Cena, ktorú porota udeľuje, „... má motivovať a podnecovať zdravé súperenie v architektonicko-urbanistickej tvorbe a takto prispievať k zvyšovaniu kvality diplomových prác a zároveň „de facto“ určuje smerovanie a odbornú úroveň absolventa architektúry“.
Cena profesora Jozefa Lacka je prestížnou študentskou súťažou, ktorej hlavná cena - Cena profesora Jozefa Lacka ako aj udelené Odmeny sú najvyšším ocenením ktoré sa každoročne udeľuje absolventovi ktorejkoľvek zo škôl s architektonickým zameraním na Slovensku - autorovi najlepšej diplomovej práce za aktuálne uplynulý akademický rok.
Za uplynulých 30 ročníkov súťaže bolo školami architektúry (Fakultou architektúry STU v Bratislave, Katedrou architektúry VŠVU v Bratislave, Katedrou architektúry SvF STU v Bratislave, Fakultou umení TU v Košiciach, Fakultou záhradníctva a krajinného inžinierstva v Nitre) nominovaných spolu 555 diplomových projektov. Diplomové práce, ktoré postúpia do národného kola súťaže, musia spĺňať mimoriadne kvalitatívne kritériá a byť reprezentatívnou vzorkou svojej školy.
Vzhľadom k tomu, že predkladané projekty v sebe nesporne nesú aj špecifickú „pečať“ tej-ktorej školy a sú vždy veľmi rôznorodé, ako z hľadiska obsahu, formy tak aj hĺbky spracovania, so širokým tematickým záberom – od návrhov interiérov a dizajnu detailu, cez projekty objektov, polyfunkčných komplexov až po urbanistické súbory a krajinné celky - udeľuje porota na základe štatútu, okrem hlavnej Ceny aj Odmeny, ktoré vo svojom názve nesú porotou najviac hodnotené pozitíva (Odmena Pro Huma, Pro Art, Pro Futuro, Pro Urbium, Pro Filozofia, Pro Exhibit, Pro Urbis, Pro Novum... atd.)
Od r. 1990 bolo udelených 34 Cien a 116 Odmien.
Počas uplynulých 30 rokov sa v porote vystriedalo mnoho známych osobností architektúry, ktorých vždy schvaľovalo P-SAS aktuálnym kľúčom. V súčasnosti je zriaďovateľmi Ceny menovaná každoročne trojčlenná porota v novom zložení - jej členmi sú kolegovia - architekti ocenení alebo nominovaní v niektorej z prestížnych spolkových Cien.
Za roky 1991 – 2020 sa v porote vystriedali architekti: Virgil Droppa st., Štefan Moravčík, Márius Žitňanský, Miloslav Mundrončík, Ján Ilkovič, Ladislav Kušnír, Ivan Masár, Štefan Šlachta, Martin Drahovský, Juraj Fecanin, Jozef Istenes, Miloš Gašparec, I. Turček, Jozef Liščák, Ľudovít Kupkovič, Pavel Bobák, Štefan Polakovič, Vladimír Záborský, Dana Vanková, Ján Antal, Elena Dohňanská, Roman Hájek, Bohuslav Pernecký, Julián Keppl, Rastislav Janák, Peter Pásztor, Michal Bogár, Marianna Bogyová, Peter Vodrážka, Ingrid Ciberejová, Dušan Fischer, Jana Gregorová, Peter Sedlák, Marián Zervan, Ivan Marko, Ľudovít Urban, Juraj Polyák, Miroslav Tomík, Martin Repický, Július Toma, Ľubica Koreňová, Martin Paško, Juraj Sumbal, Andrea Klimková, Milan Csanda, Miloš Juráni, Ľubomír Peráček, Tomáš Bujna , Ľubomír Boháč , Miroslav Minca, Sebastian Nagy, Pavel Suchánek, Martin Paulíny, Štefan Mitro, René Baranyai, Igor Teplan, Ján Kukuľa, Katarína Viskupičová, Miloš Pivko, Martin Sakala, Patrícia Kvasnicová, Eva Teplanová, Jakub Hanták
* tajomníčka poroty: Eva Oravcová (od 1993)
Pri príležitosti 30.výročia zriadenia tradície udeľovania Ceny profesora Lacka by som rada vyslovila, ako tajomníčka tejto súťaže poďakovanie v mene akademickej obce - jej študentov bývalých, terajších ale i tých budúcich. Vďaka za skvelú myšlienku, ktorá dnes už skutočne mnohonásobne potvrdila svoje opodstatnenie. Za iniciatívu, ktorej výsledkom bolo zriadenie spolkovej ceny – Ceny profesora Jozefa Lacka, ktorá je cieľom mnohých snažení a určite neoceniteľným štartovacím stupienkom k plnohodnotnej realizácii mnohých skvelých absolventov v architektonickej praxi nielen u nás ale aj v zahraničí a ktorá vytvorila dlho chýbajúci pomyselný spojovací most medzi praxou a akademickou pôdou. Súťaž o Cenu prof. J. Lacka sa stala v živote každého študenta architektúry za tie roky už pojmom a isto aj métou, ktorej dosiahnutie je potvrdením správnosti výberu v každom ohľade neľahkej, ale úchvatnej profesie architekta.
Ing. arch. Eva Oravcová, PhD.
Tajomníčka poroty Ceny prof. J. Lacka od r. 1993
Bratislava, október 2020
Prehľadná tabuľka s laureátmi a odmenami všetkých ročníkoch ceny. Nechýbajú mnohé známe mená:
Laureátov, porotu a atmosféru predchádzajúcich ročníkov ceny približujú fotografie z archívu Evy Oravcovej:
CENA PROF. JOZEFA LACKA 1991
CENA PROF. JOZEFA LACKA 1997
Eva Oravcová – tajomníčka poroty, Martin Kusý – prezident SAS, Peter Brtko – predseda R-FVU, Viliam Kuhn - riaditeľ FVU, František Kyselica – riaditeľ K-SAS
CENA PROF. JOZEFA LACKA 2004/2005
Porota pracovala v zložení:
* tajomníčka poroty: Ing.arch. Eva Oravcová, PhD.
Ocenení:
CENA PROF. JOZEFA LACKA 2005/2006
Porota pracovala v zložení:
* tajomníčka poroty: Ing.arch. Eva Oravcová, PhD.
Ocenení:
CENA PROF. JOZEFA LACKA 2006/2007
Porota pracovala v zložení:
* tajomníčka poroty: Ing.arch. Eva Oravcová, PhD.
Ocenení:
CENA PROF. JOZEFA LACKA 2007/2008
* tajomníčka poroty: Ing. arch. Eva Oravcová, PhD.
Ocenení:
CENA PROF. JOZEFA LACKA 2008/2009
Porota pracovala v zložení:
* tajomníčka poroty: Ing. arch. Eva Oravcová, PhD.
Ocenení:
CENA PROF. JOZEFA LACKA 2009/2010
Porota pracovala v zložení:
Ocenení:
CENA PROF. JOZEFA LACKA 2010/2011
Porota pracovala v zložení:
Ocenení:
CENA PROF. JOZEFA LACKA 2011/2012
Porota pracovala v zložení:
Ocenení:
CENA PROF. JOZEFA LACKA 2012/2013
Porota pracovala v zložení:
Ocenení:
CENA PROF. JOZEFA LACKA 2013/2014
Porota pracovala v zložení:
Ocenení:
CENA PROF. JOZEFA LACKA 2014/2015
Porota pracovala v zložení:
Ocenení:
CENA PROF. JOZEFA LACKA 2015/2016
Porota pracovala v zložení:
Ocenení:
CENA PROF. JOZEFA LACKA 2016/2017
Porota pracovala v zložení:
Ocenení:
CENA PROF. JOZEFA LACKA 2017/2018
Porota pracovala v zložení:
Ocenení:
CENA PROF. JOZEFA LACKA 2018/2019
Porota pracovala v zložení:
Ocenení:
CENA PROF. JOZEFA LACKA 2019/2020
Porota pracovala v zložení:
Ocenenení
Katalóg k Cene Profesora Jozefa Lacka, ktorý vydalo Vydavateľstvo Spolku architektov Slovenska si môžete prelistovať nižšie:
Za vytrvalú prácu na pozícii tajomníčky ceny a vyčerpávajúci súhrn ďakujeme Eve Oravcovej.
Od roku 2015 sme o výsledkoch Ceny profesora Jozefa Lacka informovali aj na našom portáli. Súhrnné články, s podrobným predstavením laureátov nájdete v súvisiacich: