Tehelná 1203/6
Zlaté Moravce
Okná pre pasívne domy
Galvaniho 15 B
Bratislava
BIM knižnice a objekty
Stará Vajnorská 139
Bratislava
Dokonalá izolácia
Stará Vajnorská 139
Bratislava
Prielohy 1012/1C
Žilina
Štúrova 136B
Nitra
Vlárska 22
Trnava
Mesto Liptovský Mikuláš leží na severe Slovenska a je súčasťou jedinečného regiónu – Liptova, charakteristického rozmanitosťou prírody, kontrastom vysokých štítov, zelených lúk a pasienkov. Mesto tvorí centrum regiónu stredný Liptov a je prirodzeným východiskom do Nízkych Tatier (Demänovská dolina), ale aj do Západných Tatier a Chočských vrchov. Liptov je slovenskou turistickou destináciou číslo jeden v zime aj v lete a „zelenou arénou“ plnou prírodných krás, adrenalínu, živého folklóru, tradície, histórie, kultúry a jedinečnej gastronómie. Sú tu vhodné podmienky na rôzne športy či atrakcie. V zime je zase rajom pre lyžiarov a snowboardistov. Jedinečnosť Liptova spočíva aj v tom, že po aktívnom relaxe ponúka oddych v teplých termálnych prameňoch akvaparkov.
Mesto leží na hlavnej železničnej trati č. 180 Žilina – Košice. Južnou časťou prechádza diaľnica D1 a mesto sa nachádza na križovatke ciest I/18 a II/584. V súvislosti s budovaním novej trasy cesty I/18, ktorá bola odklonená z centra mesta do južnej polohy v dotyku s centrom mesta, bola asanovaná značná časť zadnej historickej zástavby centra mesta a došlo tak k odkrytiu vnútorných dvorov pôvodnej blokovej zástavby. Nová trasa cesty I/18 odľahčila pešiu zónu od dopravy, no zároveň rozdelila Staré mesto a sídlisko Nábrežie-Vrbica.
Predkladaná práca odôvodňuje aktuálnosť a nevyhnutnosť riešenia prestavby a dostavby urbanistickej štruktúry širšieho centra mesta Liptovský Mikuláš ako aj riešenia dopravy. Nutné je poznamenať, že takáto téma, dané územie a jeho náplň vybraté pre diplomovú prácu je možné označiť ako problematické, pre náročnú legislatívu a majetkové väzby. Práve preto sa týmito skoro neriešiteľnými problémami práca nezaoberá, ale ponúka odosobnené, veľmi účelné a praktické riešenia jednotlivých problémov v doprave a prevádzke.
Základná idea návrhu urbanizmu je postavená na budúcom preložení železničného koridoru, železničnej a autobusovej stanice do južnej časti sídla. Koncepcia dostavby urbanistickej štruktúry v meste je navrhnutá s rešpektovaním záväzných dokumentov ( UP – mesta Liptovský Mikuláš, ochrana pamiatok), s prispôsobením sa navrhovanej komunikačnej kostre ( doprava, statická doprava, cyklotrasy a pešie ťahy) a hmotovej štruktúre mestskej zástavby s dôrazom na “genius loci“ riešeného územia.
Ťažiskom návrhu je vytvorenie mestskej triedy – pretransformovaním deliacej štvorprúdovej komunikácie na mestský bulvár – ktorý vytvára nové plochy zelene, parkovanie, stromoradie, mobiliár, pás pre cyklistov a pre peších čo sú hlavné mestotvorné prvky obytnej a reprezentatívnej ulice. Podstatné v návrhu je aj pripojenie nového dopravného uzla mestskou triedou k centru mesta a vytvoreniu orientačných bodov pre lepšiu čitateľnosť a prehľad mesta.
Obyvatelia mesta by mali v krátkej vzdialenosti od svojho bydliska – peši, byciklom, verejnou dopravou dosiahnuť všetky potrebné inštitúcie. Bezpečne by sa mali pohybovať v širšom centre mesta kde majú možnosť korzovať v príjemnom verejnom priestore plnom zelene a vybavením mobiliárom. Súčasťou návrhu je vytvorenie tzv. zelenej spojnice dvoch menších parkov – Park Martina Rázusa s Parkom Márie R. Martákovej.
Návrh je založený na princípoch Smart City-uplatnením inovatývnych technologických riešení, kde ikeď je Liptovský Mikuláš malé mesto, tvorí podstatný dopravný/ turistický uzol, čo z neho robí frekventovanú „križovatku“ v regióne Liptov. Širšie centrum mesta LM by malo byť rozmanité, udržateľné, polyfunkčné, prístupné zmenám, maximálne sebestačné a bohaté na verejné priestory, zeleň, šport, umenie a zábavu.
V architektonickom návrhu sa venujem vybranému územiu s pracovným názvom - ostrov kultúry, ktoré sa nachádza v západnom vnútrobloku historického centra mesta. Dnes územie charakterizuje narušená urb. štruktúra, ktorú vyvolal vstup veľkých hmôt objektov kultúry v 70.tych rokoch 20.storočia, so všetkými dôsledkami, s ktorými sa dodnes stretávame v mnohých centrách našich miest po neštastnej etape plošných asanácií v mestských štruktúrach.
Základnou ideou je dostavba mestskej štruktúry do kompaktného bloku, pričom rešpektuje jeho historickú parceláciu. Potenciálne územie je zahustené formou uličnej zástavby, v ktorej sú prieniky zeleňou ako aj vynechaním hmoty v náväznosti na existujúce pasáže a genius loci. Vo východnom a západnom bloku sa v minulosti nachádzali záhrady, situované na úzkych dlhých pozemkoch za blokovou zástavbou meštianskych domov. Záhrady boli neskôr zastavané, vo východnej časti je v súčasnosti parcelácia týchto záhrad zaniknutá a bol vytvorený jeden záhradný priestor okolo Oblastnej galérie P.M. Bohúňa. Koncept riešenia sa preto zameriava na prinavrátenie zelene.
Dopravné riešenie počíta s jednosmernou komunikáciou vedúcou poza synagógu, dom kultúry ako aj posádkový dom armády. Toto dopravné riešenie dovoľuje využiť celý priestor ulice Hollého ako kultúrne fórum. Statická doprava je riešená stáním na ulici, ale aj podzemným parkoviskom pod kultúrnym fórom s vjazdom situovaným v priestore medzi synagógou a domom kultúry s kapacitou 110 miest.
Z hľadiska pešieho pohybu sú zachované existujúce pasáže, ktoré sú dôležitou spojnicou s pešou zónou.
Pavilóny situované v priestore kultúrneho fóra dotvárajú ulicu a prinášajú zo sebou zaujímavé funkcie na dotvorenie kultúrneho priestoru. Navrhované sú so sklenenou fasádou a okrem funkcií – galéria, informačné centrum a kaviareň, plnia aj úlohu komunikačnú - z podzemných garáži.
Architektonický výraz dostavby zadných stavov za synagógou spočíva v zachovaní odkazu na historický strešný reliéf v „modernom duchu“. Priečelie biele čisté s okennými otvormi do ulice reprezentuje obytnú ulicu so živým parterom. Zelené strechy a terasy zas evokujú výskytu záhrad na tomto území v minulosti. Cieľom je prirodzene nadäzovať na historické centrum mesta. Cieľom je vytvoriť nenápadnú mestskú siluetu pre kultúrne stavby v popredí, s výskytom zelene na fasádach ako aj uličnou zeleňou.
Dipolomová práca „Revitalizácia centra mesta LM“ tvorí súbor komplexných opatrení, ktoré ozdravujú toto územie, prinavracajú mu merítko, no najmä rozširujú mestské verejné priestory s ich celodenným pulzom aktivít, s cieľom vytvoriť vyššiu kvalitu centra mesta.
Podklady: Michal Halahija