Transformácia dunajského nábrežia v Bratislave - diplomová práca

Témou tejto diplomovej práce je transformácia dunajského nábrežia v Bratislave. V práci vnímame dunajské nábrežie ako kontextuálny prvok organizmu mesta. Preto bol aj zvolený prístup, ktorý zachádza hlbšie do štruktúry okolitej zástavby a nábrežia sa dotýka len malými zásahmi. Vychádzame z presvedčenia, že kvalitné mestské priestory, potrebujú aktiváciu v podobe kvalitnej, hustej, inkluzívnej a pestrej zástavby. Tým myslíme ako domy tak aj verejné priestory k nim prislúchajúc. Vrchol kvality by mohlo predstavovať v Bratislave práve dunajské nábrežie ako priestor pretínajúci, no radšej prepájajúci dve polovice mesta. Tvorí ťažisko mesta, ktoré pomocou neho vytvára kompaktný celok.

Územie diplomovej práce má centrálnu polohu v rámci celého mesta. Jeho väčšia časť sa rozkladá na pravom brehu rieky, v mestskej časti Petržalka. Napriek fyzickej blízkosti, je mentálna vzdialenosť od rieky a historického centra zväčšená najmä dopravnými koridormi železnice a diaľnice. Tieto vzďaľujú centrum mesta viac ako samotná rieka a sťažujú plynulý prechod najmä mestotvorným módom prepravy. Nadväzujúce okolie je charakterizované prispôsobením sa tomuto stavu s výskytom uzavretých komplexov, budov s jednou fasádou, nákupných centier takmer diaľničného typu, ... Toto všetko sa deje priamo v srdci mesta. Vzniká dojem periférnej odpudivej krajiny, ktorú treba obísť či prekonať, nejako sa z nej vymotať. Podobná situácia je na mestskej strane v dôsledku situovania a spôsobu prevádzky mestskej radiály a mosta SNP. Im sa dáva za vinu odrezanie podhradia a nábrežnej promenády od korza a historického centra.

Pozitívami lokalít je však životaschopnosť susedstiev dopravných infraštruktúr. Na petržalskej strane sú to biznis centrá, sídlisko Dvory s príjemným korzom. Veľký potenciál tiež ukrývajú, v súčasnosti, dominantne mono-funkčné výstavisko a nákupné centrum. Nespochybniteľné bohatstvá pre mesto sú Sad Janka Kráľa, pre jeho historickú hodnotu a aktiváciu počas priaznivých mesiacov roka a Pečniansky les s vodnými zdrojmi zásobujúcimi veľkú časť Bratislavy kvalitnou pitnou vodou. Na mestskej strane sa nachádzame v blízkosti pamiatkovej rezervácie mesta s množstvom pitoreskných zákutí s vysokou atraktivitou historického prostredia a hustotu prevádzok, návštevníkov a obyvateľov mesta. Horšie je to s rezidentmi a životom v tejto časti. Nábrežie má historický promenádny charakter, ktorému, ale neprospela posledná úprava ochrany pred vysokou vodou. S týmto sa nábrežie takisto doteraz nedokázalo veľmi vysporiadať.

Funkcia - Územie má viacero charakterov usporiadaných do akýchsi pásiem. Mestská strana je definovaná historickou zástavbou s mestskými, turistickými, centrálnymi funkciami. Nedarí sa tu v posledných rokoch zachovať dostatočný podiel rezidenčnej funkcie. Na petržalskej strane je to najprv pás zelene a rekreácie (Sad, veslárske kluby, hrádza), potom pás megaštruktúr (nákupné, biznisové, výstavné funkcie) pás infraštruktúry (diaľnica a železnica) medzi ktorý je vklinený pás administratívnych a servisných (fitness, benzínová pumpa, predajne) budov. Za nim prevláda rezidenčná funkcia sídliska.

Doprava - značné sú presuny cez rieku, dominantne automobilovou dopravou. V dopoludňajších hodinách smerom do mesta, poobede opačne. Most SNP nemá veľkú pobytovú kvalitu, no je hojne využívaný na prechod z mesta najmä do nákupného mallu. Zo smeru mesta prichádzajúci nerezidenti, končia zvyčajne už v prvej a druhej zóne, teda pred diaľnicou a železnicou. Charakteristický je tiež pozdĺžny pohyb po diaľnici a mestských radiálach na oboch stranách nábrežia. Tento pohyb má tranzitný charakter. Budovy reagujú svojimi fasádami na veľkú rýchlosť vozidiel najmä na strane Petržalky. Cyklistická doprava, je prilepená na chodníky a nábrežnú promenádu v nevyhovujúcich prevádzkových koridoroch. Aj v prípade samostatne značného cyklistického chodníka na petržalskom korze je cyklista značkou alebo prekážkami nútený viac krát zosadnúť z bicykla. Na mestskej strane je koridor vyznačený v strede promenády, čo spôsobuje kríženie a časté kolízne situácie s chodcami. Lodná doprava prepájajúca brehy je v prevádzke sezónne, prístavisko je v súčasnej podobe na mestskej strane. Tým sa prehusťuje strana mestského nábrežia a zvýrazňuje sa efekt jednobrežného mesta. Verejná doprava by sa mala dostať do popredia urbanistických riešení. Treba pokračovať v stavbe električkových a koľajových spojení. Spolu s tým treba preferovať prechod na cyklistický a peší pohyb. Preto je potrebné spriechodniť trasy a spríjemniť tieto spôsoby prepravy. Tým sa spríjemní aj mestské prostredie. Súčasne však je dôležitá čím silnejšia priechodnosť a prepojenosť aj automobilovej dopravy na princípe open city, avšak so zreteľom na jej mestský charakter, teda jej spomalením.

Kompozícia - Mestská strana je charakteristická blokovou zástavbou a uličným charakterom aj vo svahu hradného kopca. Silnú pretínajúcu os tvorí konštrukcia mosta SNP, ktorý má okolo seba veľkorysý priestor najmä smerom ku podhradiu. Mestský breh má tvrdý charakter, vyznačujúc sa technickým riešením a neprístupnosťou. Náprotivkom je prírodný petržalský breh lemovaný radom stromov. Celé územie nábrežia je logicky určené osou toku rieky. Jeho zmenami boli ovplyvnené smery ulíc a námestí na mestskej strane. Priečne smery s priehľadmi na rieku a pozdĺžne reagujúce na jej aktuálne brehy. Petržalská strana mala charakter nespútanej lužnej, stále sa meniacej krajiny. Dnes je určovaná pásom rekreácie na bezprostrednom brehu. Pásom megaštruktúr (Incheba, Aupark), infraštruktúrnou tepnou, za ktorou nasledujú superbloky (superdvory). Priečne smery končia v diaľnici alebo megaštruktúrach, ktoré vytláčajú pohyb do úzkych priechodov. Územie na
pravom brehu je priečne preťaté estakádou. Tá je lemovaná pásmi "ničoho". Kde sa dotýka zeme mení sa na neusporiadanú mestskú triedu ohraničenú z ďalších strán sídliskom a železničnou stanicou. Priečnu os tvorí aj peší koridor petržalského korza, ktoré ale končí neútešne prechodom ponad diaľnicu a chodníkom popri plote Incheby.

Zeleň - Dominantou zelenou plochou na mestskej strane je hradné bralo so strmými svahmi. Na jeho hornej hrane pod hradným múrom sa nachádza panoramatický chodník doplnený o hradné schody vedúce ku rieke. Nábrežie tvorí rad mohutných stromov, zväčša topoľov. Dôležitým priestorom s mestským zeleným charakterom je Hviezdoslavovo námestie s pásmi vzrastlých stromov. Ľavý, zelený breh tvorí pás už vyššie spomínaných parkov a lesíkov. V štruktúre sídliska je zeleň usporiadaná do pravouhlých plôch. Budovy dopĺňajú zelené dvory s dorastenými dospelými stromami. Chýbajú koridory prepájajúce krajinu pred a za diaľnicou.

Hlavným cieľom urbanistického návrhu bolo prepojenie mestských verejných priestorov a štruktúry mesta cez rieku do kompaktnej a hustej siete, so zreteľom na kvality a hodnoty územia (i.e. prírodný charakter pravého brehu Dunaja). Premenou tranzitnej dopravy a infraštruktúry na mestský charakter sa vytvorili nové verejné priestory s kvalitami bulváru. Tieto sú lemované komplexmi budov a verejných priestorov so zmiešanými funkciami. Každý z týchto komplexov má vlastnú centralitu a hierarchiu open spacu. Dôraz bol kladený na priechodnosť územia, jej inkluzivitu a prácu s kontextom. Priechodnosť územia má byť zabezpečená aj pre živočíchov a prírodu a tak cez územie vedú biokoridory prepájajúce Pečniansky les so Sadom Janka Kráľa a Sovím lužným lesom, ale aj Pečniansky les s pásom zelene pozostatkom železnej opony, lemujúcim Petržalku. Tento biokoridor využíva konštrukciu estakády Viedenskej cesty, ktorá je premiestnená opäť na úroveň zeme.

V návrhu sa pracuje so zvyšovaním hustoty priestoru so zámerom zvýšiť funkčnosť a využívanie verejných plôch a zabezpečenie ich mestského charakteru. Udržateľnosť sa dosahuje zvýšením potenciálu rezidenčnej funkcie v každej z navrhovaných oblastí, doplnený o pracovné príležitosti a občiansku vybavenosť na oboch stranách rieky. Priestor pod navrhovanou stavbou estakády vlaku a jej ochranné pásma sú využité na podporné funkcie, parkovacie státia, servis a služby. Takisto sú využité násypy mosta a nadúrovňová križovatka na strane mesta. Podmostové priestory sa riadia stratégiou atraktorov na ich oboch stranách, ktoré prechádzajú a "lákajú" z druhej strany. Aby bol pohyb popod ne plynulý a človek sa neocitol na území nikoho / ničoho. Takto je riešený podmostový priestor na Petržalskej strane umiestnením Lunaparku do pásu medzi bikoridor prebiehajúci za novou Inchebou a marínou s Veslárskym klubom. Lunapark začína ešte na strane Sadu Janka Kráľa umiestnením mechanických kolotočov a objekotm v podmostovom priestore kde je umiestnená administratíva Lunaparku, pokladňa a gastroprevádzka prislúchajúca ku kolotočom. V druhej časti podmostového priestoru je v rozšírenej rampe bike point a na náprotivnej strane je rozšírený vstup do kaviarne UFO. Z dvoch rámp sa vytvára aréna kde sa dá sledovať dianie, usporiadať kultúrne podujatie, posedieť pri káve, skryť sa pri nepriazni počasia. Zároveň tento priestor nadväzuje na veslárske kluby, novú marínu a kaviarne, tvorí kontinuálny pás kaviarní a športových budov na nábreží.

Na mestskej strane je podmostový priestor predĺžením Hviezdoslavovho námestia. Odstránením estakád a nájazdov a ich nahradením jednou univerzálnou vedúcou do ulice a následne na nábrežnú radiálu sa uvoľňuje priehľad aj priechod. Zastávka verejnej dopravy sa premiestňuje na stranu Vydrice kde vytvára nástupný bod a chŕli ľudí na nábrežie a do mesta. Pod mostom sa nachádzajú prevádzky občianskej vybavenosti, ale aj pripomienka totalitnej architektúry a prístupu k stavby mesta, čoho je toto miesto živým svedkom a takisto pripomienka židovskej štvrte, ktorej časť padla výstavbou mosta. Nová štruktúra Vydrice sa snaží reflektovať vzácne priehľady a kopíruje historický ráz uličnej štruktúry. V architektonickom výraze má však niesť súčasné prvky aj pri použití šikmých striech. Dotvára sa ňou prepojenie korza, nábrežnej promenády a štvrtí Zuckermandel, Riverpark,...

Most SNP dostáva nových susedov aj zo strany Hotelu Devín. Nové budovy majú stáť tesnejšie pri ňom pri zachovaní kľúčových priehľadov z nábrežia smerom na Dóm. Má sa tým zabezpečiť lepšie zakomponovanie konštrukcie mosta, po vzore iných európskych miest, kde mosty tvoria logické pokračovania ulíc a vychádzajú z hustej štruktúry. Nie je im dopriate, toľko priestoru naľavo a napravo (viď Londýn etc.)

Už vyššie spomínaný areál Incheby sa v návrhu mení na štvrť výroby výstav kultúry umenia a bývania pre mladých. Zintenzívňuje sa tak jeho využívanie a otvára sa okoliu. Na mestskú triedu reaguje pásom verejného priestoru, v ktorom je prezentovaná každá funkčná náplň. Priečne cez Inchebu prebieha predĺžené petržalské korzo a v pozdĺžnom smere sa objavuje ulička do ktorej sú otvorené výstavné sály a ateliéry. Z incheby vychádza aj lávka, ktorá lemuje Lunapark a je z nej panoramatický výhľad na Dunaj a mesto.

Nový Aupark je takisto charakterizovaný zmenou prostredia, keď jeho diaľničný charakter sa mení a transformuje na mestskú nákupnú galériu s doplneným bývaním na vyšších podlažiach. Pasáže sú vedené cez budovu Auparku a sú otvoreným zastrešeným priestorom, do jednotlivých častí nákupného centra sa vstupuje z nich. Aj pred Auparkom je pás verejného priestoru, ktorý komunikuje s ulicou. Vytvára sa tak aktívna hrana medzi ňou budovou. Na mieste nájazdu na most stoja tri budovy nadväzujúce na Aupark. Je v nich situovaný hotel, gastroprevádzky a občianska vybavenosť (predajne,...).

Sad Janka Kráľa je faceliftovaný len úpravou materiálov a premenou asfaltových chodníkov na mlatové parkové chodníky po vzore Anglickej záhrady v Mníchove. V srdci parku kam ústí osem alejí je doplnený altán, ktorý vytvára okolo seba život a má funkciu drivera, udržuje park aktívnym aj v neobľúbené hodiny a fázy roka. Môžu okolo neho byť sezónne trhy, pivná záhrada (Čínska veža v Anglickom
parku). Park je taktiež udržiavaný pri živote zvýšením počtu rezidentov v jeho okolí (Aupark, pás budov pri vyústení Starého Mosta, blok typu Borstei medzi križovatkou Starý Most - mestská trieda a Auparkom)

Biznis Park sa rozširuje o priestor pred komplexom Digital parku. Vytvára sa tak celok v ktorom sú mikropriestory doplňujúce už jestvujúci vysunutý ofis Digital parku. V tejto štruktúre sa tiež objavuje bývanie s výhľadom na hrad z najvyšších poschodí s luxusným štandardom. V nižších podlažiach sú byty v štandarde strednej triedy a aj nájomné byty. Digital Park je predelený pasážou do ktorej ústi podchod popod železničnú estakádu, tým sa zvyšuje permeabilita prostredia.

Nový rad budov na Einsteinovej ulici dopĺňa sídlisko dvory a to aj svojou rozmanitou typológiou. Dôraz je kladený na vytvorenie hrany a využitie výhľadov na hrad, UFO a dóm sv. Martina. Cez mestskú triedu a sídlisko sa prediera Korzo, ktoré je doplnené v sídlisku o komunitné centrum, ktoré tvorí jeho kolektívny priestor.

Po celej dĺžke mestskej triedy je vedená električka, ktorá ďalej pokračuje smerom na Viedenskú cestu a obsluhuje Dvory smerom ku stanici a jej ďalšia vetva eventuálne pokračuje do Rakúska.

Panónska cesta sa taktiež transformuje na mestskú triedu, ktorá dopĺňa pozdĺžnu Einsteinovu. je tvorená radom budov po oboch stranách. Dôraz sa kladie na verejný priestor a dostatočný odstup od cesty s priestorom pre rad stromov a cyklistické koridory. Na strane železnice tvorí estakáda rozšírený parter s obsluhou pre ulicu ale aj s doplnkovými funkciami a parkovaním. Vchody do nosných prevádzok sú umiestňované v priechodoch medzi budovami.

Základné urbanistické bilancie návrhu

Územie:

Celková výmera: 190 ha
Zastavaná plocha: 20 ha
Plocha verejných priestorov: 170 ha

zeleň - 70 ha
spevnené - 30 ha
vodné plochy - 40 ha
cesty a komunikácie - 30 ha

Počet parkovacích miest celkovo:

Bývanie:

Suma podlažných plôch: 40 ha
Počet bytových jednotiek: 4000
Počet obyvateľov: 12000
Počet obyvateľov/ha: 12000 / 80 ha (190 - 40 - 70) = 150 o/ha

Obchod a služby: 10 ha
Administratíva: 15 ha
Kultúra: 12 ha
Školské zariadenia: 1 ha
Náboženstvo: 1 ha
Sociálne služby: 3 ha
Športové zariadenia: 5 ha

Autorské zhodnotenie naplnenia cieľov zadania

Na základe navrhnutej urbanistickej koncepcie transformácie ťažiskovej časti dunajského nábrežia na území Bratislavy som spracoval návrh urbanistickoarchitektonickej štúdie strategického územia medzi Pečnianskym lesom až Novým mostom, a priestor na ľavom brehu rieky - územie bývalej Vydrice. Navrhol som lokalitný program na území, ktorý je prezentovaný v hmotovo-priestorovej a funkčnoprevádzkovej schéme. Kvôli upresneniu komplexného výkresu som vypracoval detail hlavného priestoru v štruktúre. Na základe detailu som spracoval regulačný plán.

Podklady: Ján Urban

Archinfo, architektúra, urbanizmus, dizajn, grafika, umenie, Slovensko (architecture, architect, design, CGI, art, Slovakia)