Spoločenské a komunitné centrum, Šancová ulica Bratislava - diplomová práca

Zadaním diplomovej práce bolo navrhnúť spoločenské a komunitné centrum, ktoré bude súčasťou projektu s názvom „Nová Šancová“. Jeho riešením som sa zaoberala v priebehu zimného semestra, v rámci preddiplomového projektu. Projekt „Nová Šancová“ nadväzuje na existujúce funkcie a má snahu podporiť rozvoj občianskej vybavenosti v území. Vytvoriť priestory pre stretávanie ľudí a miesto na nové podnety.

Riešené územie sa nachádza nad križovatkou Žilinská - Karpatská. Tvoria ho dva protiľahlé bloky na Šancovej ulici. Na strane Karpatskej je to zanedbaný blok s parkom, ktorého súčasťou sú aj hodnotné železničné domy. Na strane Žilinskej, územie s trhom a jeho okolím. Základnou myšlienkou bolo tieto dva bloky prepojiť a vytvoriť jeden funkčný celok. V rámci projektu „Nová Šancová“ by tak vzniklo v prvej etape podzemné trhovisko, ktoré by prepájalo územia a obchodná pasáž, na ktorú by boli napojené budovy bytového domu, administratívy a hostela. V druhej etape by sa rátalo s dobudovaním už spomínaného spoločenského a kultúrneho centra aj s dotvorením jeho okolia v blízkosti železničných domov. V preddiplomovom projekte som načrtla riešenie trhoviska s obchodnou pasážou a počas diplomového projektu som sa zaoberala 2. etapou projektu.

Nové spoločenské a komunitné centrum má za úlohu programovo dopovedať poslanie kultúrneho centra YMCA. Vytvoriť tak ďalšie priestory pre stretávanie komunít a ľudí so spoločnými záujmami. V Bratislave vznikajú rôzne iniciatívy a občianske združenia, ktoré sa zasadzujú o dlhodobú a koncepčnú premenu dôležitých ulíc a miest v Bratislave, samozrejme už len v rámci právnych možností. Ale poukazujú na potenciál týchto miest a aj nato, že zmena je nutná. Môj návrh je odpoveďou, ako koncepčne kompletne preriešiť územie tak, aby sa zvýšila kvalita verejného priestoru, jeho ekonomického, kultúrneho a spoločenského potenciálu. Tento návrh je len prvým krokom k oživeniu Šancovej ulice a prilákaniu ľudí, susedov, komunít aj okoloidúcich do tohto územia.

Na Šancovej ulici a v jej okolí ma prevládajúcu funkciu bývanie, čo dáva veľký predpoklad na vytvorenie miesta, kde by sa ľudia stretávali, tvorili alebo len tak trávili voľný čas. To, že som sa vybrala správnym smerom pri navrhovaní komunitného centra v tomto území mi potvrdil aj nedávny projekt mobilných záhrad na Karpatskej ulici. Susedská iniciatíva je ďalším dôkazom toho, že Šancová ulica potrebuje miesto, kde by sa susedia stávali komunitou.

Riešené územie sa nachádza v hlavnom meste Bratislava a zároveň v okrajovej časti Starého mesta. Vzhľadom na jeho polohu by sme mohli povedať, že sa jedná o územie ľuďmi viac vyhľadávane, bohužiaľ, v tomto prípade tomu tak nie je. Jedna z najdôležitejších dopravných tepien mesta, Šancová ulica, ostala využívaná v prevažnej miere len dopravnými prostriedkami a potenciál mestského bulváru sa úplne vytratil z tohto územia. Šancová ulica postráda akúkoľvek reguláciu. Majitelia si na svojich pozemkoch stavajú bez rozmyslu a ohľadu na základné nadväznosti na okolie, či funkčné alebo výrazové. Nerešpektuje sa základný výraz ulice, ktorý je výškovo daný polyfunkčnými bytovými domami popri ceste. Malé objekty pôsobia ako vylámané zuby a na ostatné diery sa dávajú len provizórne náplaste.

Riešené územie, križovatka Šancová-Žilinská-Karpatská, v nadväznosti na YMCU a trh na Žilinskej má najväčší potenciál rozvoja občianskej vybavenosti v území, ale zároveň je najviac zanedbanou časťou Šancovej ulice. Nachádza sa tu budova YMCA, ktorá dnes funguje ako kultúrne centrum pre mládež. Nad ňou sa tiahne ulica Paláriková, so starými železničnými domami, v ich blízkosti je neupravený park, ktorý viac ako na oddych slúži na parkovanie. Na protiľahlej strane Šancovej ulice sa nachádza sezónny trh na Žilinskej, ktorý sa ráno stáva centrom stretávania ľudí z okolia. Okolo neho je však vybudovaných množstvo malých budov neurčitého charakteru aj funkcie. Tieto budovy územie zaplnili hmotovo, ale nie funkčne ani výrazovo. Toto územie je so svojimi kladmi aj zápormi vhodným miestom pre vytvorenie návrhu Novej Šancovej ulice, na ktorom je možné budovať nové základy občianskej vybavenosti v území. Tie by postupne prinavrátili život aj do umierajúceho nákupného parteru a vdýchli do tohto územia atmosféru mestského bulváru.

Základnou myšlienkou bolo vytvoriť verejný priestor, kde by sa ľudia stretávali, trávili čas, nakupovali, spoznávali sa, spolupracovali, získavali podnety a tvorili. Nutná bola radikálna a komplexná premena územia, za účelom jeho skvalitnenie. Takéto riešenie by si vyžadovalo preriešenie majetkoprávnych vzťahov v území, ale v konečnom dôsledku by prispelo k skvalitneniu života ľudí. V okolí Šancovej ulice prevažuje funkcia bývania, ktorá má slabé občianske zázemie. Základom návrhu bolo podporiť a posilniť existujúcu občiansku vybavenosť a vytvoriť tak centrum kultúry, nákupu a oddychu. Trhovisko v podchode dopĺňa obľúbený trh na Žilinskej, ktorý ostáva v pôvodnej polohe. Nákupná pasáž má podporiť prúdenie ľudí po Šancovej ulici a oživiť parter. Spoločenské a komunitné centrum na protiľahlej strane, spolu s budovou YMCY, dotvára kultúrny a oddychový charakter územia.

Zadaním diplomovej práce bolo práve preriešenie spoločenského a komunitného centra s jeho okolím a v nadväznosti na trhovisko v podchode. Základnou myšlienkou bolo vytvorenie takého miesta, ktoré by zaujalo ľudí svojou otvorenosťou. Pozývalo dovnútra, zároveň komunikovalo s exteriérom, a dokopy vytváralo akúsi veľkú pobytovú záhradu - park. Vznikla tak odľahčená skleníková budova v ktorej sa nachádzajú tri menšie objekty. Budova pôsobí vzdušne, a napriek svojmu veľkému objemu, nepôsobí ako bariéra v území. Tri menšie boxy vnútri skleníka proporciami reagujú na okolitú zástavbu a v budove vytvárajú isté funkčné členenie priestorov. Samotný skleník ma viac pozitívnych využití. Ako ďalší pobytový priestor, ako energetický medzipriestor, ale aj ako skleník, ktorý umožňuje vytvorenie komunitných záhrad po jej obvode a na terasách.

Územie Starého mesta je špecifické svojou blokovou zástavbou, ktorá je určená rastrom ulíc. Pri riešení tohto územia som protiľahlé bloky Šancovej ulice vnímala ako jeden samostatný funkčný blok preťatý cestou. Túto bariéru som eliminovala vytvorením podchodu s funkciou trhoviska, ktorý plynule ústi do námestia – multifunkčnej plochy - pri železničných domoch. Na toto námestie pod úrovňou cestnej premávky je napojené nové spoločenské a komunitné centrum, ktoré je predmetom riešenia. Okolie centra a železničných domov je podľa rastra železničných domov, doplnené o plochy zelene, oddychové a športové plochy. Na protiľahlej strane je pôvodný trh doplnený o nákupnú pasáž a podporený trhoviskom v podchode. Pôvodná aj nová občianska vybavenosť v území má za úlohu prilákať ľudí z okolia a podporiť ich plynulú cirkuláciu medzi jednotlivými zónami. Vzniká tak prepojený systém občianskej vybavenosti.

Územie vyhradené pre spoločenské centrum má pravouhlý trojuholníkový tvar, ktorý je daný smerom Šancovej ulice. Zónovaný je rovnobežkami hrán železničných domov. Samotná budova ma lichobežníkový tvar. Nachádza sa v najširšej časti pozemku. V strednej časti je znížené námestie, ktoré plynule prechádza do podchodu s trhoviskom. Ponúka oddychové plochy na schodoch, ktoré prekonávajú výškový rozdiel, a je prepojený s Open –air auditóriom v budove centra. Vytvára tak amfiteátrový priestor na koncerty a predstavenia. Prístup do budovy je z viacerých smerov. Budova výškovo reaguje na okolitú zástavbu, hlavne na železničné domy, svojim umiestnením na pozemku taktiež zanecháva výhľad na tieto domy. Medzi nimi vznikli rekreačne a športové zóny, ktoré oživujú medzery medzi domami. Celý verejný priestor okolo komunitného centra je od cesty chránený stĺpovou konštrukciou, ktorá kopíruje sklon aj konštrukciu skleníka budovy. Tvorí vizuálnu aj ochrannú bariéru.

Pôdorysný tvar budovy aj priľahlého námestia vychádza z urbanistickej štúdie. Jeho hrany určuje cestná komunikácia a rovnobežky železničných domov. Základná hmota je vytiahnutá na úroveň hrebeňov okolitej zástavby a klesá smerom dolu do úrovne odkvapových rúr. Vďaka tomu pôsobí budova menej mohutne. Samotná hmota je rozdelené na tri obdĺžnikové boxy obalené skleníkovou konštrukciou, ktorá ponúka dodatočné pobytové a zhromažďovacie priestory, V úrovni 1.PP budova ústi do námestia, a vytvára tak príjemný verejný priestor na oddych a rôzne kultúrne akcie. Svojim stvárnením sa budova otvára okoliu a je možné sledovať život v nej. Samotné boxy potom zastrešujú funkcie, ktoré vyžadujú uzavretejšiu prevádzku. Samotný skleník funguje nielen ako ďalší pobytový priestor. Spolu s boxmi, vytvára dvojitú fasádu, vďaka čomu v lete jednotlivé boxy ochladzuje a v zime ich môže dokurovať z medzipriestoru. V neposlednom rade funguje aj ako skleník na pestovanie ovocia a zeleniny. Predlžuje pestovateľskú sezónu. Dopestovaná zelenina a ovocie môžu ďalej putovať na trhovisko v podchode. V okrajovej časti budovy, ktorá ma trojuholníkový tvar a je prekryté len sklenenou konštrukciou, vznikli galeríjne a eventové priestory. Tieto reprezentatívne priestory je možné vidieť od cesty a odkrývajú dianie v spoločenskom centre. Sklon strechy budovy dovolil vytvoriť tri veľké pobytové terasy, ktoré sa môžu využívať na rôzne účely.

Môžeme povedať, že samotné dianie v budove sa člení na 4 zóny. Smerom od cesty sú to galerijne priestory a ďalšie funkcie sa odohrávajú v troch uzavretých boxoch. Krajné boxy majú na jednotlivých podlažiach monofunkčný charakter, a pobytovými mostíkmi sú prepojené s viacúčelovými a variabilnými priestormi stredového boxu.

V úrovni 1.PP komunitné centrum komunikuje s námestim pomocou auditória, ktoré sa dá otvárať do exteriéru a je súčasťou stredového boxu. V krajných boxoch sa na jednej strane nachádza knižnica a na strane druhej centrum mládeže.

V úrovni 1.NP sa funkcie knižnice a centra mládeže opakujú a v stredovom boxe sa nachádza ďalší viac účelový priestor – sála, ktorú možno využívať na tanec, komorné koncerty a iné. Zároveň je na tejto úrovni nástup do galerijných priestorov, plus ďalšie dva vstupy do budovy od Šancovej ulice.

2.NP má vzdelávaciu funkciu. Sú tu učebne pre jazykové školy, akadémie tretieho veku, hudobné triedy a výtvarné krúžky, ako aj administratívny úsek. V stredovom boxe sa je malé štúdio.

V úrovni 3.NP sa nachádzajú uzavreté umelecké dielne a ateliéry, ktoré sú podporené veľkým otvoreným co-working spaceom v stredovom boxe. Tento priestor je možné využívať variabilne. Pomocou posuvných priečok sa dá členiť na menšie priestory alebo využívať na výstavy a eventy organizované umeleckou komunitou, ktorá sa tu bude stretávať.

Na najvyššej úrovni vznikli veľké terasy pre návštevníkov centra. Môžu tu tráviť svoj voľný čas a oddychovať na slnku. V prvom boxe sa nachádza kaviareň, ktorá je napojená ako na terasy, tak aj na galériu. V ostatných boxoch sa nachádzajú klubové a stretávacie miestnosti pre komunity. Jednotlivé boxy sú prepojené pobytovými mostíkmi, z ktorých sa dá nastúpiť na výťah. Vertikálne jadrá a sociálne zariadenia sa nachádzajú v dvoch krajných boxoch na severnej strane. Po obvode budovy je pochôdzny mostík s kvetináčmi na pestovanie plodín a rastlín. Tieto vertikálne záhrady sú prístupné z jednotlivých boxov. Mostíky sú kotvené do boxov a stužujú sklenenú obalovú konštrukciu.

Objekt má niekoľko konštrukčných systémov, nakoľko pôsobí ako budovy v budove. V podzemných podlažiach, je skeletový systém, s modulom 8,1 x 8,1 alebo 8,1 x 5,4. Jednotlivé boxy fungujú ako tubusy s rozponom 13,5 m (8,1 + 5,4). Tento rozpon je prekonaný pomocou cobiaxových stropných dosiek. Stredový box má trochu zložitejšiu konštrukciu, kvôli vykrojenému auditóriu v úrovni 1.PP. Na pravej a ľavej strane sú stužujúce nosné steny, na ktoré sú zavesené vykonzolované stropné dosky. Samotná konštrukcia skleníka je tvorená oceľovou stĺpikovou a priehradovou konštrukciou. Na ňu sú pripevnené sklenené panely. So zvyškom budovy je stužená pomocou pochôdznych mostíkov po obvode. Vzdialenosť jednotlivých stĺpikov je 0,9 m. táto dĺžka sa stala aj základnou jednotkovou mierkou pri celom návrhu, jej násobkom vznikli proporcie jednotlivých miestnosti, veľkosti okenných otvorov, aj samotný konštrukčný systém.

Túto prácu som vnímala ako možnosť skúsiť radikálne preriešiť územie v Bratislave, ktoré je z môjho pohľadu zanedbané, ale zaslúži si pozornosť. Takýmto komplexným riešeniam mnohokrát zabraňujú majetkoprávne obmedzenia alebo samotné záujmy developerov. Využila som preto túto možnosť, pozrieť sa na problém jednej z našich najväčších ulíc, a vytvoriť plnohodnotný verejný priestor so nadväznosťami medzi sebou aj v rámci okolia. Vypracovanie diplomového projektu na tému spoločenské a komunitné centrum bolo pre mňa výzvou. Jedná sa o taký typologický druh, ktorého náplň nie je presne špecifikovaná, ale podlieha potrebám a požiadavkám spoločnosti v mieste, kde sa nachádza. Pri oboznamovaní sa s týmto typom stavby som si prešla rôzne dispozičné riešenia komunitných a kultúrnych centier vo svete. Prešla som si aj množstvom informácii o komunitných centrách, iniciatívnych spolkoch a združeniach v rámci Bratislavy. Mojim cieľom bolo budovu navrhnúť tak, aby svojim stvárnením dala celkovému urbanistickému riešeniu vyššiu ideovú hodnotu.

Vizualizácie návrhu

Podklady: Andrea Javorková

Archinfo, architektúra, urbanizmus, dizajn, grafika, umenie, Slovensko (architecture, architect, design, CGI, art, Slovakia)