Spoločnosť Hansgrohe, známa svojimi inovatívnymi riešeniami kúpeľní a kuchýň, rozšírila ponuku svojich produktov nad rámec tradičných batérií a...
Moderná architektúra založená na využití skla redefinuje vnímanie životného priestoru.
Ak hľadáte pre realizáciu svojich návrhov partnera, ktorý sa vie prispôsobiť náročným požiadavkám, tak nasledujúce riadky sú určené pre Vás.
Odolná konštrukcia zaručuje dlhoročné bezproblémové používanie,...
Európska značka okien číslo jeden rozširuje svoj sortiment o nové drevohliníkové okno HF 520 s plošne...
Zóna Sosnová sa nachádza v Bratislave, v časti Petržalka, v blízkosti mosta Apollo, na ktorý je dopravne priamo napojená. Situovaná je neďaleko štvorprúdovej komunikácie, ktorá ho delí od areálu Ekonomickej univerzity v Bratislave. Súčasný stav územia dáva priestor na jeho plnohodnotnejšie využívanie. Dané územie je značne dezurbanizované, v tesnej blízkosti sa nachádza materská škôlka, budova kotolne a súbor 5 rodinných domov, ktoré toto územie robia jedinečným v porovnaní s typickou panelovou zástavbou v okolí. Taktiež vidím možnosť spojiť toto územie s blízkymi cyklotrasami a bežeckými trasami a tým vytvoriť čo najkvalitnejšie podmienky bývania v tejto lokalite.
V prediplomovej príprave som sa venoval urbanistickému návrhu zóny, ktorý formovalo najmä parcelné využitie územia podľa územného plánu. Parcelely sú z väčšej časti podlahovej plochy určené na komerčné využitie, z menšej časti na bytovú zástavbu. Definováné sú aj plochy určené na oddych a šport. Ako občiansku vybavenosť navrhujem domov dôchodcov, prípadne i „senior cohousing“ (kruh), ktorý je v náväznosti na materskú školu, kde vidím potenciál následnej spolupráce a socializovania mládeže a starších. V ďalšej etape s najväčším počtom podlažných plôch navrhujem co-workingové centrum s priestormi určenými na komerčné účely (plusko) a podzemným parkovaním, ktorým chcem automobilovú dopravu zachytávať na okraji územia. Do areálu zasahujú iba pojazdné chodníky pre chodcov, prípadne pre zásahové služby. V území na dvoch rôznych parcelách navrhujem dva typy obytnej štruktúry typu Co-housing ako vedome budované susedské spoločenstvo, ktoré kladie dôraz na medziľudské vzťahy a zdieľanie priestorov či už vnútorných , tak i zodpovednosti a starostlivosti o časti exteriérového charakteru. V diplomovej práci som sa detailnejšie venoval jednej zo štruktúr. Ďalej uvidíte ktorej z nich a prečo.
Pri hľadaní správneho využitia parcely a vhodného tvaru som sa inšpiroval práve charakterom okolia. Prvotný koncept je založený na ponechaní čo najviac vzrastlých stromov v území a tým posilniť celkovú myšlienku CO-housingu, komunitného bývania vo vertikálnej polohe. Snažím sa vytvoriť samostatne fungujúce bytové domy, ktoré vyrástli postupným procesom-rovnako ako neupravovaný “les”.
Pri hľadaní samotného stvárnenia a rozhodovaní o výslednej výške budovy som vychádzal zo skúseností fungovania typických “panelákov” v okolí , kde byty na vyšších podlažiach strácajú kontakt so zemou, potenciál striech je nevyužívaný a prízemné priestory sa tvária veľmi introvertne a nekomunikujú s okolitým prostredím. Tieto postrehy som sa snažil overiť aj v následnej transformácii, ktorá ďalej formovala tvar a využitie navrhovanej budovy.
Ďalším faktorom, s ktorým som pracoval je variabilita. Samotný koncept komunitného bývania variabilitu potrebuje. Súčasný spôsob bývania sa mení, životný štýl je oveľa rýchlejší. Na to reaguje aj môj návrh, kde som zvolil ´frame´ konštrukciu z ocele, ktorá funguje ako samostatný nosný prvok, v ktorom je možné podlažia a priestory meniť v priebehu času, ako sa mení aj náš život. Vznikla aj myšlienka vytvorenia ´design manuálu´, ktorý by zahŕňal typy montovateľných fasádnych dielov zjednocujúcich charakter budovy pri reorganizovaní.
Riešenú bytovú jednotku som rozdelil do 3 zdieľaných levelov. Prvým levelom je nulté podlažie, ktoré sa nachádza na úrovni terénu a vylieva sa do okolia bytového domu. Ponúka tak možnosť spojenia aktivít obyvateľov s exteriérom. Ďalší level zdieľaných priestorov určený pre všetkých obyvateľov sa nachádza v prostrednej časti budovy, a to aj z dôvodu dostupnosti zo spodných ale aj z horných bytov. V najvyššom strešnom leveli je priestor pre rozvoj ekologického konceptu, bytová jednotka sa následne môže stať sebestačnou. Ako prvý krok som zvolil najjednoduchšiu cestu a tým je zber dažďovej vody a jej následné využitie v strešnom komunitnom skleníku.
Pôdorysné rozloženie podlaží je tvorené viacerými ortogonálnymi tvarmi, kde som experimentoval s formou usporiadania dvoch bytových jednotiek na každom podlaží. Priestorom sa snažím šetriť tým, že určité časti bytov som navrhol ako zdieľané.
Vizualizácie návrhu:
Podklady: Filip Ponechal