Hore
Portál z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia

Viessmann

Climate of innovation

Ivanská cesta 30/A
Bratislava

Internorm

Okná pre pasívne domy

Galvaniho 15 B
Bratislava

Wienerberger s.r.o.

Tehelná 1203/6
Zlaté Moravce

Saint-Gobain

BIM knižnice a objekty

Stará Vajnorská 139
Bratislava

Divízia ISOVER Saint-Gobain Construction Products

Dokonalá izolácia

Stará Vajnorská 139
Bratislava

Profirol s.r.o

Prielohy 1012/1C
Žilina

PREFA Slovensko s. r. o.

Štúrova 136B
Nitra

This site is protected by reCAPTCHA and the Google Privacy Policy and Terms of Service apply.
Hore
Menu
Kalendárium
Vložené
13. júl 2016
0
3879

Cvernovka - diplomová práca

Diplomová práca z Fakulty architektúry STU navrhnutá na Cenu profesora Lacka.
Cvernovka - diplomová práca
Autori: Thomas Julian IvanovSpolupráca: Ing. arch. Ľubomír Závodný (vedúci práce)Návrh: 2015 - 2016Adresa: Páričkova 18, Bratislava, SlovenskoPublikované: 18. júl 2016

Územie Cvernovky sa nachádza v Bratislave, na rozhraní pôvodnej zástavby bytových domov z 50-tych rokov a rozsiahlej novej polyfunkčnej zóny okolo Hlavnej autobusovej stanice, ulíc Továrenská, Čulenova a zóny Pribinova. Trojuholníkový tvar pozemku je lemovaný ulicami Košická, Páričkova a Svätoplukova. V bývalom areály Bratislavskej cvernovej továrne sa v súčastnosti nachádzajú stavby slúžiace pre administratívu, kreatívny priemysel, bývanie, výrobu a služby.

Situácia
Situácia

Výsledkom mojej práce je názor, ako by Cvernovka mohla fungovať tak, aby sa zachovala priemyselná stopa významnej bratislavskej fabriky a zároveň bola doplnená o funkcie prinášajúce ekonomické využitie a spoločenskú pridanú hodnotu do areálu. Cieľom bolo vytvoriť funkčný celok poskytujúci priestory pre kultúrne aktivity, trvalé a prechodné bývanie, administratívu a služby.

Cvernovka bola založená v roku 1900, kedy sa na pozemku na vtedajšej periférii Bratislavy usadila Uhorská cvernová továreň. Za vznikom Cvernovky stál zahraničný kapitál rakúskej firmy Salcher & Richter a škótskych firiem Clarks & co a J & P Coats. Firma  J & P Coats bola v tom čase silnou značkou v textilnom priemysle a priekopníkom v sektore globálnej ekonomiky, s investíciami do 53 textilných fabrík v 15 krajinách sveta. Výroba sa začala krátko po vybudovaní prvej budovy (na území neskoršej farbiarne – v jej tretinovej veľkosti), do ktorej boli umiestnené prvé dva anglické výrobné stroje.

Cvernovka na dobovej fotografii
Cvernovka na dobovej fotografii

Cvernovka prešla za 115 rokov svojej existencie pozoruhodnými premenami, či už vo svojej internej štruktúre - rôznymi prestavbami výrobných objektov, alebo radikálnou premenou okolia, v ktorom sa areál nachádza. V čase založenia závodu bola súčasťou veľkej východnej priemyselnej zóny Bratislavy. Susediace podniky boli významné závody ako Kablo, Gumon alebo Apollo. V blízkosti bola zeležničná stanica, zimný prístav, doky a viaceré sklady.

Dôležité priemyselné objekty v blízkosti cvernovky - Historický kontext
Dôležité priemyselné objekty v blízkosti cvernovky - Historický kontext

Cvernovka ako jediná stavba prežila až do súčastnosti, všetky ostatné závody ustúpili a prenechali svoje miesto novej výstavbe. “Nové centrum” je rozvojová zóna okolo ulíc Pribinova, Továrenská a Dunajského nábrežia. Je to momentálne najprogresívnejšie rastúca časť Bratislavy, s prevahou administratívnych a polyfunkčných budov. Areál Cvernovky sa dostal na kraj tejto zóny a tvorí prechodné pásmo medzi starou a novou štruktúrou.

Dôležité priemyselné objekty v blízkosti cvernovky - súčasnosť
Dôležité priemyselné objekty v blízkosti cvernovky - súčasnosť
Schéma: všetky historické vrstvy
Schéma: všetky historické vrstvy

Vrstvy sú slovo, ktoré najlepšie vystihuje 115-ročný stavebný vývoj Cvernovky. Od počiatku, kedy sa na pozemku postavili prvé výrobné budovy sa v areály stavali, nadstavovali, prerábali a búrali mnohé stavby patriace do priemyselného komplexu. Celá evolúcia Cvernovky sa dá rozdeliť do piatich etáp. Prvé štyri významné stavebné etápy sú už dokončené a dali nám v 20. storočí podobu Cvernovky, ako ju poznáme dnes. V piatej etape sa práve nachádzame. Je to prvá etapa v 21. storočí a je signifikantná tým, že určí smerovanie Cvernovky po ukončení výroby.

Schéma: vrstvy prvá etapa
Schéma: vrstvy prvá etapa

Prvá etapa trvá po rok 1905. Je prvá a zároveň aj najkratšia stavebná etapa. V časovom rozpätí päť rokov sa postavili budovy najdôležitejšie pre samotnú výrobu. V roku 1905 mal pozemok továrne rozlohu 20 013 m2 a zastavaná plocha budov bola 7 225 m2, čo je približná tretina areálu. Tvoril ju komplex ôsmych budov, ktoré zabezpečovali kompletný proces od spracovania bavlny, po predaj hotových výrobkov.

Schéma: vrstvy druhá etapa
Schéma: vrstvy druhá etapa

Druhá veľká stavebná etapa sa udiala do roku 1914. V roku 1910 bola Cvernovka najväčším priemyselným podnikom v Bratislave – zamestnávala 993 osôb.

Schéma: vrstvy tretia etapa
Schéma: vrstvy tretia etapa

Cvernovka prežila bez väčšej ujmy obe svetové vojny, bombardovanie Bratislavy aj okupáciu ruskými vojskami. Počas týchto hektických rokov, ovplyvnených geopolitickými rozhodnutiami prešla fabrika aj niekoľkými zmenami názvu. Po 1. sv. vojne sa premenovala na Bratislavskú cvernovú továreň a po víťaznom februári sa podnik znárodnil a premenoval na Závody MDŽ. Praktiky socialistickej politiky ako boli kolektívne vlastníctvo, “päťročnice” a povinné zamestnanie znamenali stavebný rozmach. V 60tych rokoch zažila fabrika vrchol produkcie a pracovalo v nej okolo 2500 zamestnancov.

Schéma: vrstvy štvrtá etapa
Schéma: vrstvy štvrtá etapa

Do 2003. Posledná dokončená etapa zadefinovala pozemok areálu ako trojuholník, ktorý poznáme do dnes. V takomto stave sa ukončila v roku 2003 vo fabrike výroba.

Schéma: vrstvy - návrh
Schéma: vrstvy - návrh

Princípy, ktorých som sa pri svojom návrhu držal sú zachovanie priemyselného dedičstva, pokračovanie v historickom  a funkčnom vrstvení areálu a nadviazanie na fungovanie “mesta v meste”. Všetko sú to princípy, ktoré sú charakteristické pre Cvernovku a vyskytovali sa opakovane v priebehu celého vývoja areálu.

Schéma: mestský blok
Schéma: mestský blok

Pozemok je lemonovaný z troch strán ulicami Svätoplukova, Páričkova a Košická, ktoré definujú trojuholníkový tvar mestského bloku. Napriek všetkým vývojovým etapám, dostavbám a prístavbám Cvernovka nikdy neprekročila trojuholníkovú, hranicu - je to základný tvar, ktorý charakterizuje pôdorys Cvernovky.

Schéma: esencia Cvernovky
Schéma: esencia Cvernovky

Budovy Pradiarne, Etážovej budovy, Mechanickej dielne, Strojovne, Stolárskej dielne a Úpravne sú základnou vrstvou návrhu. Sú to najhodnotnejšie budovy v areály, ktoré zároveň tvoria aj esenciu Cvernovky ako bývalého priemyselného areálu. Ich zachovanie predstavuje jeden z posledných dôkazov významnej priemyselnej činnosti 19. a  20. storočia v Bratislave.

Schéma: uzavretie do seba
Schéma: uzavretie do seba

Pozemok je lemovaný dvoma frekventovanými ulicami, križovatka Košická - Prievozská je významným dopravným uzlom, v tesnej blízkosti sa nachádza Hlavná autobusová stanica. Ako reakcia na to sa blok uzatvára do seba, orientuje všetky funkcie do svojho vnútra a hmota bloku vystupuje ako bariéra medzi rušným okolím a introvertným vnútroblokom.

Schéma: zakonzervovanie areálu
Schéma: zakonzervovanie areálu

Bratislava bola v 19. a 20. storočí jedným z najväčších priemyselných miest v Uhorsku. Pred prvou svetovou vojnou bola druhým najvýznamnejším mestom po Budapešti, avšak väčšina  významných priemyselných areálov z tohto obdobia bola zbúraná. O to dôležitejšie je zachovať pamäť, ktorú predstavuje bývalá cvernová továreň. Nový blok ochraňuje pôvodné priemyselné budovy tým, že ich ochraňuje pred zbúranim a uzatvára ich možnosť ďalej pokračovať vo vrstvení. Ich zakomponovaním do nového bloku sa stávajú súčasťou funkčnej náplne areálu.

Schéma: vrstvy - funkcie - hybrid
Schéma: vrstvy - funkcie - hybrid

Blok povyšuje vrstvenie Cvernovky na princíp. Vrstvením vzniká hybrid kombinujúci funkcie bývania (62%), občianskej vybavenosti (20%) a administratívy (18%) do jedného polyfunkčného monobloku. Je to aj návrat k myšlienke “mesto v meste” prítomnej v 70-tych rokov v pôvodnom areály Cvernovky. S parterom občianskej vybavenosti zahŕňajúcim obchody, ateliéry, galérie, reštaurácie, bary, kaviarne, škôlku, múzeum, knižnicu alebo multifunkčnú sálu je záujem vytvoriť a dotovať verejný priestor, ktorý vzniká vo vnútrobloku novej Cvernovky.

Schéma: oddelenie od pamiatky
Schéma: oddelenie od pamiatky

Návrh poukazuje na teoretickú možnosť, ako zakomponovať esenciu a hlavne prvky priemyselného areálu do nového funkčného mestského bloku. Pre návštevníka ponúka verejné priestory a občiansku vybavenosť, ktoré sú silne ovplyvnené existujúcimi priemyselnými budovami. Pre obyvateľa ponúka výhody hybridného mestkého bloku, lokality a pridanej hodnoty bývania v továrni.

Schéma: funkčné delenie
Schéma: funkčné delenie
Vizualizácia - záber z VÚB
Vizualizácia - záber z VÚB
Vizualizácia - záber z Košickej ulice
Vizualizácia - záber z Košickej ulice
Vizualizácia - záber z vnútrobloku
Vizualizácia - záber z vnútrobloku
Pôdorys 1. PP
Pôdorys 1. PP
Pôdorys - funkčná schéma 1. NP
Pôdorys - funkčná schéma 1. NP
Pôdorys 1. NP
Pôdorys 1. NP
Pôdorys 2. NP
Pôdorys 2. NP
Pôdorys 3. NP
Pôdorys 3. NP
Pôdorys 4. NP - 6. NP
Pôdorys 4. NP - 6. NP
Pôdorys 7. NP
Pôdorys 7. NP
Pôdorys 8. NP
Pôdorys 8. NP
Rez 1
Rez 1
Rez 2
Rez 2
Axonometria
Axonometria
Axonometria
Axonometria
Schéma - pásy bytov
Schéma - pásy bytov
Dispozície bytov
Dispozície bytov
Dispozície bytov
Dispozície bytov
Vizualizácia interiéru bytu
Vizualizácia interiéru bytu
Vizualizácia interiéru bytu
Vizualizácia interiéru bytu

Podklady: Thomas Julian Ivanov

Poloha diela

Thomas Julian Ivanov

Súvisiace články

Pravý stĺpec
Menu
Hlavný obsahHlavný obsah
Čakajte prosím