Interiér obchodného domu Baťa v Košiciach - diplomová práca

Cieľom diplomovej práce je komplexný interiérový návrh vybranej časti vnútorných priestorov objektu Obchodného domu Baťa v Košiciach. Súčasťou záverečnej práce je i podrobný návrh zvoleného mobiliárového prvku a detailné stavebno-architektonické riešenie prvkov stavebného interiéru. V návrhu sa predpokladá zohľadnenie všetkých determinantov interiérovej tvorby s dôrazom na funkciu, výtvarné pôsobenie celku a jeho jednotlivých komponentov. Vo vstupných priestoroch budovy sa nachádza priestranná vstupná hala. Jej dispozičné riešenie je voľné a modifikovateľné. Je členená na oddychovú zónu a zónu aktuálnej výstavy, ktorá je spätá s históriou výroby topánok a celkového vývoja firmy Baťa. V celom priestore sa nachádza modulárny mobiliár riešený na mieru.

Značka Baťa na Slovensku – architektúra

Prvotné stavebné aktivity zlínskej spoločnosti na Slovensku riešili predovšetkým budovanie obchodnej siete, ktorá bola významným článkom investičného programu, či už išlo o malé typizované predajné jednotky a opravovne, alebo obchodné domy vo veľkých mestách.

Rast výroby priamo závisel od úrovne služieb, ktoré bola firma schopná poskytnúť zákazníkovi. Stavbe každej predajne predchádzali podrobné prieskumy počtu obyvateľov mesta a okolia, jeho sociálne zloženie a priemerné zárobky, na základe ktorých sa vypočítal približný obrat predajne. Zo sociálneho zloženia odvodzovali sortiment, ktorým mala byť predajňa zásobovaná. Na základe týchto prieskumov a úvah bol zostavený plán tržieb na dvadsať rokov dopredu a vymedzený investičný náklad ako limit.

Práve tento limit sa ukázal v mnohých mestách ako veľmi negatívny prvok. Nešetrne sa zaobchádzalo s priestormi ulíc a historických námestí. Predajne boli typizované a pre jednotlivé typy stanovili sortiment tovaru, ktorý do predajní pravidelne expedovali. Objednávali sa len odchýlky od štandardného sortimentu.

Podobným spôsobom boli typizované aj opravovne. Typizácia sa týkala aj zariadenia predajní. Interiéry boli jednoduché, zväčša svetlozelenej farby. Obchodné domy – tzv. Domy služieb sa stavali zväčša so železobetónovými skeletmi a uličnými presklenými fasádami. Tento spôsob zaručoval relatívne neobmedzený vývoj foriem predaja. Umožnil aj maximálnu priehľadnosť uličnej fasády ako dôležitého reklamného faktora. Vyhranená architektonická forma zrealizovaných stavieb mala jasnú psychologickú funkciu – vymedziť sa od ostatnej konkurencie. Každý zákazník vedel, komu obchodný dom patrí. Z prevádzkového hľadiska sa predajňa vždy v maximálnom rozsahu umiestňovala na prízemie. Len pri veľkých predajniach zaberala aj niekoľko ďalších poschodí. Predajňa bola zároveň skladom, pretože takmer všetok tovar bol umiestnený v regáloch.

V dome služieb našli miesto aj prevádzky pedikúry a opravovne obuvi, byt vedúceho a niekedy aj slobodáreň. Pri tomto type stavby sa darilo i napriek rôznorodosti tvaru pozemku používať patentné Zlínske posuvné debnenie. Stavebné a remeselnícke práce boli tiež typizované a vykonávali ich Baťove stavebné závody. Na Slovensko teda prišiel už jasne formulovaný architektonický názor. Do roku 1939 bolo zriadených viac ako tristo predajní. Okrem drobných prevádzok boli postavené aj Domy služieb v Bratislave na Michalskej ulici (1930 – 1931), Košiciach (1931), Piešťanoch (1935), v Bratislave na Obchodnej ulici (1936) a Trnave (1937).

História objektu Baťa Košice

Minulosť objektu č. 29 na Hlavnej ulici v Košiciach siaha do obdobia 1. Československej republiky. Hlavnou myšlienkou pri vzniku tohto objektu bolo vybudovanie druhého najväčšieho domu obuvi na Slovensku. Keďže vtedajším centrom obchodu boli vždy centrálne časti miest, kde sa sústreďoval všetok obchodný, spoločenský a kultúrny život obyvateľov miest, pri umiestnení domu obuvi sa hľadalo miesto na Hlavnej ulici. Košický objekt sa stal zmenšeninou objektu pražskej Bati na Václavskom námestí.

Z hľadiska dejín architektúry je možné objekt obuvi na Hlavnej ulici zaradiť k dielam moderny geometrického funkcionalizmu. Výstavbu objektu možno rozdeliť do etáp.

Prvou etapou je výstavba Tomáša Baťu. Výstavba objektu Tomáša Baťu pozostávala z dvoch častí. Prvá bola v oblasti Hlavnej ulice a tá druhá v oblasti Orlej ulice. Táto výstavba bola realizovaná približne v rokoch 1931 až 1933. Autormi návrhov tohto objektu, ako aj realizačného projektu bolo stavebné oddelenie Tomáša Baťu. Počas realizácie tohto diela 12.7.1932 Tomáš Baťa tragicky zahynul pri leteckej havárii a spoločnosť preberá J. A. Baťa, ktorý dokončuje aj Košický projekt. Druhou etapou je výstavba z roku 1962

Treťou etapou je výstavba z rokov 1968 až 1970 Autormi týchto častí projektov bola Stredná priemyselná škola stavebná v Prešove. V rokoch 1962 až 1970 prebehla pomerne mohutná dostavba objektového poľa pochádzajúceho z roku 1931 až 1933, kde došlo k rôznym druhom zásahov do pôvodnej architektúry a zároveň je možné konštatovať, že v tomto období vlastne prešiel celý komplex rekonštrukciou, po ktorej bola predajňa obuvi na Hlavnej ulici č. 29 v Košiciach otvorená 20. októbra roku 1970. Podoba objektu z 20. októbra 1970 je známa dodnes.

Okolie objektu Baťa Košice

Objekt sa nachádza na Hlavnej ulici č. 29 v Košiciach a je súčasťou radovej uličnej zástavby. Je postavený na parcele širokej 15 metrov, ktorá siaha od Hlavnej ulice až po Orliu ulicu, dĺžka parcely je 87 metrov. Táto rozsiahla plocha je zastavaná v plnom rozsahu, len na južnej strane sa nachádza veľmi úzky a dlhý dvor, ktorý má charakter svetlíka. Na južnej strane objekt susedí s dvojpodlažnou stavbou. Zo severnej strany sa nachádza objekt vo výške troch podlaží.

Návrh objektu Baťa Košice

Vo vstupných priestoroch budovy sa nachádza priestranná hala. Jej dispozičné riešenie je voľné a modifikovateľné. Je členená na oddychovú a výstavnú zónu, ktorá je spätá s históriou výroby topánok a celkového vývoja firmy Baťa. Na stenách sa nachádzajú veľkoformátové kašírované tapety s motívom firmy Baťa a ich marketingu. Timeline ktorý predstavuje celkový vývoj firmy od jej začiatku až po súčasnosť. Tento priestor je vizuálne delený bielym pásom v podlahe, ktorý smeruje a navádza návštevníka do ďalšieho priestoru budovu - priechodnej kaviarne a predajne obuvi a zároveň evokuje pocit "prechádzky po módnom móle". Oproti vstupu sa nachádza recepcia v napojení na hlavnú vertikálnu komunikáciu. V celom priestore sa nachádza modulárny mobiliár riešený na mieru s použitím kovu ako hlavného materiálu.

Kaviareň sa nachádza v priamom kontakte s exteriérom, je prepojená na súkromný dvor, ktorý je výnimočný zelenou vertikálnou stenou. Na ľavej strane od vstupu do kaviarne sa nachádza bar a lavicové sedenie v oddychovej zóne kaviarne. V strede sa nachádza zavesená oceľová konštrukcia ktorá spĺňa funkciu barového sedenia so stoličkami z rovnakého materiálu. Po pravej strane sa nachádza sedenie orientované pozdĺž presklenia. V nádväznosti na kaviareň je situovaný hygienicky blok, popri ktorom sa dostaneme do predajne obuvi. Priestor je členený na 2 zóny ktoré sú opticky oddelené schodmi. Celé podlažie je priechodné a zároveň vytvára prepojenie dvoch zón - Hlavnej ulice a vedľajšej Orlej ulice.

V interiéri dominuje drevo a kov. Dominantná farba červená - má súvis s firmou Baťa, ostané farby sú použité v neutrálnej kombinácií v kontraste už spomínanou výraznou farbou. Podlaha je z veľkoformátových dlaždíc. Na menšej ploche vybraných častí interiéru je použitá  čierno-bieloa štruktúroa vytvorená z dlaždíc menších rozmerov.

Fotografie modelu:

Podklady: Lucia Méderová