Súťaž na Cvernovku má ohlas v médiách

Jeden z najobšírnejších článkov téme venoval TREND Reality (TR). O stanovisko požiadali aj našu redakciu. Prikladáme otázky a odpovede. Za ARCHINFO odpovedal Štefan Moravčík (ŠM):

(TR) Rozhodnutie súkromných investorov usporiadať urbanisticko-architektonickú súťaž na dôležité lokality zatiaľ nie je na Slovensku pravidlom. Ako hodnotíte tento krok YIT a kvalitu samotného zadania?

(ŠM) Rozhodnutie usporiadať súťaž je samozrejme správnou voľbou. Lebo vyberať sa dá iba porovnávaním viacerých reálnych návrhov.

Vždy však záleží od konkrétnych súťažných podmienok, ktoré priamo predurčujú základné objemové parametre predložených návrhov (napr.: záväzná tabuľka kapacitných údajov, požadovaný počet bytov, požadované výmery občianskej vybavenosti… parametre, ktoré sú záväzné a nedodržanie ktorých automaticky návrh vylučuje z hodnotenia).

Takže samozrejme súťaž nie je o tom, čo by bolo ideálne pre organizmus mesta (ideová súťaž bez limitov je veľmi zriedkavé zadanie), ale je o tom, ako čo najslušnejšie splniť požiadavky investora v danom území aj s parametrami, ktoré dopredu pevne určil.

(TR) Čo by ste očakávali od premeny Cvernovky, aký má toto územie potenciál a čo by mohla priniesť súťaž?

(ŠM) Súťaž bola vypísaná predvčerom. Nemal som zatiaľ čas podrobnejšie naštudovať zadanie a podmienky. Tento mestský blok má samozrejme potenciál aj na ďalší rozvoj. Je zároveň aj jedným z “ikonických” pozemkov, s bohatou históriou, s hodnotnými fragmetmi zachovanej industriálnej architektúry. Je územím, ktoré sa stalo aj súčasťou spoločenského vedomia a patrí k tým citlivým miestam o ktorých sa v posledných rokoch asi najintenzívnejšie diskutovalo medzi odborníkmi, laikmi, i v médiách. Súťaž určite prinesie zaujímavé návrhy, ktoré vyvolajú ďalšiu debatu a pravdepodobne podľa jedného z nich sa aj bude stavať táto dôležitá časť mesta.

(TR) Aký očakávate záujem vyzvaných architektonických tímov o účasť v súťaži? Nebolo by lepšie usporiadať otvorenú súťaž?

(ŠM) Tu je to z môjho hľadiska jednoznačné. Nie je problém kombinovať vyzvanú súťaž s otvorenou. Prístupnou všetkým, ktorí majú záujem, chcú vyjadriť svoj názor a spĺňajú kvalifikačné profesionálne kritériá. Kombinovaná otvorená súťaž by bola pravdepodobne lepšie akceptovaná širokou verejnosťou a bola by v princípe demokratickejšia. (Aj keď väčšina vyzvaných kolektívov sú naozaj špičkoví rešpektovaní profesionáli). Predpokladám, že o takúto náročnú tému by bol medzi architektmi (nielen na Slovensku) veľký záujem.

(TR) Nie je problém, že investor vyhlasuje súťaž ešte pred schválením územného plánu zóny?

(ŠM) Závisí od toho, akého charakteru je súťaž. Architektonická súťaž (podnetné riešenia vzniknuté v nej) môžu byť v zásade aj podnetom pre tvorbu územného plánu zóny.

Skôr tu vidím problém v základnej deľbe práce. Kto vlastne určuje “pravidlá hry” pre rozvoj územia?

Netreba viniť developera. Ten si vždy prirodzene háji svoje individuálne záujmy. A bolo by nelogické, keď vypisuje a financuje súťaž on, aby si podmienky nedefinoval podľa svojich vlastných predstáv. Investor si logicky prednostne chráni svoje vlastné záujmy.

Verejné záujmy by (v každom kultúrnom štáte) mala chrániť samospráva. Tá má zároveň v právomoci určovať záväzné pravidlá pre privátne subjekty tak, aby boli v prospech všetkých obyvateľov mesta. Nástrojom je územnoplánovacia dokumentácia a limity a regulatívy vyplývajúce z nej.

A práve tvorba “múdrych pravidiel” pre rozvoj mesta i jeho jednotlivých častí, zón, pozemkov... by mala byť jedným zo základných náplní “múdreho mesta”. Toto všetko by malo byť však spracovávané a financované nezávisle z vlastných zdrojov mesta (z daní a poplatkov, napríklad vybraných aj od investorov). Práve mesto by malo okrem iného iniciovať aj množstvo nezávislých ideových súťaží na všetky problematické priestory, úlohou ktorých by bolo nájsť najlepšie riešenia v prospech všetkých obyvateľov, nielen jedného subjektu.

Pokračujeme výberom z článku "YIT vyhlásila súťaž na Cvernovku" od Daniela Suchého v TREND Reality:

Úspech súťaže závisí najmä od súťažných podmienok. Podľa nich má v Cvernovke vzniknúť celkovo takmer stotisíc štvorcových metrov podlahovej plochy v pomere 70 percent bývanie a 30 percent občianska vybavenosť. Okrem kancelárií si tu YIT predstavuje aj kultúrno-spoločenské priestory, jasle a materskú školu, klub detí a mládeže, ordináciu a lekáreň, športové zariadenia.

Developer uprednostňuje vytvorenie kompaktného mestského bloku so živým parterom, ktorý nadviaže na susednú štvrť Päťsto bytov a nové projekty v okolí ako Twin City. Návrh má zohľadniť „špecifickú industriálnu atmosféru a harmonické spolupôsobenie objektov modernej architektúry“. Ambíciou je vytvoriť mestský bulvár a ekologicky stabilný územný systém.

Bývanie by malo spĺňať požiadavky stredného a vyššieho štandardu. Jedinú pamiatkovo chránenú budovu Pradiarne odporúča YIT využiť pre kultúrno-spoločenskú funkciu alebo obchody a služby v parteri a administratívu na ostatných podlažiach. Prípustná je aj jej nadstavba.

Zapojenie hodnotnej susednej budovy Silocentrály do komplexu Pradiarne pre kultúrno-spoločenské aktivity ponecháva na zváženie súťažiacich. Takisto začlenenie studne pod objektom mechanickej dielne. Tieto objekty navrhuje zachovať aj autor spracovávaného územného plánu zóny, architekt Peter Žalman.

Dvanásť pozvaných

Ako bude takáto štvrť vyzerať, má ukázať práve vyhlásená projektová urbanisticko-architektonická súťaž, ktorá prebehne v jednom kole. Autori víťazného návrhu by následne po podpísaní zmluvy mali dopracovať štúdiu a spracovať projektovú dokumentáciu pre posúdenie vplyvov na životné prostredie a pre územné konanie.

YIT vyzvala na účasť v súťaži dvanásť slovenských a českých respektíve medzinárodných ateliérov. Sú medzi nimi domáci Gutgut, Siebert + Talaš, Vallo Sadovsky Architects, Ľubomír Závodný, A1 ReSpect Branislava Kaliského, Ardeline Martina Hrušku, Compass a Kosi. Z českých architektov dostali pozvánku Jakub Cigler Architekti, Chybik + Kristof Associated Architects, A69 – architects a britsko-český Bogle Architects.

Návrhy bude hodnotiť deväťčlenná porota, v ktorej má troch zástupcov YIT. Ďalšími členmi sú starosta Ružinova Dušan Pekár, riaditeľ územného plánovania na magistráte Silvester Černík a architekti Ľubomír Boháč, Ľubica Vitková, Jela Plencnerová a Igor Marko.

Súťažiaci musia predložiť návrhy do 25. októbra. Výsledky budú vyhlásené do konca novembra. Víťazný návrh bude odmenený 20-tisíc eurami, ďalšie dva v poradí 12-tisíc a osemtisíc eurami, každý hodnotený návrh získa režijnú odmenu vo výške tritisíc eur.

Premena Cvernovky sa už začala

Prvou fázou premeny Cvernovky je rekonštrukcia bývalej ubytovne na Páričkovej ulici, ktorá sa už začala pripravovať. Bytový dom Pari, ako sa objekt po novom volá, prinesie koncom budúceho roku 88 prevažne malometrážnych dvojizbových bytov.

Druhou fázou má byť rekonštrukcia Pradiarne, jedinej pamiatkovo chránenej budovy v areáli. Potom má nasledovať nová výstavba postupne smerom od Páričkovej ulice k Mlynským Nivám.

Otázny zostáva vzťah víťazného návrhu z tejto súťaže k územnému plánu zóny, ktorý pre mestskú časť spracúva architekt Peter Žalman. 

Mestská časť zatiaľ prerokovala koncepty územného plánu Cvernovky. „Pri spracovaní konceptov a následnom prerokovaní bolo zistené, že súčasný stav zastavanosti územia Cvernovky prekračuje hodnoty indexu zastavaných plôch vyplývajúce z Územného plánu mesta,“ približuje starosta D. Pekár.

Územný plán navyše pred kompaktným blokovým typom mestskej zástavby typickým pre lokalitu Nív a požadovaným odborníkmi uprednostňuje bodovú zástavbu výškovými stavbami, upozorňuje starosta Ružinova.

Koncepty územného plánu zóny Cvernovka vo vzťahu k územnému plánu mesta v júni prerokovala Komisia územného a strategického plánovania bratislavského mestského zastupiteľstva a odporučila spracovanie urbanistickej štúdie, ktorá by mala slúžiť ako podklad pre ďalšie zmeny a doplnky Územného plánu hlavného mesta.