Architekti Chybík+Krištof dokončili vinárstvo Lahofer pri juhomoravskej obci Dobšice

Česko-slovenský ateliér Chybík+Krištof dokončil projekt Lahofer. Budova reprezentatívneho centra Vinárstva je zakomponovaná do znojemskej krajiny posiatej vinohradmi. Slúži ako výrobňa, priestor pre návštevníkov aj administratívne zázemie spoločnosti. Hlavným architektonickým motívom je podľa slov architektov raster viničných riadkov, ktorý je interiéri čitateľný v podobe odhalených rebier konštrukčného systému. Architekti prizvali k spolupráci  umelca Patrika Hábla, ktorý na betónových klenbách stvárnil svoje maliarske dielo. Amfiteáter, ktorý vytvára stúpajúca strecha objektu, bude miestom pre verejné podujatia.    

Vinárstvo LAHOFER, založené v roku 2003 v Znojme, patrí dnes so 430 hektármi viníc a ročnou produkciou až 800-tisíc fliaš, k najväčším pestovateľom vína v ČR. Výstavba novej prevádzky v Dobšiciach pri Znojme, ktorá okrem výroby integruje návštevnícke centrum a administratívne zázemie spoločnosti, sa stala ďalším krokom v rozvoji firmy.

Stavba je zasadená do existujúcej vinice a vlní sa pod rozdielnou konštrukčnou výškou. Prirodzene tak reaguje na mierny sklon vinice. “Nechceli sme do krajiny vstupovať s veľkou mierkou. Rozdelením do troch blokov sa celkový objem stavby odľahčil,” opisujú zvolený koncept architekti Chybík a Krištof.

Nižšia, avšak pohľadovo najexponovanejšia je návštevnícka a administratívna časť, ktorá sa do krajiny otvára presklenou fasádou orientovanou na juh. Na ňu nadväzujú dve výrobné haly s rozdielnou svetlou výškou, ktorá zodpovedá individuálnym požiadavkám výrobnej technológie. Vzájomným natočením a prienikom hmôt vznikla dvojica funkčne aj opticky oddelených dvorov. Na jednej strane prevádzkový dvor, kde sa sústreďujú výrobné a logistické procesy, na strane druhej priestor pre návštevníkov. Ten má formu mäkko tvarovaného amfiteátra, stúpajúceho až na strechu budovy, odkiaľ sa otvára výhľad do krajiny. Všetky časti sú zjednotené výrazným presahom striech a dreveným obkladom fasády.

Plochá strecha vinárstva, v časti amfiteátra pre verejnosť, zámerne klesá. Jej monolitické železobetónové presahy sú od interiérov oddelené pomocou prvkov na prerušenie tepelných mostov. V jednej organicky tvarovanej ploche - nad vínnou pivnicou - je stropná doska koncipovaná ako priestorová škrupina tvorená kombináciou zakrivených rámov a strešnej železobetónovej dosky.

Verejná časť, priliehajúca k návštevníckemu dvoru, zahŕňa prezentačnú miestnosť so zázemím a barikovú pivnicu. Hlavný prevýšený priestor odkazuje na tradičné vínne pivnice v regióne: “V reprezentatívnej časti prechádza archetypálny klenutý priestor do konštrukčného systému tvoreného železobetónovými rebrami. Ich modul vychádza zo šírky viničového riadka a plynie celým objektom,“ vysvetľujú architekti.

Pri pobyte v nej môžu návštevníci zakúsiť estetický zážitok z pohľadu na betónové klenby, pre ktoré navrhol a následne zhotovil svoje dielo umelec Patrik Hábl. Maliarsky koncept „Vrstvy“ vychádza z farebnosti rezu pôdy, ktorá je špecifická pre túto oblasť, rovnako ako aj pre kvalitu vína, o ktorej rozhodujú ďalšie faktory a okolnosti, tiež označované francúzskym termínom „terroir“. K podnetu pre spoluprácu architekti dodávajú: “Nápad nám vnukla samotná stavba vinárstva, keď sme odkryli debnenie medzi betónovými rebrami, kam sme zamýšľali umiestniť drevený podhľad. Ukázala sa povrchová kresba betónu, ktorý pôvodne nebol navrhnutý ako pohľadový. Uvedomili sme si krásu jeho štruktúry a zároveň nápadnú podobnosť s dielami Patrika Hábla. S nadsádzkou sa dá povedať, že sa nám Hábl v betóne zjavil ako obraz z Turínskeho plátna.“

Prezentačná miestnosť je pohľadovo prepojená s priestorom pod klesajúcou strechou, kde cez navrhnuté presklenie zostáva viditeľný priebeh rebier aj stropnej dosky. Celý priestor je maximálne otvorený smerom do južne orientovaného svahu. Z každého poľa sa otvára výhľad medzi riadky vinice. V interiéri sa uplatňuje hlavne drevo, betón a sklo. Vonkajší amfiteáter na streche návštevníckeho centra je možné využiť na organizovanie kultúrnych a spoločenských akcií, ako sú vinobrania, svadby, letné kiná a ďalšie.

Na návštevnícke centrum nadväzujú kancelárie vedenia firmy a zamestnancov vinárstva. Kancelárie sú radené za sebou a oddelené sklenenými priečkami (s možnosťou uzavretia roletami), tak aby bol stále čitateľný motív klenby. Na zadnej, severnej strane sú umiestnené obslužné miestnosti (kuchynka, hygienické zázemie...). Kancelárska časť má samostatný vstup z prevádzkového dvora, aby nedochádzalo ku kríženiu prevádzok.

V priesečníku oboch funkcií sa nachádza vstup do výroby, rozdelenej do dvoch samostatných blokov. Prvá, nižšia hala v sebe zahŕňa prevádzky a zázemie výroby aj zamestnancov. Interiér je presvetlený pásovými oknami pod strechou objektu. Druhá hala pokrýva prevádzky s požiadavkou na nižšiu teplotu - lisovňu, pivnicu a sklady fľašovaného vína.

Patrik Hábl - VRSTVY / maliarsky koncept vinárstva Lahofer 

Dielo predstaví Patrik Hábl, ktorý patrí medzi najviditeľnejších predstaviteľov českej neštetcovej maľby:

Koncept výtvarného řešení vinařství Lahofer ve Znojmě pracuje s interpretací geologických, archeologických, ale i historických vrstev, které jsou tolik příznačné pro tuto oblast. 

Znojmo si prošlo časem silnou historickou proměnou od prvních křesťanských misií z Pasova, období vlády Přemyslovců, později Lucemburků, až k rekatolizaci po bitvě na Bílé hoře a následnému dobití Švédy. 

V každém období dochází k historickým proměnám, stejně tak i geologické složení půdy se na Znojemsku často liší. 

Koncept vychází z barevnosti řezu půdy, která je specifická a výjimečná pro tuto oblast, stejně tak i pro kvalitu vína, o které rozhodují další faktory a okolnosti, jež Francouzi nazývají „terroir“. 

Z vizuálního hlediska se v této oblasti objevuje barevná škála zeminy od sytě červených, okrových, oranžových, ale i šedých a černých, až k odstínům puzzuoli a tuto probarvenost řezem půdy tvoří písčitá půda, hlubinné vyvřeliny, žula, granit s naplavenými slíny, jíl nebo kaolin. 

Barvy vnímáme různým způsobem a vše se odehrává pouze v naší hlavě a našem oku, kdy můžeme slyšet barvu a vidět zvuk. Každá barva má svou frekvenci a jinou vlnovou délku, stejně tak i půda, na které je závislá vinná réva, délka kořenů, velikost bobulek a jejich šťavnatost, musí mít dostatečný podíl minerálů a vláhy. 

Celý podzemní systém vinné révy je alfou a omegou celého vinařství a kvality vín. 

Svou polohou leží Znojmo u východního okraje Znojemské pahorkatiny v tzv. Znojemské kotlině a tvoří křižovatku mezi Brnem a Vídní. 

Architektonická stavba vinařství Lahofer leží v krajině mezi vinohrady a žebrová síť klenby vychází z jednotlivých řádků vinohradu. Stejný princip řazení se objevuje také v malbě. 

Malba, která pokrývá plochu kleneb asociuje řez zeminou, pískovcové půdy, až někam dál k jádru země. Návštěvník tak v degustaci vín a vizuálního zážitku se může ponořit ve své „expedici“ nejenom do míst nejstaršího slovanského hradiště a projít v čase místem oblasti Znojma ať už přeneseně, nebo i fyzicky mezi řádky vinohradu.

Vizualizácie:

Fotografie z výstavby (marec 2019):

Patrik Hábl - proces:

Podklady: Chybík+Krištof