Hore
Portál z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia

Viessmann

Climate of innovation

Ivanská cesta 30/A
Bratislava

Internorm

Okná pre pasívne domy

Galvaniho 15 B
Bratislava

Wienerberger s.r.o.

Tehelná 1203/6
Zlaté Moravce

Saint-Gobain

BIM knižnice a objekty

Stará Vajnorská 139
Bratislava

Divízia ISOVER Saint-Gobain Construction Products

Dokonalá izolácia

Stará Vajnorská 139
Bratislava

Profirol s.r.o

Prielohy 1012/1C
Žilina

PREFA Slovensko s. r. o.

Štúrova 136B
Nitra

This site is protected by reCAPTCHA and the Google Privacy Policy and Terms of Service apply.
Hore
Menu
Kalendárium
Vložené
22. november 2024
0
1983

Mestské kultúrne stredisko Dolný Kubín - výsledky súťaže

Víťazom súťaže na obnovu modernistického domu kultúry v Dolnom Kubíne je ateliér MAPA.
Mestské kultúrne stredisko Dolný Kubín - výsledky súťaže

Mesto Dolný Kubín vyhlásilo výsledky architektonickej súťaže na komplexnú modernizáciu budovy Mestského kultúrneho strediska, objektu neskorej moderny z rokov 1979 - 1986 od architektky Viery Meckovej. Išlo o jednu z prvých súťaží na obnovu stavby modernej architektúry na Slovensku.

Zámerom súťaže bolo nájsť návrh pre plánovanú rekonštrukciu budovy, ktorý zachová jej funkciu, architektonický výraz, a zároveň predstaví možnosti, ako zlepšiť jej energetickú efektívnosť, technologické vybavenie a prevádzku. Do súťaže, ktorá bola príležitosťou ukázať, ako zaobchádzať s dedičstvom architektúry druhej polovice dvadsiateho storočia, sa zapojilo až 17 autorských kolektívov. 

Porota na čele s profesorkou a architektkou Henrietou Moravčíkovou a členmi Pavlom Paňákom, Jitkou Ressovou, Pavlom Pilařom, Stanislavom Šutvajom, náhradníkmi Milošom Diežkom a Jánom Prílepkom, primátorom mesta, spolu s riaditeľkou MsKS Martinou Mesárošovou ako expertkou poroty vybrali spomedzi účastníkov návrh ateliéru MAPA. Podľa poroty našiel návrh najlepší balans medzi rešpektovaním pôvodných hodnôt architektúry a dopovedaním nových potrebných funkčných vrstiev a prvkov.

Hlavnou ideou víťazného návrhu je zachovanie základných princípov pôvodného konceptu objektu. Viditeľným novotvarom v návrhu sú šikmé prestrešenia, ktoré rozširujú pobytové plochy budovy do exteriéru. Návrh do prevádzky mestského kultúrneho strediska vhodne zapája okolitý verejný priestor, čím môže pomôcť k zvýšeniu atraktivity celej lokality. 

Podľa vyjadrenia poroty predstavuje revitalizácia verejných stavieb z druhej polovice 20. storočia jednu z najdôležitejších úloh, pred ktorými aktuálne stojíme. Porotci vyzdvihli postoj mesta Dolný Kubín vyhlásiť na riešenie obnovy Mestského kultúrneho strediska architektonickú súťaž. Možno to považovať za prejav jeho kultúrnej vyspelosti a občianskej zodpovednosti. Počet prihlásených kolektívov podľa poroty naznačuje, že narábanie s architektonickými dielami povojnového modernizmu sa stáva atraktívnou témou aj pre architektov. 

 

Výsledky súťaže:


1. miesto (30 000 €) - návrh č. 4: MAPA architekti s.r.o.
Autori: Ing. arch. Patrícia Botková, Mgr. art. Marián Stanislav, Ing. arch. Edina Koligyerová

Komentár poroty:

a) kvalita architektonického riešenia stavby, invenčnosť vo vzťahu k zadaniu a zachovanie kvality a autentickosti pôvodnej architektúry: Hlavnou ideou návrhu je zachovanie základných princípov pôvodného konceptu objektu. Pokorný prístup ku obnove architektonických kvalít a prevádzkové úpravy, ktoré posúvajú objekt do súčasnosti, sú charakterizované umnými detailmi a transformáciou vybraných častí objektu. Materiálové riešenie rešpektuje pôvodný zámer a prinavracia originálnu dvojfarebnosť fasádneho obkladu. Viditeľný novotvar reprezentujú šikmé prestrešenia, akési fixné markízy, inšpirované diagonálnou kompozíciou stien v pôdoryse budovy. Je to silný a kontrastný vstup do architektúry objektu. Akcentujú aktuálne sekundárne fasády vstupov do bloku A - kreatíva a zadného vstupu do bloku B - estrádnej sály. Prestrešenia sú tiež vhodným rozšírením pobytových plôch do exteriéru. Pozitívne bol vnímaný aj jasný názor na širšie vzťahy a verejný priestor v okolí objektu, ktorý sleduje geometriu pôvodnej kompozície. Verejný priestor návrh vhodne zapája do prevádzky čím môže pomôcť k zvýšeniu atraktivity celej lokality. Návrhu sa podarilo dosiahnuť  najlepší balans medzi zachovaním, rešpektovaním a rozvíjaním hodnôt budovy  pre potreby dnešnej doby.  

b) naplnenie priestorových a funkčných požiadaviek na prevádzku a prístupnosť: Najvýraznejší prínos nového architektonického riešenia je citeľný v interiérových priestoroch. Konzervatívny prístup k materiálovému riešeniu tu strieda odvážnejšie narábanie s dispozíciami. Idea prepojenia zadného dvora, estrádnej sály a vnútorného átria preveruje možnosti zapojenia verejného priestoru do vnútra budovy a oživenie servisnej časti objektu. Zásah do átria však vzbudzuje pochybnosť  ohľadne jeho uzatvorenia smerom k estrádnej sále. Prevádzkovo sú bloky C a B skôr upratané, s priestorovými rezervami na možné zmeny. Príjemným momentom je prevýšenie trojuholníkových priestorov nad betónovými stromami a citlivé prepojenie galérie s foyerom v nadväznosti na blok A. Ten prešiel najradikálnejšou zmenou a je vidieť, že mu autori*ky venovali najviac pozornosti. V návrhu prevažnú časť priestorov zastupujú prenajímateľné plochy a ZUŠ. Schodisko, pôvodne umiestnené vo vstupe, bolo premiestnené do jedného z bočných traktov, čím sa otvorila fasáda do námestia. Prevýšenie priestoru okolo nového schodiska a jeho prepojenie s átriom mení vnútorný koncept skeletovej stavby a dáva mu výraznú kvalitu.

c) koncept modernizácie interiérového a technického riešenie stavby s cieľom zníženia jej celkovej energetickej náročnosti: Interiérovému riešeniu dominujú pôvodné materiály a farebnosť, ktoré sú rešpektované a rozvíjané. Nové prvky sú priznané len pri autorských vstupoch, čím sa kladie dôraz na kontrast a odlišnosť období pôvodnej a navrhovanej architektúry. Takýto prístup modernizácie objektu je úctivý a svieži zároveň. Z hľadiska energetiky pracuje návrh s aktívnymi aj pasívnymi riešeniami vrátane obnoviteľných zdrojov energie. Delenie objektu do zón s rozličným teplotným režimom je vhodnou cestou pre zníženie energetických výkyvov. V návrhu však chýba výpovednejší detail o riešení charakteristického fasádneho rezu v okolí foyer a vystupujúcich konštrukcií. 

d) aplikovanie princípov udržateľnosti, adaptability a environmentálneho prístupu: Najvýraznejšou prezentáciou udržateľnosti je upcyklácia pôvodných materiálov do podoby novej podlahy. Adaptabilitu autori najlepšie deklarujú prostredníctvom  transformácie bloku A a využitia jeho voľného skeletového systému. Návrh súčasne umožňuje ďalšie rozvíjanie environmentálneho prístupu. 

e) uplatnenie požiadavky na fázovanie výstavby a predpoklady návrhu na naplnenie požiadavky na investičné náklady: Fázovanie výstavby je asi najslabšou časťou návrhu. Uprednostňuje obnovu bloku A pred energetickou obnovou obálky celej budovy. Pri ďalšom rozpracovaní bude potrebné tento prístup prehodnotiť. Výzvou bude tiež rešpektovanie predpokladaného rozpočtu, ktorý je nastavený relatívne optimisticky s ohľadom na charakter rekonštrukcie a stavebných úprav.   

Súťažné panely:

Vizualizácie:

 

2. miesto (23 000 €) - návrh č. 9: 3linea spol. s.r.o.
Autori: Ing. arch. Anton Reitzner, Ing. arch. Peter Stano, Ing. arch. Martin Horvát, Ing. arch. Ondrej Vecan, Bc. Kamila Emília Kasperkevič, Ing. arch. Ladislav Friedmann, Bc. Filip Iglai, Ing. arch. Zuzana Hroncová, Mgr. art. Ing. Richard Kitta 

Komentár poroty:

a) kvalita architektonického riešenia stavby, invečnosť vo vzťahu k zadaniu a zachovanie kvality a autentickosti pôvodnej architektúry: Charakteristickou črtou návrhu je minimalizovanie intervencií a zásahov pri obnove objektu. Citlivý vstup autorov je však v istých smeroch až puristický. Rešpektovanie architektonických princípov v interiéri a jeho autenticitu naštrbuje exteriérový návrh. Ten síce ráta s navrátením pôvodných materiálov na fasádu, ale eliminuje farebné delenie len do jedného svetlého odtieňa keramického obkladu. Tento elementárny princíp dvojfarebnosti fasády a hmôt sa vytráca, čo zásadne mení vnímanie a hlavnú črtu architektúry objektu. Dominantou sa stáva digitálna multimediálna stena nad hlavným vstupom. Motív interaktívnej plochy sa objavuje aj v interiéri. Zdôraznenie vizuálnej prezentácie na úkor architektúry je na pováženie. Porota vnímala tento výrazový kontrast ako problematický. Pozitívne však hodnotila prácu s verejným priestorom, otváraniu dispozície do exteriéru a prezentáciou širšieho kontextu, do ktorého kultúrne stredisko patrí. Porota tiež ocenila riešenie detailu celkového zateplenia budovy vo vzťahu k prvkom, ktoré vystupujú z dispozície do exteriéru a zásadne definujú architektúru objektu, hlavne vstupného priečelia. 

b) naplnenie priestorových a funkčných požiadaviek na prevádzku a prístupnosť: Vnútorné usporiadanie priestorov je veľmi utilitárne. Návrh si nedáva za cieľ radikálne meniť dispozície a problémové body prevádzky len očisťuje od kolízií. Veľký dôraz bol kladený na využitie podzemného podlažia pod divadelnou sálou. Pôvodne technické priestory sa vďaka premiestneniu VZT vo veľkej miere uvoľnili a sprístupnili nákladným aj osobným výťahom a schodiskom. Autorský kolektív identifikoval najmä potenciál priestoru pod šikmým stropom hľadiska ako variabilnej miestnosti pre umelecké aktivity. Návrh počíta aj s premiestnením hygienického zázemia do 1.PP. Ostatná časť dispozície zostáva s menšími úpravami zachovaná. Variabilnejšie usporiadanie miestností je prezentované v administratívnom bloku A. Návrh taktiež počíta s prestrešením átria, čo je skôr na zváženie vzhľadom na  celkový zámer zachovávania pôvodného výrazu.  

c) koncept modernizácie interiérového a technického riešenie stavby s cieľom zníženia jej celkovej energetickej náročnosti: Interiérové riešenie návrhu necháva vyznieť pôvodné materiálové riešenia. Nové prvky sú prezentované prevažne v svetlých odtieňoch, pričom akcent zabezpečuje  osvetlenie a vizuálne prezentácie. Ako jeden z mála, sa návrh venoval aj vizuálnej identite, ktorej námet je však použitý len v interiéri a chýba kontinuita s exteriérom a fasádou. Energetická náročnosť je redukovaná na obnovu obálky a štandardnými systémami. Zaujímavým, avšak s otáznou účinnosťou, vzhľadom na nárazové využívanie objektu, sa javí systém spätného získavania tepla z odpadovej vody.

d) aplikovanie princípov udržateľnosti, adaptability a environmentálneho prístupu: Pragmatický prístup k technickému riešeniu je založený na súbore veľkého množstva opatrení a postupov, ktoré kombinujú štandardné a udržateľné environmentálne princípy. Z hľadiska realizácie ide o konvenčný postup, ktorému však chýba väčšia miera inovatívnosti a užívateľskej jednoduchosti. Dôraz bol kladený aj na adaptabilitu a flexibilitu vybraných spoločných a prenajímateľných priestorov, ktorá je dobre prezentovaná na schémach. 

e) uplatnenie požiadavky na fázovanie výstavby a predpoklady návrhu na naplnenie požiadavky na investičné náklady: Návrh nešpecifikuje bližšie podrobnosti etapizácie, avšak svojim charakterom korešponduje s požiadavkami fázovania výstavby jednotlivých etáp. Odhad investičných nákladov aj napriek konzervatívnemu prístupu značne prevyšuje predpoklad vyhlasovateľa. Vyššia suma však môže reflektovať aj skúsenosti autorského kolektívu a zohľadnenie času potrebného na realizáciu, ktorý ju z dôvodu  fázovania v čase  predraží. 


3. miesto (18 000 €) - návrh č. 12: DOXA s.r.o.
Autori: Ing. arch. Tomáš Boroš, ArtD., Ing. arch. Ondrej Jurčo, Ing. arch. Maroš Mitro, Ing. arch. Pavel Bakajsa, Bc. Katarína Vysoká 

Komentár poroty:

a) kvalita architektonického riešenia stavby, invečnosť vo vzťahu k zadaniu a zachovanie kvality a autentickosti pôvodnej architektúry: Návrh predstavuje konzervatívny resp. konzervátorský prístup k obnove stavby s maximálnym možným zachovaním architektonického výrazu, repasáciou prvkov a rešpektom k pôvodnému vybaveniu. Využíva jemné dispozičné úpravy bez väčšej zmeny charakteru architektúry. Takéto úsporné, rešpektujúce vstupovanie do architektúry predstavuje legitímnu a vhodnú cestu pri obnove modernistických stavieb. Autori si dali záležať na precíznej analýze a vychádzali priamo z pôvodnej štúdie autorky Viery Meckovej. Návrh je so svojím pokorným prístupom hodnotným vstupom do súťaže.

b) naplnenie priestorových a funkčných požiadaviek na prevádzku a prístupnosť: Výraznejšou zmenou v dispozícii je reorganizácia priestoru medzi divadelnou a estrádnou sálou, ktorý sa stal verejným koridorom, čo porota vyhodnotila ako nekonzistentný a nadbytočný krok vzhľadom na celkovú myšlienku návrhu. Podobne aj ďalšie dispozičné zmeny oproti pôvodnému stavu, napríklad nový vstup do estrádnej sály na zvláštnom mieste, sa v návrhu javia ako diskutabilné, bez väčšieho významu a v niektorých prípadoch aj ako chybné (nie však nezvrátiteľné). Silnejším gestom by v tomto prípade mohlo byť nezasahovať do pôdorysov vôbec. Autori pracujú so zaujímavou myšlienkou posunu steny o hrúbku zateplenia, ktorej realizácia by však mohla byť problematická, nie však nemožná. Nedostatkom návrhu je aj absencia aktualizácie bezprostredného okolia stavby.

c) koncept modernizácie interiérového a technického riešenie stavby s cieľom zníženia jej celkovej energetickej náročnosti: V téme modernizácie interiérového aj technického riešenia stavby je návrh veľmi striedmy. Citlivo pristupuje k voľbe stavebných detailov a riešení, ktoré by mohli negatívne ovplyvniť pôvodnú architektúru. Tú dáva na prvé miesto pred maximálnym znížením energetickej náročnosti. Napriek tejto zdržanlivosti sú prezentované vhodné postupy úprav obvodových konštrukcií pre dodržanie požadovaného zvýšenia teplotechnickej obálky budovy. 

d) aplikovanie princípov udržateľnosti, adaptability a environmentálneho prístupu:  Zaujímavosťou obnovy je konzistentnosť názoru autorov na maximálne zachovanie nielen architektúry, ale aj technického vybavenia. Nepočíta sa tak s výraznou zmenou technologických princípov, ale s ich aktualizáciou a nevyhnutnými výmenami zdrojov. 

e) uplatnenie požiadavky na fázovanie výstavby a predpoklady návrhu na naplnenie požiadavky na investičné náklady: Uvedená výška investičných nákladov bola oproti predpokladaným nákladom redukovaná. Minimalizácia stavebných zásahov má však potenciál investičné náklady znížiť, čím sa uvedené čiastky javia reálne. V rámci bilancií návrh hovorí o fázovaní a vhodne odporúča začať s obvodovým plášťom, pokračovať s hlavnou a neskôr s administratívnou časťou budovy. 


4.-6. miesto (odmena 5000 €) - návrh č. 7: FORM A21 s.r.o.
Autori: Ing. arch. Ján Jacko, Ing. arch. Richard Koseček, Ing. arch. Ján Kuva, Ing. arch. Ákos Takács

Komentár poroty:

Návrh vytvára úplne nové rozhranie interiéru a exteriéru vložením vonkajšieho amfiteátrovitého priestoru a navýšením plochy budovy o ďalší suterénny priestor. Myšlienka prepojenia budovy s exteriérom aj na tejto úrovni je netradičná a multifunkčne využiteľná, no potreba využitia vnútorných priestorov auditória priľahlého k amfiteátru zrejme navýši jeho hĺbku natoľko, že priestor sa stáva hlbokým kráterom s monumentálnym schodiskom. Nové suterénne priestory nie sú dobre prepojené s ostatnou časťou budovy a problematické je aj využitie “javiska” amfiteátra, nakoľko ide o presklenú stenu nevhodnú pre premietanie alebo iné predstavenie. Diskutabilné je aj navyšovanie už aj tak predimenzovanej celkovej úžitkovej plochy budovy. Otázne teda je, či návrh dostatočne preskúmal všetky možnosti existujúcich priestorových kapacít v budove, ktoré by mohli plniť funkcie nového auditória. Z pohľadu vonkajšej obálky pracuje návrh s pôvodnou farebnosťou, ale opomína materialitu a štruktúru pôvodnej fasády. Namiesto pôvodného bledého obkladu malej mierky využíva veľkoformátové panely z pohľadového betónu bez dostatočného zdôvodnenia. Prekrytie átria a vertikálne prepojenie okolitých priestorov átrium dobre zapája do interiéru. Ten je ale v návrhu poznačený dispozičnými zmenami a napríklad aj náhradou pôvodným podhľadov za svetlé z dôvodu stlmenia odtieňa, čo sa nejaví ako dostatočne zdôvodnené. Navyšovanie priestorových kapacít sa nejaví ako vhodné riešenie ani z pohľadu celkovej hospodárskej udržateľnosti objektu najmä z pohľadu efektívnej programovej využiteľnosti, zvyšovania energetickej náročnosti a celkového prevádzkovania nad rámec dobudovaných priestorov. 


4.-6. miesto (odmena 5000 €) - návrh č. 8: bistan architekti s.r.o. / Ing. arch. Jakub Kopec, ArtD.
Autori: Ing. arch. Jakub Kopec, ArtD., Mgr. art. Matúš Bišťan, ArtD., Ing. arch. Jakub Števanka. Spolupráca: Ing. Klára Zahradníčková, MA. (krajinná architektka), Ing. Gabriela Heffnerová (VZT), Ing. Marek Lenický (UK, CHL) 

Komentár poroty:

Koncept riešenia obnovy kultúrneho strediska patrí k tým, kde hlavnou témou je konzervácia pôvodných hodnôt budovy. Na nich potom stavia novú vrstvu autorského vkladu, ktorý je dobre odôvodnený, no pôsobí v istých momentoch rozpačito. Zachovanie farebnosti fasády je pozitívne. Tému úlohy objektu vo verejnom priestore však návrh s odvolaním sa na skupinu VAL posúva ďalej. Rozširovanie umeleckej krajiny z interiéru a jej farebnosti v odtieňoch zelenej, zrkadlenie budovy a vytvorenie nového plesa na námestí, to sú výrazové prvky, ktoré do značnej miery preberajú dominanciu a pozornosť návštevníka. Takýto prístup síce lepšie zapája do prevádzky objektu aj verejný priestor, no takými prostriedkami, ktoré rozporujú ideu konzervácie. Samotné pleso v prevádzke námestia sa javí ako funkčne problematické, keďže výrazným spôsobom obmedzuje funkčné pešie toky obyvateľstva sídliska Bysterec. V rámci interiéru je naproti tomu návrh dôslednejší a rešpektuje architektúru. Viditeľná zmena je v kompozícií vnútorného átria, do ktorého sú vložené pobytové schody prepájajúce druhé podlažie. Na toto vyvýšené miesto sú umiestnené aj pôvodné betónové stromy, ktoré však zostávajú skryté pre väčšinu návštevníkov. Rozumný a prepracovaný je prístup k energetickej hospodárnosti a racionálne delenie objektu do vykurovaných a temperovaných blokov. Nápadité je aj skrytie VZT jednotiek do medzipodlažia pod úroveň strechy, či využitie podzemných vrtov za estrádnou sálou na chladenie objektu. Z návrhu je čitateľné, že technologickému riešeniu bol kladený rovnaký, ak nie vyšší význam ako samotnej architektúre.


4.-6. miesto (odmena 5000 €) - návrh č. 13: atelier gram s.r.o.
Autori: Ing. arch. Jan Kudlička, Anne-Sereine Tremblay

Komentár poroty:

Architektonický koncept je možno definovať ako ambiciózny a odvážny. Je protikladom k konzervatívnym prístupom, ktoré v maximálnej miere zachovávajú pôvodnú architektúru. Do súťaže priniesol radikálny spôsob narábania s pôvodnou architektúrou. Autori sa neboja prezentovať svoju víziu obnovy budovy aj s výrazným priestorovým doplnením. Najvýraznejším motívom je bezpochyby galéria umiestnená na streche s novým dominantným prestrešením, ktoré rozširuje objem povraziska. Takáto intervencia výrazne zasahuje do proporcie hmoty. Umiestnenie galérie nad samotnou divadelnou sálou je však otázne a vyvoláva pochybnosti o jej efektívnej realizovateľnosti z pohľadu investičných nákladov a nárokov na úpravy veľkorozponových nosných konštrukcií. Novej strešnej rovine sekundujú aj ďalšie tri akcenty schodiskových a výťahových šácht, ktoré prevyšujú pôvodné atiky. Aktívne využitie strešnej roviny a spodobnenie jej figúry je možné vnímať ako invenčný prístup, ktorý však so sebou prináša aj rozporuplné prevádzkové rozhodnutia.  Kompletne zmenená bola aj materialita a farebnosť, k čomu chýba odôvodnenie. Vnútorný priestor všetkých podlaží je zásadne upravený s prevahou otvorených spoločných priestorov a maximálnou mierou prestupnosti a priepustnosti. Najviditeľnejšie sú zmeny v okolí estrádnej sály, ktorá sa ocitla v centre dispozície, takmer ako átrium. Silný koncept priestorov ale necháva mnoho nezodpovedaných otázok. Využívanie galérie na najvyššom podlaží a jej obsluha, odrezanie estrádnej sály od zázemia, redukcia zázemia verejných funkcií a odstránenie kancelárií pre zamestnancov sú výrazné prevádzkové nedostatky, ktoré negatívne ovplyvňujú kvalitu návrhu, inak plného silných momentov a kreatívnych myšlienok.


7.-8. miesto (odmena 1000 €) - návrh č. 1: hantabal architekti s.r.o.
Autori: Ing. arch. Juraj Hantabal, Ing. arch. Michaela Hantabalová, Ing. Dominika Dzanová, Ing. arch. Mária Hantabalová, Bc. Viktor Krkoška 

Komentár poroty:

Návrh pracuje s minimálnymi zásahmi do podstaty stavby. Ako jeden z mála dobre uchopil aj piatu fasádu stavby - strechu a predstavil i rôzne typy využitia priľahlého námestia. Zaoberal sa myšlienkou recyklácie pôvodných materiálov a recyklát z keramických obkladov použil ako materiál pre nadstavbu. Ustúpená nadstavba je na nenápadným doplnkom na pôvodnej hmote. Vyvoláva však otázku, či existujúce plochy neposkytujú dostatok miesta pre navrhovanú funkciu. Vhodným riešením je aj akcentovanie nových interiérových prvkov z lesklého plechu, ktoré zrkadlia pôvodnú architektúru. Nevýhodou riešenia je situovanie výťahu len do administratívnej časti budovy, ktorá tak nemôže fungovať samostatne. V návrhu chýba špecifikácia technického detailu, ktorý by prezentoval zložitejšiu situáciu s teplotechnickým riešením obálky. To by lepšie ukázalo úmysel autorov so zachovaním tektoniky a proporcií novej fasády.


7.-8. miesto (odmena 1000 €) - návrh č. 3: MUUR s.r.o.
Autori: Ing. arch. Marianna Markusková, Ing. arch. Vladimír Netík

Komentár poroty:

Návrh stavia na pôvodných materiáloch a preukazuje cit autorov k materialite budovy. Z hľadiska narábania s vonkajšou obálkou a interiérovými prvkami ide o konzervatívnejší prístup, o to väčšie zmeny sa dejú v dispozícii. Výraznou dispozičnou zmenou je ale preriešenie plochy átria na úkor vloženého komunikačného jadra a komfortného gastrozázemia. Zastrešením sa átrium presúva na 2.NP, kde vytvára priestor využiteľný z bloku A, ktorý je ale už nedostupný pre všetkých návštevníkov budovy. Z návrhu nie je jasné, kam presúva umelecké diela, nachádzajúce sa v átriu v súčasnosti. Do otvoreného foyer vkladajú autori blok kaviarne, čím najmä percepčne oddeľujú časť pred estrádnou sálou a čiastočne devalvujú veľkorysosť vstupného priestoru. Vzdušnosť priestoru sa stráca aj pevným oddelením foyeru od priestoru reštaurácie. Pozitívom je využitie priestoru zadnej terasy objektu a jej väčšie prepojenie s estrádnou sálou, rovnako ako rozšírenie terasy smerom do námestia do veľkolepého nástupného priestoru.


9.-14. miesto - návrh č. 2: at26 s.r.o.
Autori: Ing. arch. Jaroslav Takáč, Ing. arch. Branislav Loskot, Ing. arch. Peter Kukučka, Ing. arch. Zuzana Vlžáková, Ing. arch. Viera Gurová Šefčíková, Ing. arch. Soňa Havlíková, Ing. Ľubomír Gajdoš 

Komentár poroty:

Z hľadiska hmoty budovy pristúpili autori k zjednoteniu povrchov keramickým obkladom na úkor straty štruktúry a členenia fasády, založenej pôvodne na kontraste. Potlačenie farebného a materiálového konceptu budovy síce môže prispieť k jej menšiemu prehrievaniu, ale vytvára riziko straty pôvodného výrazu fasády. Silnou stránkou návrhu, ale nad rámec súťažného zadania, je rozvíjanie prepojenia medzi budovou a jej okolím, ako aj práca s verejnými priestormi námestia, vrátane predstavenia rôznych scenárov ich využitia. Pozitívne je tiež väčšie prepojenie estrádnej sály a átria jednoduchým znížením parapetov. V interiéri pracuje návrh vhodne s repasáciou pôvodných prvkov alebo s návratom pôvodnej dispozície, ako v prípade divadelného baru v pôvodnej polohe. Podoba interiéru pôsobí v prezentácii svetlo a vzdušne, až nie je jasné, či autori pracujú s pôvodnou farebnosťou podhľadov. Pri otázke energetickej efektívnosti autori síce deklarujú potrebu zachovania pôvodných proporcií budovy, avšak zvolený nevýpovedný detail tento zámer dostatočne neprezentuje. 


9.-14. miesto - návrh č. 6: Barbara Mazza
Autori: Arch. Barbara Mazza, Arch. Oliver Majcher, Arch. Claudio Cortese, Arch. Yannick Vergnaud

Komentár poroty:

Najvýraznejším prvkom návrhu je dostavba priestoru galérie smerom k námestiu. Autori tak získali nový priestor pre zasadacie miestnosti, veľkorysé vertikálne otvorenie vstupného foyeru a lepšie prepojenie prízemia s verejným priestorom. Pristavaná hmota však navyšuje už aj tak veľkú podlahovú plochu budovy a predstavuje zásadnú zmenu, ktorá najmä zvonka ruší pôvodný hmotovo-priestorový architektonický koncept. Vertikálne otváranie priestoru foyer je odvážnym ale aj polemickým krokom, najmä v kontexte proporcí k ostatným častiam budovy. Steny v novom foyer sú v návrhu obložené zeleným obkladom, ktorý sa zo súčasnej pozície akcentu resp. súčasti umeleckého diela dostal do polohy veľkoformátového povrchu stien.

 

9.-14. miesto - návrh č. 10: Ing. arch. Matúš Pastorok
Autori: Ing. arch. Matúš Pastorok, Klára Kubíčková, Nina Šujanová, Natalie Vedralová (návrh č. 10) 

Komentár poroty:

Výrazným prvkom návrhu je nový obal budovy z plných veľkoformátových panelov a lamiel, ktoré majú za cieľ vytvoriť z fasády jednotnú plochu. Výsledok budí dojem nerešpektovania tektoniky a kompozície pôvodnej architektúry a bol by vhodnejší pre stavbu iného typologického charakteru. Monochromatická farebnosť preniká aj do interiéru, čo je vidno na podhľade estrádnej sály. Zmena pôvodnej farebnosti nie je dôsledne odôvodnená. V dispozícii je vidno viacero zásadných zmien. Lokalitný program neráta s reštauráciou, len s kaviarňou alebo bistrom. Úplné oddelenie prevádzky blokov divadelnej a estrádnej sály rozdeľuje veľkorysý vstupný priestor a vytvára zbytočnú bariéru. Riešenie nezlepšuje prevádzku a neumožňuje oddelené fungovanie oboch sál. Zjednotenie nivelety navrhovanej kaviarne a galérie vytvára zbytočný výškový rozdiel medzi estrádnou sálou a galériou, preto estrádna sála ostáva prístupná bočnými dverami z foyeru pred divadelnou sálou alebo rampou z kaviarne. Pozitívnym momentom návrhu je reprezentatívny vstup do administratívnej časti.


9.-14. miesto - návrh č. 11: ô s.r.o.
Autori: Ing. arch. Martin Kvitkovský, Mgr. art. Martin Varga, Ing. arch. Martina Kováčová, Ing. arch. Mária Horváthová, Ing. arch. Ľubica Stana Zubová, Ing. arch. Lujza Hostačná, Mgr. art. Matej Gavula 

Komentár poroty:

Návrh predstavuje citlivý zásah do pôvodnej architektúry. Z hľadiska hmoty pracuje s materiálovo odlíšenou nadstavbou administratívnej časti pre ZUŠ. Potreba navyšovania úžitkovej plochy budovy je však diskutabilná vzhľadom na existujúce disponibilné plochy a s ohľadom na hospodárenie je v návrhu málo odôvodnená. Hoci je nadstavba od pôvodnej časti vizuálne oddelená, je výrazným novotvarom, ktorý mení koncept a proporcie pôvodnej stavby. Do strany námestia dostáva administratívny blok novú zaslepenú fasádu a tým aj špecifický nepôvodný ráz. Pozitívom návrhu je úplné prepojenie estrádnej sály a átria, a ďalšie dispozičné intervencie, ktoré sú čitateľne prezentované a zrozumiteľné. Zaujímavé sú tiež grafické hry s obkladom a vytváranie nových scénických momentov. Zrušenie parapetov na niektorých miestach predstavuje zásah do pôvodného konceptu. Zvolený detail neprezentuje zložitejšie situácie zateplenia resp. udržateľného riešenia obálky s dopadom na kľúčové výrazové prostriedky pôvodnej architektúry.


9.-14. miesto - návrh č. 15: A2 ARCHITEKTI s.r.o.
Autori: Ing. arch. Daniela Lukáčová, Ing. arch. Ladislav Lukáč, Ing. arch. Veronika Lietavová, Ing. arch. Marek Fojtík, Ing. arch. Alica Ondrušová, Ing. arch. Oskar Madro

Komentár poroty:

Dominantnou časťou návrhu je celková zmena materiality a farebnosti fasády. Pôvodná schéma členenia bola zachovaná, avšak dochádza k náhrade materiálov za betón, resp. plech a upravuje sa aj farebnosť. Výrazovým prvkom sa stáva zelená, ktorá bola pôvodne zastúpená ako akcent umeleckých diel v interiéri. Autori túto zásadnú transformáciu vnímania architektúry vysvetľujú vizuálnou nesúrodosťou prostredia, ktorú však nadradili pôvodnej materialite a historickému kontextu. Návrh sa v rámci interiéru snaží o veľkú mieru flexibility. Tá je prezentovaná napríklad premiestnenou galériou či estrádnou sálou. Rozporuplne pôsobia aj iné intervencie, ktoré obmedzujú pôvodné priestory, ako je vloženie výťahu do šatní pre návštevníkov, či vytvorenie veľkej deliteľnej miestnosti pre zasadačky na prepojovacej chodbe poschodia. Energetický koncept je okrem základných princípov prezentovaný aj konkrétnymi číslami, čo pozitívne obohatilo diskusiu k tejto téme. 


9.-14. miesto - návrh č. 16: ER Atelier s.r.o.
Autori: Ing. arch. Ema Ruhigová, PhD., Ing. arch. Roman Ruhig, PhD., Bc. Patrícia Hamalová, Bc. Laura Mateffy, Ing. Eliška Magulová, Ing. Karin Indrišková 

Komentár poroty:

Objekt kultúrneho strediska je členený do troch vnútorných blokov, ktoré aj napriek odlišnému prevádzkovému režimu spolu fungujú pod jednou obálkou. Autori návrhu túto ideu, s cieľom väčšieho prepojenia námestia a zadného dvora, výrazne menia. Z blokov sa stávajú takmer samostatné objekty, čím je kladený väčší dôraz na vonkajšieho chodca, ako vnútorného návštevníka. Parter objektu zásahom odrezáva estrádnu sálu od zvyšku budovy. Vytvára síce nové trasy a potenciálne prepojenia v rámci verejného priestoru, ale len do častí ulíc a priestranstiev, ktoré sú aj budú viac obslužnými, a to aj pre stavbu ZUŠ. Z pohľadu širšieho kontextu sa teda prepájanie námestia so zadnými traktami verejného priestoru a v smere na uzavretý areál ZUŠ prostredníctvom verejných pasáží nejaví ako vhodná priestorová koncepcia prestavby kultúrneho domu. Napriek dôležitosti témy verejného priestoru sa návrh odkláňa od témy obnovy kultúrneho strediska, jeho regenerácie a adaptácie na súčasné energetické, ekologické, hospodárske a socioekonomické požiadavky. Využiteľnosť a prínos takéhoto zásahu je veľmi diskutabilná. Dôsledky pre vnútornú prevádzku sú pritom nezanedbateľné. Estrádna sála prichádza o priame prepojenie s objektom a zázemím, chýbajúce metre návrh hľadá v nadstavbách, čím mení celý princíp hmotovej kompozície. Otázny je tiež energetický koncept, ktorému otvorenosť konštrukcií a prevádzok veľmi nepomáha.  

 

15.-17. miesto - návrh č. 5: PRISCA s.r.o.
Autori: Ing. arch. Vladimír Šimkovič, Ing. arch. Natália Bošková Filová, Bc. Greta Blašková, Bc. Simona Václavková, Bc. Miroslav Tóth 

Komentár poroty:

Návrh pracuje s témou zvyšovania objektu nadstavbou, a to nielen v plochách administratívneho bloku, ale aj nad hlavným foyer. Napriek tomu, že ide o ustúpené podlažia, ide o výrazný zásah do pôvodného objektu. Doplnené plochy sú v kontraste s radikálnou úpravou vonkajšieho vzhľadu. Neprinášajú výraznú pridanú hodnotu, len ďalšie komunikácie a prenajímateľné priestory s otáznym využitím Pri prehodnotení rozsahu niektorých funkcií, by takáto nadstavba nebola nutná. Zaujímavým je včlenenie vnútorného átria do prevádzky parteru. Tento zásah vyžaduje jeho prekrytie, kde návrh zostal s otvárateľným prestrešením na pomedzí interiéru a exteriéru. Návrh kladie dôraz na sekundárne a terciárne funkcie, z čoho vychádza aj námet nadstavby. Idea obnovy pôvodnej architektúry zostáva v úzadí nových zmien. Aj keď sa návrh sústreďuje na tému udržateľnosti a obnovy obálky, zatienenia prostredníctvom vyložených slnolamov sa javia ako neopodstatnené vzhľadom na orientáciu objektu a jeho exponovaných fasád prevažne na sever. Tento zásah výrazne mení výrazové prostriedky neskorej modernistickej architektúry. Zásadné zásahy do hmotovej, priestorovej, prevádzkovej a materiálovej podstaty v podstate menia koncept a architektonický prejav pôvodnej architektúry bez dostatočného vysvetlenia. 


15.-17. miesto - návrh č. 14: architekti NZW s.r.o.
Autori: Akad. arch. Tomáš Bujna, Ing. arch. Mária Kollárová 

Komentár poroty:

Inšpiráciou pre návrh je vysoká miera autenticity a hľadanie ideí vo fragmentoch pôvodnej dokumentácie. Z vonkajšieho pohľadu sa javí, že sa takmer nič nezmenilo. Len detaily ako bronzová farebnosť okien a nové exteriérové hľadisko naznačujú nové intervencie. Rovnako je to aj vo vnútorných priestoroch, kde je doplnených zopár miestností a akcentované “valce” s výťahmi, ale v zásade zostáva všetko v pôvodnej skladbe vrátane obnovy interiérového vybavenia. Konzervačný prístup však so sebou preberá aj nedokonalosti prevádzky, ktorá potrebuje pre lepšie a efektívnejšie využívanie, citeľnejšie prehodnotenie. Rozporuplne v rámci rešpektovania všetkého pôvodného pôsobí zmena materiálov a obkladov okolo umeleckých diel. Napriek čitateľnému zámeru návrhu zachovať pôvodnú materialitu ostáva otáznou výmena, resp. obnova vonkajšej obálky, ktorá v sebe nesie špecifické detaily autenticity pôvodného výtvarného zámeru, no je odprezentovaná nedostatočne. Otáznou je aj obnova formou štandardného zateplenia čo so sebou vždy prináša zmenu proporcií dominantných priestorových konštrukcií. Celková výtvarnosť a použitie materiálov v bronzových odtieňoch je neodôvodnená. Prínosný je podrobný energetický výpočet potenciálnych úspor. Otázna je veľmi nízko stanovená výška investície.


15.-17. miesto - návrh č. 17: Ing. arch. Martin Drahovský
Autori: Ing. arch. Martin Drahovský, Ing. arch. Peter Pásztor, Ing. arch. Daniela Gavronová, doc. Ing. František Vranay, PhD., Ing. Ladislav Kočík, Ing. Július Furmaník (návrh č. 17) 

Komentár poroty:

Pragmatický prístup k obnove objektu je predstavený súborom opatrení a drobných zmien. Najväčší priestor dostala prezentácia nového exteriérového pódia pričom významnejšie časti objektu zostali mimo anotácie bez patričnej pozornosti. Obavy vzbudzovali prevádzkové úpravy, ktoré napríklad situovali technické zariadenia a odpadové hospodárstvo pred terasu estrádnej sály, či sociálne zariadenia do vstupu administratívneho bloku. Celkovo sa návrh javil ako fragmentovaný a nedopovedaný.

Zápisnica z hodnotiaceho zasadnutia poroty:

Za podklady ďakujeme Lívii Gažovej a Adamovi Lukačovičovi.

Súvisiace články

Pravý stĺpec
Menu
Hlavný obsahHlavný obsah
Čakajte prosím