Možnosti recyklácie brutalizmu: západ

Kozmická, surrealistická, etická, nie estetická architektúra. Brutalizmus, hlavný prúd modernistickej architektúry druhej polovice 20. storočia, bol oslavou možností tvárneho béton brut a prejavom ambicióznych sociálnych štátov, ktoré formovali nový povojnový svet z ruín starej doby. Roztrúsene po celom svete, tieto veľké verejné kultúrne a obytné stavby - ulice v nebi - podávajú svedectvo o dobe, kedy architektúra a umenie boli nástrojom štátu na službu ľuďom a ich potrebám. Po ich rozmachu prišiel úpadok, a štátne megalomanstvo ustúpilo megalomanstvu súkromných investorov. Súkromný záujem prevážil záujem verejný. 

Rýchly pád architektúry brutalizmu, však strieda rýchly vzostup. Zdá sa, že aj súkromný záujem začína ťažiť z obnoveného záujmu, ako turistov tak domácich,  o modernistické budovy. Táto architektúra povojnového idealizmu verejného sektora - niekedy fatálne pomýleného - reozonuje s naším zeitgeistom poznačeným dopadmi finančnej, pandemickej a klimatickej krízy, kedy naša spoločnosť potrebuje inšpiráciu a sebavedomie čeliť dnešným výzvam. Projekty obnovy a rekonštrukcie ikonických brutalistických stavieb vo svetových metropolách patria medzi najprestížnejšie a  oceňované návrhy tých najznámejších architektonických štúdií. Palais de Tokyo, Kulturhuset, Centre Georges Pompidou či Barbican sú príkladmi záchrany a obnovy chátrajúcich modernistických stavieb, ktoré ukazujú, že ikonické diela brutalizmu majú významne miesto v architektúre vyspelých miest. 

V tomto článku sa budeme venovať príkladom zo západnej Európy, ktoré demonštrujú snahu o kontinuitu, nie bez kontroverzie. Nabudúce sa pozrieme na príklady z post-komunistickej východnej Európy - vrátane Slovenska, ktoré naznačia ako sa vyspelo vysporiadať s ‘pomníkmi’ režimov.

CENA KONTINUITY…

Tohtoročnú Nobelovu cenu za Architektúru - cenu za prínos ľudstvu umením architektúry - nezískal žiaden starchitect budujúci pomníky vlastnej márnivosti, ale francúzske štúdio Lacaton Vassal, ktoré sa venuje minimalistickým rekonštrukciám a adaptácií existújúcich stavieb s ohľadom na ich sociálnu a environmentálnu dlhodobú udržateľnosť. Príkladom ich práce je obnova parížskeho Múzea moderného umenia, Palais De Tokyo. Kedysi významná budova odsunutá na vedľajšiu koľaj v 70. rokov po presune umeleckej zbierky do nového Centre Georges Pompidou sa dočkala pod kuratelou Lacaton Vassal na prelome storočia po rokoch zanedbania citlivej rekonštrukcie. Priznanou konštrukciou aj prírodnými materiálmi dostala priam brutalistický ráz. Zásahmi do dovtedy nevyužitých priestrorov budovu adaptovali na nové požiadavky.  Obnovený Palais de Tokyo sa stal domovom Múzea moderného umenia mesta Paríža. Trend potreby citlivých, technicky zvládnutých a inovatívnych rekonštrukcií už existujúcich budov signalizuje aj odôvodnenie poroty Pritzker prize. Podľa ich slov je možné vidieť vyspelosť architekta, ktorý rešpektuje pôvodnú architektúru, no pritom citlivo adaptuje stavbu, tak aby predĺžil jej životnosť.

S podobnou argumentáciou udelila tento rok porota cenu Kasper Salin (ekvivalent slovenského CEZAAR-a) vo Švédsku rekonštrukcií budovy Kulturhuset v Štokholme. Súťaž v roku 1965 vyhral Peter Celsing, jeden z najvýznamnejších švédskych architektov a autor rekonštrukcie Per Ahrom, na súťažnom návrhu tiež spolupracoval. Koncept vtedy Celsing nakreslil na notový papier a každá čiara predstavovala jednu betónovú platňu - poličku pre kultúru. Sklenená fasáda mala vytvárať dojem úplnej priehľadnosti a tým sa mala otvoriť, priblížiť ľuďom na námestí Sergels torg určenom na protesty, tak ako sa demokratickej architektúre patrí. Pri rekonštrukcii Kulturhusetu sa Per Ahrbom chopil príležitosti uctiť si pôvodnú koncepciu svojho učiteľa a zároveň ju adaptovať na technické požiadavky 21. storočia. Všetky po rokoch zozbierané zásahy od rôznych štátnych inštitúcií sídliacich v budove zmizli. Výraz typického kultúrneho domu s linoleom nahradili brutalisticky priznané konštrukcie. Pôvodne mala v budove sídliť aj galéria Moderna Museet a jej vtedajší šéf Pontus Hultén spolupracoval s architektmi pri realizácií. Ten sa neskôr stal prvým riaditeľom Centre George Pompidou v Paríži, ktorého predobraz bol práve Kulturhuset.

….NAPRIEK KONTROVERZII 

Kontroverzná budova Centre Georges Pompidou patrí k high-tech architektúre viac, než k brutalizmu, ale prístup francúzskej spoločnosti k nej nás môže, čo-to naučiť o kontinuite, vkuse a vyspelosti. Francúzske Múzeum moderného umenia a verejnej knižnice v Paríži vzniklo v roku 1977 ako súčasť plánu vtedajšieho prezidenta Georga Pompidou na revitalizáciu historického centra Paríža. Vynikla tak svetoznáma budova z dielne architektov Richard Rogers a Renzo Piano, kde obmedzujúce konštrukčné aj technické prvky z jadra presunuli na kraj budovy tak, aby uvolnili miesto umeniu. Dielo, ktoré za svoj odvážny dizajn budovy prevrátenej naruby svojim tvorcom tiež vyslúžilo architektonickú Nobelovku, sa na 4 roky zatvorí, aby prešlo kompletnou technickou rekonštrukciou. 

Vyhliadka zo strechy Centra podľa niektorých domácich ponúka najkrajší výhľad na mesto, lebo centrum samotné nevidno. Táto stavba sa rýchlo pridala  k “ Trom bastardom Paríža”, najškaredším budovám mesta podľa obyvateľov spolu s vežou na Montparnasse a pyramídou v Louvri. Áno s tou, s ktorou sme sa všetci zvykli fotiť ako turisti. Nezabúdajme však, že len donedávna k týmto budovám patrila aj Eiffelova veža. Koncom 19. storočia vraj  spisovateľ Guy de Maupassant zvykol obedovať v reštaurácií priamo v Eiffelovke, len aby ju nevidel. Plus ça change, plus c’est la même chose (Čo odíde, vráti sa.) Je na zamyslenie, že francúzska spoločnosť je ochotná vynaložiť 250 miliónov eur na rekonštrukciu možno kontroverznej stavby, ktorá je ale nezameniteľnou súčasťou ich dedičstva a unikátnym kultúrnym stánkom ich hlavného mesta.

Podobne aj dnes už legendárny brutalistický obytný komplex Barbican v Londýne (Chamberlin, Powell and Bon, 1955-1982) bol v roku 2003 v ankete vyhlásený za najškaredšiu stavbu Londýna. Dnes národná kultúrna pamiatka je vyhľadávaná turistami a miliónové ceny bytov tu stúpajú o polovicu rýchlejšie ako v iných častiach Londýna. Utopický projekt mesta v meste je typickým príkladom ambícií modernizmu v unikátnej kvalite prevedenia. Na ploche cez 160 000 m2 býva 4000 ľudí v 2000 bytových jednotkách vo výškových, radových, alebo klasických bytových stavbách. Komplex má navyše aj knižnicu, skleník, kostol, Múzeum mesta Londýn, dievčenskú školu aj školu múzických umení. Jednou z najdôležitejších častí je však kultúrne centrum Barbican, ktoré je najväčšie svojho druhu v Európe. Mesto Londýn sa len nedávno rozhodlo zrušiť súťaž na novú koncertnú halu za 250 mil libier, ktorú vyhralo renomované štúdio Diller Scofidio + Renfro a namiesto toho sa rozhodlo investovať do čisto technicej rekonštrukcie práve kultúrneho centra v komplexe Barbican. Mesto sa vo svojej tlačovej správe odvoláva na stratégiu post-covid zelenej ekonomiky, ktorej chce byť Británia svetovým lídrom. Obnova a recyklácia už existujúcich budov tak nadobúda  na význame. 

RECYKLÁCIA PRE BUDÚCNOSŤ MINULOSTI 

To je aktuálna téma aj na Slovensku práve kvôli Plánu obnovy, ktorý ráta aj s rekonštrukciou verejných budov, čo je oblasť v ktorej v európskom kontexte výrazne zaostávame. V európskom meradle má oblasť architektúry naštartovať projekt Nového Bauhausu. Jedným z troch jeho pilierov je práve renovácia a transformácia už existujúcich a najmä verejných stavieb na také, ktoré sú vhodné do budúcnosti s nižšími emisiami a dlhodobou sociálnou hodnotou. Búranie nemá negatívny dopad na naše životné prostredie len kvôli samotnému procesu asanácie a plytvaniu už vynaložených zdrojov, ale najmä kvôli potrebe produkcie nových stavebných materiálov a teda generovaniu nových emisii skleníkových plynov. Stratégia EU sa zameriava na stavebný priemysel cielene, keďže je zodpovedný až za 40% svetovej produkcie skleníkových plynov a významnou mierou tak prispieva ku klimatickej kríze. 

Práve potreba čeliť klimatickým zmenám je dnes kľúčovou v otázke, čo ďalej s modernistickými stavbami. Krátkozrako ich zbúrať si už skrátka nemôžeme dovoliť. Vyspelé európske krajiny nám podávajú pomocnú ruku, nielen z hľadiska strategického, či finančného. Ukazujú nám, že si treba ceniť  a chrániť špičkovú architektúru, vrstvu, ktorá ukazuje vývoj našich miest - a nás samých. Architektúra našich miest je našou žijúcou pamäťou, galériou histórie v ktorej žijeme. Bez dedičstva rôznych vrstiev architektúry naše mestá stratia svoj charakter a s ním sa vytratí aj naša identita.

Andrea Londáková

Autorka vyštudovala architektúru a urbanizmus na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave, Bartlett School of Planning, UCL v Londýne a na Kráľovskom technickom inštitúte v Štokholme. V súčasnosti pôsobí v renomovanom švédskom ateliéri LLP, Larsson Lindstrand Palme Arkitektkontor, ktorý sa špecializuje na navrhovanie a rekonštrukciu verejných stavieb a bol jedným z troch nominovaných na Kasper Salin-priset 2019, švédskeho CE ZA AR-a a cenu Mies van der Rohe 2020.

Fotogaléria:

Zdroje:

• https://www.byggvarlden.se/kulturhuset-och-stadsteatern-renoveras-for-550-miljoner-kronor-138773/nyhet.html
• https://www.archdaily.com/955786/pompidou-center-to-close-completely-for-renovations-during-3-years
• https://www.euractiv.com/section/energy/news/eu-building-renovation-wave-set-for-launch-in-september/
• https://www.theguardian.com/artanddesign/2021/jan/27/the-pompidou-centre-and-paris-best-views
• https://impakter.com/the-new-european-bauhaus-combining-art-and-science-to-a-sustainable-end/
• https://en.wikipedia.org/wiki/Barbican_Centre
• https://www.ianvisits.co.uk/blog/2021/02/18/barbican-centre-upgrade-as-centre-for-music-is-cancelled/
• https://www.citymatters.london/10-million-barbican-centre-refurb/
• https://www.archdaily.com/248026/palais-de-tokyo-expansion-lacaton-vassal
• https://www.miesarch.com/work/183
• https://architecture2030.org/buildings_problem_why/
• https://www.dn.se/kultur/kulturhuset-har-renoverats-med-den-respekt-huset-kraver/
• https://en.wikipedia.org/wiki/Guy_de_Maupassant
• https://theculturetrip.com/europe/france/paris/articles/the-inner-beauty-of-paris-three-ugliest-buildings/
• https://www.architectsjournal.co.uk/news/barbican-set-for-major-renewal-as-diller-scofidio-renfros-centre-for-music-scrapped