Hore
Portál z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia

Wienerberger s.r.o.

Tehelná 1203/6
Zlaté Moravce

Internorm

Okná pre pasívne domy

Galvaniho 15 B
Bratislava

Saint-Gobain

BIM knižnice a objekty

Stará Vajnorská 139
Bratislava

Divízia ISOVER Saint-Gobain Construction Products

Dokonalá izolácia

Stará Vajnorská 139
Bratislava

Profirol s.r.o

Prielohy 1012/1C
Žilina

PREFA Slovensko s. r. o.

Štúrova 136B
Nitra

Saint-Gobain Construction Products, s.r.o., Divízia Rigips

Vlárska 22
Trnava

This site is protected by reCAPTCHA and the Google Privacy Policy and Terms of Service apply.
Hore
Menu
Kalendárium
Vložené
24. jún 2024
0
2489

Za Ďurom Kobanom (1956 - 2024)...

Ohliadnutie za architektom, pedagógom a v neposlednom rade osobnosťou a Človekom.
Za Ďurom Kobanom (1956 - 2024)...

V nedeľu, 23. júna 2024 nás navždy opustil architekt Juraj Koban. Okrem svojej bohatej architektonickej praxe sa spolupodieľal na založení FU TUKE, kde zároveň pôsobil ako dekan a vedúci Katedry architektúry. 

Ohliadnutie za životom a tvorbou výraznej osobnosti slovenskej architektúry prináša spomienka Petra Pásztora:

 

Motto: „Neuznávam žiadne pravidlá, nedelím veci na dobré a zlé. Rozsah slobody je síce relativistický pojem, je však základným predpokladom akejkoľvek tvorby.“ (citát od neuvedeného autora z teoretickej práce J. Kobana: Personalizmus v architektúre)

 

Za Ďurom Kobanom (1956 - 2024)...

Napriek tomu, že Ďuro bol odo mňa o osem rokov mladší, náš vzájomný vzťah bol založený na vzájomnej úcte a rešpekte, čo považujem za prvotný predpoklad vzťahu, ktorý zvykneme nazývať priateľstvom. Už krátko po svojom nástupe do Stavoprojektu Košice sa stal absolútne neprehliadnuteľnou osobnosťou, ktorá sa popri svojom tvorivom talente, podporenom neuveriteľnou pracovitosťou, hraničiacou s workoholizmom, vyznačovala aj suverénnosťou, tvorivým nepokojom a nápaditosťou okorenenou až prvkami geniality. S Ďurom sme sa síce poznali desiatky rokov, ale naše osudy sa dokonale prepojili v období, keď sme spoločne kreovali našu novú  - a dnes už vyše 25-ročnú Fakultu umení v Košiciach, v období keď rektorom Technickej univerzity v Košiciach bol Miloš Somora. Spolu s celou garnitúrou významných osobností zo Slovenska, ale aj zo zahraničia - na čele so Števom Šlachtom, Imre Makovczom, Jurajom Bartuszom, Jarom Jaremom a ďalšími, ktorí práve tým, že nás podporili, pomohli nám vytvoriť u nás na Východe (kde podľa niektorých vraj nič nie je...) konkurencieschopnú fakultu, založenú na našej spoločnej predstave o tom, že architektúru by mali učiť iba tí, ktorí už majú za sebou realizované kvalitné architektonické diela - a v tomto ohľade Ďuro medzi nami naozaj vynikal!

Spolu so Števom Pacákom „stvorili“ firmu KOPA (Koban - Pacák), ktorá bola po zmene režimu až donedávna určite najproduktívnejšou architektonickou kanceláriou nášho regiónu. Medzi ich najvýznamnejšie realizácie patria také stavby, ako Steel Arena, Košice, Rímsko-katolícky kostol v Rozhanovciach, Polyfunkčný dom na Strojárenskej ulici, Rezidencia Albelli na Alvinczyho ulici, Business - centrá a budova Tatra Banky na Štúrovej ul. taktiež v Košiciach, rekonštrukcia Východoslovenskej galérie v Košiciach, Hotelovo - športový komplex v Parku pri stanici, prístavba a nadstavba Fakulty umení TU Košice na Watsonovej ulici, Univerzitná knižnica TU Košice, nedávno rekonštruovaná Spievajúca fontána pred budovou Národného divadla v Košiciach, rekonštrukcia starej Krytej plavárne na Kunsthalle, Košice, ale aj rozostavaná rezidencia Letná, resp. ako ju po novom nazývajú WatsoNova v Košiciach - je to náročné čo i len vymenovať, nie to ešte zhodnotiť... Pamätám sa, že svojho času dostal prestížnu cenu Slovenskej komory architektov CE.ZA.AR, ako aj zopár iných ocenení. Viac toho nebolo jednoducho len preto, lebo nemal nikdy čas na to, aby sa o tú ktorú architektonickú cenu vôbec uchádzal...

Ďuri popritom, že bol neuveriteľne produktívnym architektom, angažoval sa aj v najrôznejších funkciách. Len námatkovo uvádzam, že v r. 2013 bol napríklad členom organizačného výboru mimoriadne úspešného projektu Európskeho hlavného mesta kultúry, Košice, ale podieľal sa aj na príprave projektu Košice Creative City; ale nemôžem pritom nespomenúť jeho podiel na prevádzkovaní Klubu architektov a výtvarných umelcov na Zámočníckej ulici ešte v 80. rokoch minulého stročia, včítane takých jedinečných akcií, ako boli napr. Dni pešej zóny - ktoré boli základnou inšpiráciou pre magistrát mesta na vytvorenie ozajstnej pešej zóny v našom meste. Dve funkčné obdobia pritom pôsobil na čele našej Fakulty umení ako jej dekan, aby ma vzápätí vystriedal vo funkcii vedúceho Katedry architektúry, v ktorej pôsobil dodnes.

Z môjho pohľadu - ale veľmi dúfam, že sa mýlim - jeho najväčším problémom bolo asi to, že popri množstve „povinností“ vlastne nemal kedy žiť. Na škole to síce dotiahol na docenta, ale v princípe on už dávno splnil aj kritériá na funkciu profesora; doma zostal po ňom nedokončený a neodovzdaný inauguračný spis... Apropo - vždy mi hovorieval, že už sa musí vybrať so svojou manželkou Dankou do kúpeľov, kde by sa trochu postarali o ich telesné schránky; pokiaľ viem, asi ani toto nestihol. Alebo sa iba bál, že to bude aj trochu nuda - a nepochopil, že na takýchto miestach sa ľudia nezvyknú veľmi ponáhľať... Akosi mu to nevyšlo - nakoniec sa zákerná choroba ukázala byť silnejšia ako on - hoci musím uznať, že s ňou bojoval naozaj veľmi statočne!

Milý Ďuri, napriek tomu, že sme mali veľakrát nerovnaký názor na architektúru a strávili sme veľa času polemikou, ktorej spoločným menovateľom bola vo všetkých prípadoch opäť iba architektúra, vážim si, že som mohol byť Tvojím kolegom a priateľom. Prajem Ti, aby si teraz už naozaj odpočíval v slobode a v pokoji - vo svete bez termínov a bez stresov!  Som presvedčený, že ešte aj nášmu Stvoriteľovi si spôsobil svojím tvorivým nepokojom nejednu vrásku na čele... V konečnom dôsledku však verím, že ten pokoj a slobodu, po ktorých si vždy túžil,  nájdeš v jeho milujúcom otcovskom náručí!

Peter Pásztor

Košice, 24. júna 2024                                                        

Autorom fotografie je Mgr. art. Marek Čecho,  archív Ivana Gürtlera   

Súvisiace články

Pravý stĺpec
Menu
Hlavný obsahHlavný obsah
Čakajte prosím