Climate of innovation
Ivanská cesta 30/A
Bratislava
Okná pre pasívne domy
Galvaniho 15 B
Bratislava
Tehelná 1203/6
Zlaté Moravce
BIM knižnice a objekty
Stará Vajnorská 139
Bratislava
Dokonalá izolácia
Stará Vajnorská 139
Bratislava
Prielohy 1012/1C
Žilina
Štúrova 136B
Nitra
Jubileá sú v živote človeka mílniky, pri ktorých sa obyčajne pozastavíme. Bilancujeme, obzrieme sa dozadu na svoju životnú cestu. V týchto dňoch by tak bol isto urobil aj známy inžinier-architekt Jozef Chrobák, pri jeho deväťdesiatke. Majestát smrti bol však silnejší. Preto to v krátkosti urobím za neho.
Je šťastím, ak vo svojom živote stretnete človeka, ktorého od prvej chvíle stretnutia začnete považovať za svoj vzor. V mojom živote bol jedným z takýchto ľudí Jozef Chrobák. Pracovne i ľudsky mi bol veľmi blízky.
Bol vedúci ateliéru, keď ma v roku 1973 prijímal ako mladého začínajúceho architekta do svojho „stavoprojekťáckeho“ ateliéru v Banskej Bystrici. V jeho pracovnom kolektíve sme potom spolu prežili takmer dve desaťročia. Pred svojim odchodom do dôchodku ma poveril vedením svojho zabehnutého ateliéru.
Jozef Chrobák bol uznávanou osobnosťou a autoritou. Túto pozíciu dosiahol poctivou prácou a svojim veľkým zanietením v architektonickej tvorbe. Popritom stíhal viesť ateliér, projektovať a aj konzultovať rozpracované projekty na stoloch architektov v jeho ateliéri. Robil to s dôslednosťou jemu vlastnou. Pri týchto sedeniach sme neúnavne spoločne hľadali filozofiu i optimálne riešenie selekciou z množstva alternatív preškicovaných na „duplexoch“. Radi sme pritom odbočili k voľnejšej debate o architektúre a umení.
Na spoločnom projekte som s Jozefom spolupracoval ako spoluautor iba raz. Bol to Dom kultúry vo Zvolene. Pred nami bola náročná úloha s potrebou citlivého začlenenia rozsiahleho kultúrneho objektu v exponovanej polohe zvolenského historického námestia. Spolupráca s ním bola pre mňa pragmatickou školou tvorby, filozofie, koordinácie, argumentácie i diplomacie. Zmenené spoločenské pomery stopli realizáciu nášho hotového projektu...
V dôchodkovom veku po odchode zo Stavoprojektu svoje bohaté vedomosti a skúsenosti odovzdával ako hosťujúci profesor študentom na Katedre designu Technickej univerzity vo Zvolene.
Jozef Chrobák sa narodil 27. októbra 1927 v liptovskej dedine Hybe ako syn stolárskeho majstra. Po štúdiách na Gymnáziu v Liptovskom Mikuláši odchádza do Prahy na České vysoké učení technické, Fakultu architektury a pozemního stavitelství. Ako vyštudovaný architekt sa vracia na Slovensko do Zvolena. V rôznych pracovných pozíciách pracuje v projektovej organizácii Stavoprojekt až do roku 1970. Vtedy z pozície vedúceho ateliéru odchádza na rovnaký post do Stavoprojektu v Banskej Bystrici.
Počas svojho bohatého tvorivého úseku života okrem riadiacej funkcie pracoval na mnohých významných projektoch a súťažných návrhoch. Dosahoval popredné umiestnenia. Žiaľ, mnohé z nich zostali iba vo svojej grafickej podobe ako nezrealizované. Bol aktívny aj v ústredných orgánoch Sväzu architektov Slovenska i Slovenského fondu výtvarných umení.
V našom meste Banská Bystrica či v susednom Zvolene chodíme vedľa jeho viacerých zrealizovaných stavieb, ktoré sú súčasťou organizmu mesta. Výrazne dotvátajú exponované mestské interiéry a niektoré sú ich dominantami. Pri spomienke na ich tvorcu chcem občanom pripomenúť tie najznámejšie a najvýznamnejšie z nich.
V chronologickom poradí uvádzam významnejšie realizované diela architekta Jozefa Chrobáka. Sú to nasledovné objekty: Vysokoškolský študentský domov Ľ. Štúra vo Zvolene (1960)
Slovenská štátna poisťovňa vo Zvolene (1980), Štátna banka československá (terajšia VÚB) v Banskej Bystrici (1985)
Kultúrny dom v Kozárovciach (1985), Dom kultúry v Banskej Bystrici (1988)
Administratívna budova S-KNV (terajší Krajský úrad) v Banskej Bystrici (1985), kongresová hala tej istej budovy (1988) .
Jeho nesplneným snom zostalo nedokončené banskobystrické Námestie slobody. Navrhol jeho celkovú koncepciu a hmotovú štruktúru objektov, ale iba časť z nich bola realizovaná.
Jozef bol výtvarne veľmi nadaný, čo s obľubou využíval v spolupráci s výtvarnými umelcami pri aplikácii výtvarných diel v architektúre a v oblasti pamätníkovej tvorby. Vytvoril viaceré návrhy pamätníkov osobností slovenskej histórie. Z nich boli realizované: Pamätník padlých letcov na Sliači (1970), Pamätník Boženy Slančíkovej Timravy v Lučenci (1967), Pamätník Pavla Dobšinského v Driečanoch (1972).
Architekt Jozef Chrobák vytvoril významné architektonické dielo s jeho nadčasovou hodnotou. Stalo sa súčasťou našej národnej hmotnej kultúry v oblasti modernej architektúry 20.storočia.
Počas jeho tvorivého života získal viacero ocenení. Medzi najvýznamnejšie isto patrí Cena Emila Belluša, ktorú Spolok architektov Slovenska udeľuje jej laureátom za prínos ich diela v oblasti modernej architektúry.
Architekt Jozef Chrobák za svoju tvorbu a zanietenie za kvalitnú architektúru si toto ocenenie i našu spomienku na neho isto zaslúžil.
Jozef Frtús
Život a dielo Jozefa Chrobáka sme si pripomenuli v tomto článku. Osobnosť Jozefa Chrobáka zlomkovito približuje aj nasledujúce video. Rozpráva sa Štefan Moravčík, snímal a spracoval Ján Pavúr.