Navždy nás opustila Klára Kubičková

Rodáčka z Levíc sa vo vedeckovýskumnej činnosti zameriavala na teórie hodnôt, metódy hodnotenia a kritiky architektúry. Je autorkou mnohých umeleckohistorických výskumov historickej architektúry. Spracovala koncepcie a bola kurátorkou vyše 70 výstav na Slovensku a v zahraničí. Nezmazateľne sa tiež zapísala do dejín celosvetového združenia DOCOMOMO a svojim pracovným nasadením vydobyla jeho postavenie aj v našej krajine. Je spoluzakladateľkou Centra architekta Ladislava Eduarda Hudeca v Banskej Bystrici a venovala sa aj prezentácii kultúrneho odkazu Hudecovho diela. V roku 2019 získala Cenu Emila Belluša za celoživotné dielo v oblasti architektúry. Len o pár mesiacov neskôr, v roku 2020, udelila prezidentka Slovenskej republiky Kláre Kubičkovej Pribinov kríž II. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky.

Podrobný medailón Kláry Kubičkovej nájdete tu.

Ako spomienku prikladáme ďakovnú reč, ktorú Klára Kubičková predniesla pri príležitosti preberania Ceny Emila Belluša za celoživotné dielo:

Kto prežil väčšinu svojho života v dvadsiatom storočí na tomto území, nemá ilúzie. Ďakuje Bohu, že to zažil a prežil, snaží sa rozhodnúť, na čo by mal zabudnúť a čo odpustiť - nielen okolitému svetu ale aj sám sebe. Hľadá odpovede na otázky, týkajúce sa zmyslu dianí nášho života.

Jedinou možnosťou je prijať svoje miesto a svoju úlohu vo svete, sugestivitu vnútorného hlasu a veriť v ich správnosť. Vážiť si sviatosť života a slúžiť jej.

Kultúru som chápala vždy ako zásadný jav prežitia a stáleho toku existencie ľudstva. V každom jej prejave a predmete pociťujem tvorivosť a vynaliezavosť mnohých bezmenných generácií a odovzdávania štafety. Podobná je aj situácia s duchovným bohatstvom vynikajúcich jedincov – alebo so stretom oboch fenoménov napríklad v architektúre.

Začiatkom nášho tretieho tisícročia sa zdá, že nával nových vecí a javov a rastúca agresivita víťazia nad úctou k zákonom prírody, ako aj nad hierarchiou doteraz vytvorených a uznávaných hodnôt ľudstva. Ale môžeme to skutočne tvrdiť z perspektívy dĺžky jedného života a v chaose vytvárania ďalšej etapy dejín?

Verím v idey, zakódované v prapodstate človeka, v predtuchu dianí medzi nebom a zemou, v lásku, v možnosť vývoja ľudského vedomia na vyššiu úroveň. Toto všetko je od pradávna až podnes v nás a zaslúžilo sa o rovnováhu labilného a ambivalentného ľudského sveta.

Každý z nás sa musí každodenne niekoľkokrát rozhodovať, ktorú cestu si zvolí.

Považujem za veľkú česť, že som sa stala 30. nositeľkou Bellušovej ceny. Prvýkrát som sa udeľovania zúčastnila ako doprovod pán architekta Scheera v roku 1992. Svoje životné poslanie som plnila hlavne v úlohe sprostredkovateľky a staviteľky mostu medzi tvorivými architektmi, svetom architektúry a širokou, niekedy i odbornou verejnosťou. Z dnešného pohľadu sú tlačové produkty, vyrobené pred polstoročím, minimalistické - ale patrili k prvým lastovičkám, ktoré sa rozmnožili až po Nežnej revolúcii a dnes už prinášajú úrodu.

Začala som ako pamiatkarka - vypracovávanie Programov pamiatkovej obnovy a mnohé umeleckohistorické výskumy v spolupráci s reštaurátormi, mi priblížili i materiálový svet.

V dobovej architektonickej tvorbe ma zaujala celá šírka problematiky - krajina, stavba sídel, stavba dialníc, architektúra, výtvarné dielo na verejnom priestranstve a v architektúre. Bola som v pravý čas na pravom mieste a v roku 1987 som mohla začať pracovať na prvej zbierke architektúry v SNG, popri vytváraní zbierky sme robili zároveň výstavy vlastné i prevzaté. Pri všetkých svojich snaženiach som mala veľmi schopných a dobrých spolupracovníkov, ktorým dnes znovu ďakujem (PhDr. Kaja Kubíková, Ing.arch. Anna Zajková).

V 1989-om sa nám otvoril svet - v roku 1991 sme sa stali spolu s kolegyňou Sedlákovou z NG v Prahe kurátorkami IV. Bienále architektúry v Benátkach. Po rozdelení ČSSR som bola zvolená po spoločnom predsedovi DOCOMOMO arch. Šlapetovi za predsedkyňu Slovak Working Party do roku 1998, odvtedy funkciu zastáva arch. Henrieta Moravčíková. Projekt IV. svetovej konferencie DOCOMOMO na Slovensku v roku 1996 sme pripravili s pani Szolgayovou a realizovali na Sliači a v Bratislave so ZSA (Bola to vtedy jediná konferencia v bývalých socialistických krajinách). Dobré kontakty vo Viedni (architekt Peichl) sme vybudovali cez medzinárodnú výstavu karikatúry o architektúre - ARCHIKATÚRA (1992, 1994, 1996.). U nás sa konali v bratislavskej Mestskej galérii.

V roku 1997 som sa vrátila z rodinných dôvodov do Banskej Bystrice a pracujem dodnes.

Tu som sa naučila organizovať aj protestné akcie a petície.

Som presvedčená, že architektúra hrá mimoriadne dôležitú úlohu v živote jednotlivca i spoločnosti. Iba demokratická a právna krajina je schopná zabezpečiť všestrannú spokojnosť svojich obyvateľov - v jednote ich ľudského bytia.

Ďakujem a dúfam, že budem mať pokračovateľov a pokračovateľky.

Stručný životopis:

* 1936, Levice

Vzdelanie:

1953 - 1959: FFUK v Bratislave a FF KU v Prahe dejiny umenia a estetika

1968 - 1973: Ústav dějín umění ČSAV v Prahe externá kandidatúra v Kabinete teorie architektúry a tvorby životního prostředí, školiteľ: Otokar Nový

1985 - 1985: FFUK Bratislava PhDr.

Prax:

1959 - 1965: Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti a OP, stredisko Bojnice a potom Banská Bystrica - výskum a metodika obnovy pamiatok architektúry

1965 - 1971: Katedra výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici odborná asistentka

1971 - 1974: Oblastná galéria v Banskej Bystrici vedúca odborného oddelenia

1974 - 1983: Vo voľnom povolaní, s prevahou činnosti v oblasti umeleckohistorických prieskumov architektonických pamiatok v Stredoslovenskom kraji

1983 - 1987: ŠPTÚ v Bratislave - vedecká pracovníčka

1987 - 1993: SNG Bratislava - zakladateľka a kurátorka zbierky architektúry, od roku 1990 riaditeľka Galérie architektúry, úžitkového umenia a dizajnu SNG

1990 - 2022: Rada galérií Slovenska: Predsedkyňa

1992 - 1998: DOCOMOMO Slovakia - predsedkyňa pracovanej skupiny

1996 - 1996: DOCOMOMO - koordinátorka 4. medzinárodnej konferencie na Slovensku, Bratislava, Sliač

1997 - 2022: Žila a pracovala v Banskej Bystrici

2005 - 2022: Externý zbor Maďarskej Akadémie Vied, Budapešť

2012 - 2022: Centrum architekta Ladislava Eduarda Hudeca, Skuteckého 22, Banská Bystrica - spoluzakladateľka

Hlavné odbory činnosti: história architektúry a umenia 20. storočia:

Venovala sa dejinám architektúry, vo vedeckovýskumnej činnosti sa zameriavala na teóriu hodnôt, metódy hodnotenia a kritiky architektúry a na otázky syntézy architektúry a výtvarného umenia. Je autorkou viacerých kníh, mnohých odborných štúdií, spracovala koncepcie a bola kurátorkou a autorkou katalógov vyše sedemdesiatich výstav na Slovensku a v zahraničí, aktívna účastníčka konferencií, sympózií, konzultantka a oponentka diplomových a dizertačných prác. Neskôr sa zameriavala hlavne na ochranu nehnuteľných pamiatok a ich prostredia v Banskej Bystrici. Bola členkou viacerých odborných domácich a zahraničných vedeckých, kultúrno-spoločenských a iných organizácií.

Ocenenia:

1991: Cena Mariána Várossa - výročná cena Asociácie teoretikov a kritikov výtvarného umenia za teoretickú a umeleckohistorickú činnosť v oblasti architektúry.

1999: Nominácia na Cenu Dušana Jurkoviča za rok 1999 za činnosť v DOCOMOMO Slovakia.

2001: Strieborná plaketa Slovenskej republiky pri príležitosti 65. narodenín.

2005: Cena profesora Martina Kusého (SAS).

2010: Kvet umenia a kultúry - Cena Banskobystrického samosprávneho kraja.

2012: Cena primátora Banskej Bystrice za rok 2011.

2014: Cena Andreja Kmeťa za celoživotnú činnosť v oblasti obnovy a ochrany kultúrneho dedičstva, Ministerstvo kultúry SR

2019: Cena Emila Belluša za celoživotné dielo v oblasti architektúry.

2020: Pribinov kríž II. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky.

Výber z realizovaných výstav a publikácií:

Oravská kamenná plastika (stála expozícia, spolu s J.Kubičkom a I.Kolčákom, Slanický ostrov, 1973).

Architekti a výtvarníci Liptovu I. (výstava - katalóg v GPMB, Liptovský Mikuláš, 1982).

Architekti a výtvarníci Liptovu II. (výstava - katalóg v GPMB, Liptovský Mikuláš, výtvarné riešenie M.Kern, M. Marenčák, 1988).

Michal M. Scheer - Architektonické dielo (výstava v galériách v Nitre, Žiline a v Nových Zámkoch, katalóg 1983).

Emil Belluš - Architektonické dielo (výstava, SNG Bratislava, katalóg 1989 Fragnerova galéria Praha, katalóg 1990).

Milan Michal Harminc (výstava s Annou Zajkovou, SNG Bratislava, reinštalácia Budapešť, Pamiatkový ústav, katalóg, 1991),

Česká a slovenská novofunkcionalistická architektúra. (Kurátorka slovenskej časti výstavy v Československom pavilóne na V. medzinárodnej výstave architektúry v Benátkach, spolupráca s arch. Radomírou Sedlákovou, NG Praha. Katalóg. 1991. Reinštalácie: Bratislava, SNG, Praha, NG. 1992).

Jozef Jankovič. Kurátorka výstavy, katalóg. Brusel, De Markten.1995.

Moderné hnutie na Slovensku - avantgarda medzivojnového obdobia (výstava ku konferencii DOCOMOMO v SNM, Bratislava,  v spolupráci s kolektívom autorov, katalóg  1996).

Živá architektúra. Organická architektúra na Slovensku. (výstava - katalóg, Bratislava, Banská Bystrica, 2000). SAS, KIMR.

Jeden z neznámych - architekt Oskár Winkler (In: Architektúra & urbanizmus, 2000), výstava, SNM Bratislava, Banská Bystrica, Lučenec, Budapešť, katalóg 2014. 1999 - 2000. Skladačka.

Banská Bystrica - Krása architektúry (Banská Bystrica, 2003, autorka textovej časti, fotograf: Rastislav Bero). 

Maďarská knižná ilustrácia na Slovensku 1990 – 2005 (výstava - katalóg, Dunajská Streda, 2006).

Július Flache (výstava - katalóg, MKMS SNM  Bratislava, 2006).

Banská Bystrica - ohrozenie urbanistických častí mesta z 50. a 70. rokov 20. storočia (In: Monumentorum tutela, 2009 ).

Kubičková Klára, Furdíková Eva, Semančík Matúš: Po stopách architekta Ladislava Hudeca, C. A. L. E. H., n. o. Banská Bystrica, 2013, ISBN: 978-80-971-35-508.

...a mnohé ďalšie...