Climate of innovation
Ivanská cesta 30/A
Bratislava
Okná pre pasívne domy
Galvaniho 15 B
Bratislava
Tehelná 1203/6
Zlaté Moravce
BIM knižnice a objekty
Stará Vajnorská 139
Bratislava
Dokonalá izolácia
Stará Vajnorská 139
Bratislava
Prielohy 1012/1C
Žilina
Štúrova 136B
Nitra
Pred dvomi týždňami nás krátko po dovŕšení 80. rokov opustil architekt Michal Kravec. Svoju životnú púť ukončil v nemeckom Aachene, kde zažil aj najproduktívnejšie roky svojej profesionálnej kariéry.
Život a tvorbu zosnulého architekta predstavíme prostredníctvom textu, ktorý zostavil Ján Pavúk pre časopis projekt 02/2003:
Michal Kravec - Exilový architekt z Aachenu
Architekt Michal Kravec, narodený v roku 1943 v obci Tmavá Hora, palri k navýraznejšej vlne emigrácie z roku 1968 a po ňom. Vtedy odchádzali najmä študenti a mladí architekti. Keď v máji v roku 1968 ukončil štúdium architektúry na SVŠT diplomovou prácou "Kongresová hala v Bratislave” u profesora Lacka, zamestnal sa v architektonickej kancelárii Chempik v Bratislave.
V tom istom roku ho augustové udalosti podnietili k emigrácii. Využil možnosť, keď získal víza do Rakúska, odkiaľ sa už nevrátil. V novom prostredí a v nových podmienkach smerovali jeho prvé kroky za pomoci Červeného Kríža do Švajčiarska, kde začal pôsobiť v menej známej architektonickej kancelárii Casarico v Zürich. V tomto období sa zaoberal myšlienkou emigrácie do Fínska, ale po ročnom pôsobení vo Švajčiarsku sa nakoniec rozhodol, vďaka kontaktom zo Slovenska, pre presídlenie do Aachenu v Nemecku. Tu pracoval až do roku 1971 ako architekt v architektonickej kancelárii S. Reitza a spolupracoval na projekte Autobusovej stanice v Aachene. Tento objekt, situovaný v tesnej blízkosti historického centra Aachenu, svojim archileklonickým stvárnením vychádza z tendencií brulalizmu. V tom istom roku pôsobil architekt Kravec krátky čas v Haagene v renomovanej architektonickej kancelárii Dr. Kamell, v ktorej svojho času pôsobili aj slovenskí architekti Ďurdiak a Šlachta. V rokoch 1972 až 1984 pracoval ako architekt, a neskôr aj ako vedúci projekčného tímu.
V roku 1984 sa osamostatnil a založil vlastnú architektonickú kanceláriu. Je autorom nespočetného množstva súťažných štúdií, projektov a realizácií. V prevažnej miere bol jeho investorským partnerom Biskupský úrad so sídlom v Aachene. V tomto obdobi cirkev od štátu poberala výraznejšie šlátne dotácie, ktorými financovala svoje projekty.
Až do udalosti pádu Berlínskeho múru bolo obdobie tvorby architekta Kravca mimoriadne plodné a bohaté, s ťažiskom tvorby pre nasledovné typologické druhy:
Kláštorná škola v Roßleben je jedným z vydarených príkladov rekonštrukcie a modernizácie pôvodného objektu internátnej školy, ktorá v rámci reorganizácie mala byť' spravovaná ako gymnázium v štátnej správe a internát v správe privátnej. Na základe požiadaviek ministerstva kultúry a nadácie v spolkovej republike v Thüringene došlo k rekonštrukcii, kde sa pri zachovaní pôvodného výrazu objektu radikálne zmenil pôdorysný koncept, nakoľko z pôvodných 300 študentov sa kapacita zvýšila na viac ako 600. Zvýšenou kapacitou a nárokmi na prevádzku objektu boli reorganizované všetky miestností a priestory objektu o celkovej rozlohe 8800 m2, pričom bol najväčší dôraz kladený na návrh študovní a učební, ktorým museli ustúpiť knižnica, kuchyňa, stravovacia miestnosť, hospodárske a prevádzkové priestory. Okrem hlavnej budovy boli súčasťou rekonštrukcie aj kostol, fara, správne objekty s bytmi, rektorát atď. Pri návrhu bol zvláštny dôraz kladený na prírodovedné a umenovedné učebne, ako aj na pôvodnú aulu, prestavanú na hudobnú sálu. Telocvičňa, postavená v roku 1903, nevyhovovala novým zámerom na prevádzku a tak bola rozšírená o dve nové prístavby. Internátna časť podľahla tak isto komplexnej rekonštrukcii. V dievčenskej a chlapčenskej časti internátu boli navrhnuté nové dvoj a štvorlôžkové izby, pričom sa kapacita zvýšila na 100 miest.
V druhej polovici deväťdesiatych rokov realizoval architekt Kravec rekonštrukciu a rozšírenie gymnázia St. Ursula v Gelsenkirchene. História tohto objektu, bývalého kláštora, začína v roku 1855, kedy bol zriadený ako dievčenské gymnázium a internát pre 200 študentiek. Počas druhej svetovej vojny boli niektoré časti kláštora do značnej miery poškodené a zničené a z toho dôvodu sa po skončení vojny začalo s jeho prestavbou. Posledná rekonštrukcia kláštora prebehla v roku 1997, kedy z dôvodu zväčšujúceho sa počtu študentov boli zriadené prístavby. Objekt internátu bol prestavaný na učebne a kaplnka kláštora na viacúčelovú sálu. Riešenie vonkajšej fasády z masívneho režného muriva a okien pritom nebolo pozmenené. Architekt, obdobne ako pri objekte kláštornej školy v Roßleben, pristupoval k rekonštrukcii pôvodného objektu s citom, zachovávajúc tradičný architektonicko-výtvarný výraz.
V druhej polovici osemdesiatych rokoch realizoval architekt Kravec novostavbu farského úradu St. Hubertus v Aachene. Dvojpodlažná novostavba pozostáva z dvoch navzájom prekrížených elementov rozdielneho tvaru a výšky. Nižší element organicky nadväzuje na Dom otvorených dverí, a tým vytvára jeho kompaktnú súčasť. Spoločenskú miest nosťou a foyer situované v dominantnejšej hmote je možné navzájom zlúčiť posuvnou stenou. Svojim architektonickým výrazom tento objekt je skôr predstaviteľom neomoderny s použitím postmoderných architektonických výrazových prostriedkov.
V roku 1994 realizoval ateliér architekta Kravca nadstavbu Katechetického inštitútu v Aachene. V prvopočiatkoch projektovej prípravy bola v rámci štúdií hľadaná vhodná forma zväčšenia spomínaného objektu. Tým, že zo stavebno-právnych dôvodov nebolo možné uskutočniť prístavbu či obdobnú formu rozšírenia, bola na trojpodlažnom objekte inštitútu realizovaná nadstavba v podobe oceľovej konštrukcie so skleneným plášťom, tvoriacim transparentnú šambránu, ukončujúcu hmotu objektu. Vstup do objektu je riešený vzhľadom k topografickým podmienkam netradične - lávkou z ocele a dreva, harmonicky dotvárajúcou celkový výraz objektu.
V roku 1997 vznikla novostavba obytného objektu Oppenhoffalle 50 v Aachene, ktorou architekt Kravec sleduje súčasné architektonické trendy obytnej zástavby v Nemecku. Na klasickej uličnej parcele pôvodne stála synagóga, ktorá mala byť prestavaná na obytné účely. Avšak pôdorys, ako aj celkové priestorové riešenie s dvorovými prístavbami nevyhovovali novému zámeru. Z toho dôvodu došlo k jej sanácii a k výstavbe nového 6-podlažného obytného objektu so suterénom. Objekt sa popri výraznej plasticite, a to v hlavnej uličnej fasáde rizalitmi a v dvorovej fasáde terasami, vyznačuje použitím veľkých presklených plôch, ľahkosťou a transparentnosťou. V šiestich nadzemných podlažiach sa celkovo nachádza deväť bytov v škále od jednoizbových až po päťizbové, v parteri prenajímateľné obchodné priestory a v dvorovej príslavbe 16 parkovacích boxov. Objekt je ukončený sedlovou strechou, v ktorej sú situované horné podlažia mezonetových bytov.
V roku 1996 realizoval architekt Kravec nadstavbu Biskupského gymnázia Clara-Fey v Schleidene. Pôvodný objekt pozostáva z viacerých stavebných celkov, realizovaných v rozličných časových horizontoch. V päťdesiatych rokoch bol po prvýkrát zriadený trakt učební. O dvadsať rokov neskôr nasledovalo jeho rozšírenie. V deväťdesiatych rokoch bolo realizované posledné rozšírenie objektu. Predchádzali mu počiatočné štúdie a analýzy, na základe ktorých sa pristúpilo k forme nadstavby nad traktom učební z päťdesiatych rokov z dôvodu komplikovanosti a svahovitosti terénu. Podobne ako v prípade gymnázia St. Ursula v Geilenkirchene, bolo aj tu motivujúcim faktorom pre zväčšenie objektu zvýšenie počtu študentov. Nadstavba má extrovertný charakter, smerom von je otvorená, jej hlavná fasáda je celopresklená. Smerom dnu je uzavretá, obalená plášťom z vlnitého pozinkovaného plechu. Z protipožiarnych dôvodov boli z úrovne terénu k nadstavbe realizované dve únikové schodiská z pozinkovanej ocele, tvoriace svojou verlikatilou silný výrazový prostriedok, pozitívne ovplyvňujúci celkový vyraz objektu.
Spomedzi množstva súťažných štúdií, získal v roku 1994 architekt Kravec 4. cenu v urbanistickej ideovo-realizačnej súťaží ”Elisenbrunnen" v Aachene. Riešeným územím bolo centrum Aachenu, vrátane mestského divadla a priestoru pred ním, ktoré bolo nielen stredobodom kúpeľného života, ale aj centrom hospodárskeho života mesta. Oblasť záujmu zahŕňala turistické ciele a obchody v okolí trhoviska a divadla a segregáciu pešej zóny od dopravných komunikácií. Návrh architekta Kravca sa vyznačoval najmä riešením zmiešanej zóny pre peších, cyklistov, zásobovanie a autobus a jej oddelením od zóny dopravnej. V súvislosti s tym boli navrhnuté dve zóny pre statickú dopravu. Výrazným prvkom návrhu bola zeleň, reagujúca aj na formovú reč klasicistickych objektov, medzi ktoré patria práve “Elisenbrunnen” od F, Schinkela. V súčasnosti sa nachádza v tesnej blízkosti tohto objektu autobusová zastávka od Petra Eisenmana. V posledných rokoch, v čase prehlbujúcej sa hospodárskej krízy v Nemecku, dochádza k situácii, keď i menšie architektonické kancelárie nezaznamenávajú taký rozmach ako v minulosti. Napriek tomu aj dnes architekt Kravec vo veku šesťdesiat rokov činorodo pracuje, aj keď s menším kmeňovým základom svojej architektonickej kancelárie.
Výber realizovaných objektov:
Školské a športové stavby:
Farské úrady:
Rozličné :
Účasť na súťažiach: