Spoločnosť Hansgrohe, známa svojimi inovatívnymi riešeniami kúpeľní a kuchýň, rozšírila ponuku svojich produktov nad rámec tradičných batérií a...
Moderná architektúra založená na využití skla redefinuje vnímanie životného priestoru.
Ak hľadáte pre realizáciu svojich návrhov partnera, ktorý sa vie prispôsobiť náročným požiadavkám, tak nasledujúce riadky sú určené pre Vás.
Odolná konštrukcia zaručuje dlhoročné bezproblémové používanie,...
Európska značka okien číslo jeden rozširuje svoj sortiment o nové drevohliníkové okno HF 520 s plošne...
Pred dvomi týždňami nás krátko po dovŕšení 80. rokov opustil architekt Michal Kravec. Svoju životnú púť ukončil v nemeckom Aachene, kde zažil aj najproduktívnejšie roky svojej profesionálnej kariéry.
Život a tvorbu zosnulého architekta predstavíme prostredníctvom textu, ktorý zostavil Ján Pavúk pre časopis projekt 02/2003:
Michal Kravec - Exilový architekt z Aachenu
Architekt Michal Kravec, narodený v roku 1943 v obci Tmavá Hora, palri k navýraznejšej vlne emigrácie z roku 1968 a po ňom. Vtedy odchádzali najmä študenti a mladí architekti. Keď v máji v roku 1968 ukončil štúdium architektúry na SVŠT diplomovou prácou "Kongresová hala v Bratislave” u profesora Lacka, zamestnal sa v architektonickej kancelárii Chempik v Bratislave.
V tom istom roku ho augustové udalosti podnietili k emigrácii. Využil možnosť, keď získal víza do Rakúska, odkiaľ sa už nevrátil. V novom prostredí a v nových podmienkach smerovali jeho prvé kroky za pomoci Červeného Kríža do Švajčiarska, kde začal pôsobiť v menej známej architektonickej kancelárii Casarico v Zürich. V tomto období sa zaoberal myšlienkou emigrácie do Fínska, ale po ročnom pôsobení vo Švajčiarsku sa nakoniec rozhodol, vďaka kontaktom zo Slovenska, pre presídlenie do Aachenu v Nemecku. Tu pracoval až do roku 1971 ako architekt v architektonickej kancelárii S. Reitza a spolupracoval na projekte Autobusovej stanice v Aachene. Tento objekt, situovaný v tesnej blízkosti historického centra Aachenu, svojim archileklonickým stvárnením vychádza z tendencií brulalizmu. V tom istom roku pôsobil architekt Kravec krátky čas v Haagene v renomovanej architektonickej kancelárii Dr. Kamell, v ktorej svojho času pôsobili aj slovenskí architekti Ďurdiak a Šlachta. V rokoch 1972 až 1984 pracoval ako architekt, a neskôr aj ako vedúci projekčného tímu.
V roku 1984 sa osamostatnil a založil vlastnú architektonickú kanceláriu. Je autorom nespočetného množstva súťažných štúdií, projektov a realizácií. V prevažnej miere bol jeho investorským partnerom Biskupský úrad so sídlom v Aachene. V tomto obdobi cirkev od štátu poberala výraznejšie šlátne dotácie, ktorými financovala svoje projekty.
Až do udalosti pádu Berlínskeho múru bolo obdobie tvorby architekta Kravca mimoriadne plodné a bohaté, s ťažiskom tvorby pre nasledovné typologické druhy:
Kláštorná škola v Roßleben je jedným z vydarených príkladov rekonštrukcie a modernizácie pôvodného objektu internátnej školy, ktorá v rámci reorganizácie mala byť' spravovaná ako gymnázium v štátnej správe a internát v správe privátnej. Na základe požiadaviek ministerstva kultúry a nadácie v spolkovej republike v Thüringene došlo k rekonštrukcii, kde sa pri zachovaní pôvodného výrazu objektu radikálne zmenil pôdorysný koncept, nakoľko z pôvodných 300 študentov sa kapacita zvýšila na viac ako 600. Zvýšenou kapacitou a nárokmi na prevádzku objektu boli reorganizované všetky miestností a priestory objektu o celkovej rozlohe 8800 m2, pričom bol najväčší dôraz kladený na návrh študovní a učební, ktorým museli ustúpiť knižnica, kuchyňa, stravovacia miestnosť, hospodárske a prevádzkové priestory. Okrem hlavnej budovy boli súčasťou rekonštrukcie aj kostol, fara, správne objekty s bytmi, rektorát atď. Pri návrhu bol zvláštny dôraz kladený na prírodovedné a umenovedné učebne, ako aj na pôvodnú aulu, prestavanú na hudobnú sálu. Telocvičňa, postavená v roku 1903, nevyhovovala novým zámerom na prevádzku a tak bola rozšírená o dve nové prístavby. Internátna časť podľahla tak isto komplexnej rekonštrukcii. V dievčenskej a chlapčenskej časti internátu boli navrhnuté nové dvoj a štvorlôžkové izby, pričom sa kapacita zvýšila na 100 miest.
V druhej polovici deväťdesiatych rokov realizoval architekt Kravec rekonštrukciu a rozšírenie gymnázia St. Ursula v Gelsenkirchene. História tohto objektu, bývalého kláštora, začína v roku 1855, kedy bol zriadený ako dievčenské gymnázium a internát pre 200 študentiek. Počas druhej svetovej vojny boli niektoré časti kláštora do značnej miery poškodené a zničené a z toho dôvodu sa po skončení vojny začalo s jeho prestavbou. Posledná rekonštrukcia kláštora prebehla v roku 1997, kedy z dôvodu zväčšujúceho sa počtu študentov boli zriadené prístavby. Objekt internátu bol prestavaný na učebne a kaplnka kláštora na viacúčelovú sálu. Riešenie vonkajšej fasády z masívneho režného muriva a okien pritom nebolo pozmenené. Architekt, obdobne ako pri objekte kláštornej školy v Roßleben, pristupoval k rekonštrukcii pôvodného objektu s citom, zachovávajúc tradičný architektonicko-výtvarný výraz.
V druhej polovici osemdesiatych rokoch realizoval architekt Kravec novostavbu farského úradu St. Hubertus v Aachene. Dvojpodlažná novostavba pozostáva z dvoch navzájom prekrížených elementov rozdielneho tvaru a výšky. Nižší element organicky nadväzuje na Dom otvorených dverí, a tým vytvára jeho kompaktnú súčasť. Spoločenskú miest nosťou a foyer situované v dominantnejšej hmote je možné navzájom zlúčiť posuvnou stenou. Svojim architektonickým výrazom tento objekt je skôr predstaviteľom neomoderny s použitím postmoderných architektonických výrazových prostriedkov.
V roku 1994 realizoval ateliér architekta Kravca nadstavbu Katechetického inštitútu v Aachene. V prvopočiatkoch projektovej prípravy bola v rámci štúdií hľadaná vhodná forma zväčšenia spomínaného objektu. Tým, že zo stavebno-právnych dôvodov nebolo možné uskutočniť prístavbu či obdobnú formu rozšírenia, bola na trojpodlažnom objekte inštitútu realizovaná nadstavba v podobe oceľovej konštrukcie so skleneným plášťom, tvoriacim transparentnú šambránu, ukončujúcu hmotu objektu. Vstup do objektu je riešený vzhľadom k topografickým podmienkam netradične - lávkou z ocele a dreva, harmonicky dotvárajúcou celkový výraz objektu.
V roku 1997 vznikla novostavba obytného objektu Oppenhoffalle 50 v Aachene, ktorou architekt Kravec sleduje súčasné architektonické trendy obytnej zástavby v Nemecku. Na klasickej uličnej parcele pôvodne stála synagóga, ktorá mala byť prestavaná na obytné účely. Avšak pôdorys, ako aj celkové priestorové riešenie s dvorovými prístavbami nevyhovovali novému zámeru. Z toho dôvodu došlo k jej sanácii a k výstavbe nového 6-podlažného obytného objektu so suterénom. Objekt sa popri výraznej plasticite, a to v hlavnej uličnej fasáde rizalitmi a v dvorovej fasáde terasami, vyznačuje použitím veľkých presklených plôch, ľahkosťou a transparentnosťou. V šiestich nadzemných podlažiach sa celkovo nachádza deväť bytov v škále od jednoizbových až po päťizbové, v parteri prenajímateľné obchodné priestory a v dvorovej príslavbe 16 parkovacích boxov. Objekt je ukončený sedlovou strechou, v ktorej sú situované horné podlažia mezonetových bytov.
V roku 1996 realizoval architekt Kravec nadstavbu Biskupského gymnázia Clara-Fey v Schleidene. Pôvodný objekt pozostáva z viacerých stavebných celkov, realizovaných v rozličných časových horizontoch. V päťdesiatych rokoch bol po prvýkrát zriadený trakt učební. O dvadsať rokov neskôr nasledovalo jeho rozšírenie. V deväťdesiatych rokoch bolo realizované posledné rozšírenie objektu. Predchádzali mu počiatočné štúdie a analýzy, na základe ktorých sa pristúpilo k forme nadstavby nad traktom učební z päťdesiatych rokov z dôvodu komplikovanosti a svahovitosti terénu. Podobne ako v prípade gymnázia St. Ursula v Geilenkirchene, bolo aj tu motivujúcim faktorom pre zväčšenie objektu zvýšenie počtu študentov. Nadstavba má extrovertný charakter, smerom von je otvorená, jej hlavná fasáda je celopresklená. Smerom dnu je uzavretá, obalená plášťom z vlnitého pozinkovaného plechu. Z protipožiarnych dôvodov boli z úrovne terénu k nadstavbe realizované dve únikové schodiská z pozinkovanej ocele, tvoriace svojou verlikatilou silný výrazový prostriedok, pozitívne ovplyvňujúci celkový vyraz objektu.
Spomedzi množstva súťažných štúdií, získal v roku 1994 architekt Kravec 4. cenu v urbanistickej ideovo-realizačnej súťaží ”Elisenbrunnen" v Aachene. Riešeným územím bolo centrum Aachenu, vrátane mestského divadla a priestoru pred ním, ktoré bolo nielen stredobodom kúpeľného života, ale aj centrom hospodárskeho života mesta. Oblasť záujmu zahŕňala turistické ciele a obchody v okolí trhoviska a divadla a segregáciu pešej zóny od dopravných komunikácií. Návrh architekta Kravca sa vyznačoval najmä riešením zmiešanej zóny pre peších, cyklistov, zásobovanie a autobus a jej oddelením od zóny dopravnej. V súvislosti s tym boli navrhnuté dve zóny pre statickú dopravu. Výrazným prvkom návrhu bola zeleň, reagujúca aj na formovú reč klasicistickych objektov, medzi ktoré patria práve “Elisenbrunnen” od F, Schinkela. V súčasnosti sa nachádza v tesnej blízkosti tohto objektu autobusová zastávka od Petra Eisenmana. V posledných rokoch, v čase prehlbujúcej sa hospodárskej krízy v Nemecku, dochádza k situácii, keď i menšie architektonické kancelárie nezaznamenávajú taký rozmach ako v minulosti. Napriek tomu aj dnes architekt Kravec vo veku šesťdesiat rokov činorodo pracuje, aj keď s menším kmeňovým základom svojej architektonickej kancelárie.
Výber realizovaných objektov:
Školské a športové stavby:
Farské úrady:
Rozličné :
Účasť na súťažiach: