Penzión Škola za kostolom, Topoľčianky

Spojenie vína, oddychu, histórie a architektúry. Rekonštrukcia a adaptácia budov školy na komfortný penzión. Apartmány využívajú otvorený priestor bývalých učební. Moderný kontextuálny novotvar nahradzuje inde často vídané historizujúce prvky. Napriek výraznej zmene funkcie sa podarilo zachovať a prezentovať architektonické kvality pôvodnej stavby. Nové, jasne odlíšené konštrukcie dopĺňajú celok.

V roku 1911 bola Topoľčiankach na vŕšku za kostolom otvorená Štátna ľudová škola. Budovy bývalej školy, osadené do mierneho juhovýchodného svahu, sa nachádzajú v bezprostrednej blízkosti viníc a areálu vinárstva Château Topoľčianky. Architektúra viac ako storočnej "štvortriedky" bola ovplyvnená doznievajúcou secesiou. Jasná hmotová skladba hlavnej budovy školy a objektu s bytom správcu je zjemnená náznakom ľudovej architektúry v detailoch sgrafitových zrkadiel. Objekt pevne “sedí” na kamennej podnoži.

Zmena funkcie

Škola sa pred štyrmi rokmi presťahovala do nových priestorov. Budovy neďaleko vinárstva sa núkali na nové využitie. “Príležitosti sa zhostili majitelia vinárstva Château Topoľčianky, ktorých pradedovia ešte drali široké kamenné schody s kovaným zábradlím školy za kostolom,” vysvetľjú architekti genézu projektu. Rekonštrukcia prebiehala v rámci agroturistického programu zameraného na kontaktné ubytovanie pri viniciach spojené s poznávaním vinárskej práce a ochutnávkou vína.

Nové využitie priestoru

V hlavnom objekte vzniklo sedem nových apartmánov. Päť na mieste pôvodných tried, dva v zobytnenom podkroví. V podružnej hmote vzniklo uvoľnením priestorov bývalého bytu správcu a školníka miesto pre komorné wellness. Oddychová zóna je rozšírená o terasu s výhľadom do krajiny.

Apartmány na poschodí využívajú otvorený priestor tried, ktorý je ľahkými stavebnými konštrukciami a nábytkovými stenami členený na spoločenskú a spálňovú časť, kuchynku a hygienické zázemie. Hlavný obytný priestor od spálne opticky oddeľuje nábytková stena s pracovným miestom, ktorá je zároveň nosnou stenou pre televíznu obrazovku.

Podkrovné apartmány s priznanými prvkami strešnej konštrukcie nechávajú vyniknúť celú výšku pôvodného krovu. WC a sprcha sú uzavreté v samostatnej vstavanej konštrukcii, kúpeľňa s vaňou je obdobne ako obytná časť otvorená do priestoru.

Schodisko ako dokument doby

“Srdcovka majiteľov si nás získala, a to najmä architektonickými hodnotami a svojou polohou. Fasáda objektu bola takmer v pôvodnom stave, preto sme sa rozhodli pre odbornú obnovu,” uvádzajú autori a pokračujú: “V interiéri nás zaujalo dobre zachované dominantné schodisko, ktorého ošúchané stupne a kované zábradlie si pamätajú stovky detí, ktoré sa preháňali v priestoroch súčasnej lobby, či haly na poschodí. Bez konkurovania pôvodnému sme prepojili halu a podkrovie oceľovým schodiskom s nosným oceľovým stenovým madlom a skleneným madlom ustúpenej podesty.”

Výrazným prvkom v interiéri spoločných priestorov bola pôvodná keramická vzorovaná dlažba s výraznou patinou, ktorú nadobudla časom. Aj tá ostala zachovaná a je prezentovaná v plnom vyznení v priestore lobby a haly na poschodí.

Ďalšie detaily ostávali ukryté pod mnohými vrstvami náterov. “Hneď na prvý pohľad sme tušili kus skrytej histórie a remeselného kumštu,” zdôrazňuje Ľubomír Holejšovský, jeden z autorov rekonštrukcie. Postupne sa pod nánosmi začali objavovať dobové vrstvy. Architekti odkryli dômyselný stavebný detail keramického sokla a ostení dverí. Spomínané prvky už neplnia len pôvodnú ochrannú funkciu, ale po obnove a doplnení sú znovu zaujímavým výtvarným doplnkom, ktorý svojou terakotovou farbou podčiarkuje historickú dlažbu, rámuje dvere a kamenné schodisko.

Ubytovanie v bývalých učebniach

“Po otvorení veľkopriestorov tried nás na prvý pohľad zaujala opotrebovaná podlaha z pôvodných dubových a bukových vlysov, kladená v netradičnej skladbe. Bola to výzva ako ju znovu zakomponovať do interiéru. Po demontáži a ošetrení sme ju použili v opačnom garde, ako zavesený podhľad v apartmánoch,” vysvetľujú architekti netypický vzor interpretujúci pôdorysnú orientáciu učební.

Veľké okná orientované na severovýchod rámujú panorámu krajiny s vinohradmi, z juhovýchodu pohľad na zámocký park, kaštieľ a Topoľčianky. Zničené okenné rámy a zasklenie nahradili repliky. “Chceli sme nechať vyniknúť pôvodné priestory a zároveň vytvoriť komfort pre hostí. Preto bolo nutné s novými sekundárnymi prvkami vstupovať do priestorov opatrne,” približuje Holejšovský. Nové prvky sú jasne odlíšené od pôvodných konštrukcií stavby, dávajú tušiť mierku priestoru priznaním pôvodnej výšky tried.

Projekt obnovy objektu vznikal v súčinnosti s projektom interiéru. Apartmány sú členené ľahkými priečkami, ktoré sú farebne odlíšené od pôvodného muriva antracitovým náterom. Hygienické časti sú poňaté ako súčasť otvoreného interiéru. Drevené deliace konštrukcie prebiehajú len do výšky pôvodných dverí. Po strop sú dotiahnuté sklenenými tabuľami. Deliace steny nechávajú vyniknúť štruktúru a farebnosť prírodného duba a korešpondujú s mobiliárom z nefarbeného masívneho dreva.

Pôvodné murivo i podlahy (podmienkou bola ľahká údržba) sú v apartmánoch farebne  zjednotené betónovými patinovanými stierkami. Podlahy apartmánov v podkroví sú z dubového masívu ponechaného v  prírodnej farbe. Repliky výplní vonkajších otvorov a interiérových dverí architekti zjednotili sivo-antracitovou farbou. Ďalšie nové prvky stien a dverí sú sklenené. Pôvodné kovové konštrukcie (zábradlie schodiska) ako aj nové (nosníky, schodisko vedúce do podkrovia, kľučky, sokle, madlá..) natreté čiernou kováčskou farbou sú prirodzeným šperkom celého interiéru.

Stavebné a atypické prvky zabudovaného interiéru dopĺňa dubový mobiliár mäkkých tvarov (stoly, skrinky) a farebné textílie (sedací nábytok, závesy, koberce…).

V nižšom objekte vzniklo na mieste bývalého bytu správcu a školníka miesto pre komorné wellness. Svetlý priestor je rozšírený o rozsiahlu exteriérovú terasu s výhľadom do krajiny.

Podklady: SAN-HUMA´90, A.DOM