Mestská vila Mudroňova 51

Zaujímavé spojenie nového s pôvodnou stavebnou substanciou. Prítomné sú aj (pre tvorbu Ilju Skočeka netradičné) historizujúce odkazy. V prezentovanom diele je tento dialóg zaujímavým oživením a prínosom. Vytvára napätie medzi moderným a tradičným. Medzi snahou o vytvorenie obrazu “serióznej” (v podstate konzervatívnej) právnickej firmy a súčasne prezentácie obyvateľov ako súčasných moderných ľudí bez predsudkov.

Výrazným novým prvkom je nová rímsa lemujúca vrchné ukončenie pôvodnej budovy, evokujúca “vysoký rád” reprezentačných budov veľkých slohov minulosti. Rozdeľujúca dva svety. Ten klasický (nie pôvodný, iba vychádzajúci zo stavebnej podstaty) v dolnej časti budovy (tradičné materiály, tradičné tvaroslovie, hoc moderne elegantné)... A nový nezávislý technicistný prvok nadstavby, ktorá priznáva, že je z iného ideového prostredia, z iného obdobia.  

Ďalšou neprehliadnuteľnou črtou (tentoraz charakteristickou pre tvorbu autora) je komplexnosť návrhu i precíznosť detailu. Objekt, interiér i exteriér sú zvládnuté nielen v základných proporciách ale aj v jednotlivostiach. Poteší celkový koncept i drobnokresba. Nič nie je ponechané náhode.  

Genéza

Pôvodná mestská vila na Mudroňovej ulici bola dokončená v roku 1943. V deväťdesiatych rokoch prešla rozsiahlou rekonštrukciou a prestavbou  na administratívnu budovu. Až donedávna slúžila ako ambasáda. Nešlo o stavbu výraznej architektonickej kvality. Počas mnohých rokov postupne objekt stratil aj to málo, čo by v dnešnej dobe bolo hodnotné.

V prestavanej vile dnes sídli advokátska kancelária. Architektúra má reflektovať solídnosť a konzervatívnosť zodpovedajúcu novej funkcii a prestížnej lokalite.

Architektúra

Zložitá rekonštrukcia si vyžadovala komplexné prepracovanie dispozície a prevádzky domu. Azda najvýznamnejším zásahom do dispozície bolo premiestnenie hlavného vstupu zo schodiskového priestoru do severozápadného traktu domu. Vznikol tak reprezentatívny nástupný priestor s výškou viac ako štyri metre. Z haly s recepciou je priamo prístupné hlavné dvojramenné schodisko.

Tento zásah sa výrazne prejavil aj na uličnom pohľade. Pôvodne “plochá” stena dostala výrazné členenie a adekvátny výraz, ktorý zdatne sekunduje zvyšku fasády. Okrem novotvaru na priečelí vily je pri pohľade z ulice jasne odlíšená nadstavba, ktorá nahradila pôvodnú valbovú strechu. Vysoký rád a vertikálne členenie pôvodnej fasády architekt nahradil horizontálnymi líniami hliníkových lamiel. Presklené ustúpené podlažie s panoramatickým výhľadom disponuje rozsiahlou strešnou terasou orientovanou na juhozápad.

Komplexný prístup k rekonštrukcii zahŕňal aj revitalizáciu bezprostredného okolia stavby. Výtvarné riešenie oplotenia zjednotené s geometrickou figúrou vstupnej brány podčiarkuje kultivovaný výraz výsledného riešenia.

Dispozícia

Do vily vchádzame novými vstupnými dverami z masívneho dreva. Už pri pohľade zvonka je jasná dimenzia vstupnej haly. Honosný priestor s priznaným trámovým stropom a terrazzovou podlahou ústi na schodisko, ktoré popri recepcii vedie na chodbu. Z chodby je prístupná väčšia zasadacia miestnosť a kancelária. Na prízemí je situované aj potrebné hygienické zázemie a kuchynka. Dostatok svetla v spoločných priestoroch zabezpečujú presklené steny. Plné drevené obklady elegantne integrujú otváravé časti so skrytými zárubňami. Architekt siahol po dreve aj pri voľbe rámov vnútorného zasklenia. Horizontálny profil je zalícovaný s úrovňou podhľadu.

Z chodby sa dostávame po centrálnom terrazzovom schodisku s pôvodným zábradlím na poschodie. Aj tu prešla dispozícia výraznejšou zmenou. Architekt “uvoľnil”a zväčšil centrálnu halu, okolo ktorej sú usporiadané kancelárie. Táto úprava si vyžiadala atypické riešenie, pretože komínová stena sa dostala do vnútra miestnosti. Vložený technický blok, ktorý tvorí ľahká drevená konštrukcia elegantne ukrýva nevyhnutné prevádzkové zázemie.

Každá z miestností radených okolo centrálneho priestoru disponuje vlastným oknom. O dostatok svetla v interiéri sa opäť starajú presklené steny.

Najvyššie ustúpené podlažie je samostatným “svetom”. Schodisková hala s prislúchajúcou hygienou delí priestor na dve väčšie otvorené kancelárie s výhľadom na panorámu mesta. Pološtrukturálna hliníková fasáda Reynaers je tienená systémom horizontálnych slnolamov. Pracovné miesta usporiadané pozdĺž obvodu miestnosti majú k dispozícii dostatok úložných priestorov. Drevený kancelársky nábytok je jedným z mála “mäkších” prvkov v inak strohej technicistickej nadstavbe.

V suteréne, na mieste pôvodnej kotolne sa po rekonštrukcii nachádza spoločenská miestnosť. Hladké biele steny a precízne povrchy sú nahradené hrubšou materialitou. Odhalené betónové steny a “fľakatá” omietka je doplnená masívnou drevenou podlahou a nábytkom.

Podklady: Ilja Skoček