CE.ZA.AR 2017 - nominácie

Tradícia Ceny CE∙ZA∙AR, ktorou sa oceňujú profesionálne výkony - architektonické diela členiek a členov Slovenskej komory architektov, je dnes už pevne ukotvená v kultúrnom živote na Slovensku a dá sa povedať, i v širšom stredoeurópskom priestore. Cieľom  ceny je prezentovať tvorbu autorizovaných architektov navonok, voči verejnosti. Záštitu nad 16. ročníkom Ceny Slovenskej komory architektov za architektúru prevzal prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska.

Počas štyroch dní prešla medzinárodná porota takmer 1 500 kilometrov naprieč celým Slovenskom. Po záverečnom hodnotení boli 6. júla na tlačovej konferencii oznámené nasledovné výsledky.

Nominácie na Cenu za architektúru CE·ZA·AR 2017 boli udelené v súlade so štatútom v piatich kategóriách:

Rodinné domy - 3 nominácie
Občianske a priemyselné budovy - 2 nominácie
Rekonštrukcia a obnova budov - 3 nominácie
Interiér - 4 nominácie
Exteriér - 3 nominácie

V nasledujúcich riadkoch predstavujeme nominované diela s krátkym komentárom. Podrobnejšie profily nominovaných stavieb si môžete pozrieť po kliknutí na ich fotografiu.

Pozn. red.: krátke charakteristiky prác sú komentáre redakcie, ktoré boli uvedené pri ich uverejnení v minulosti na našej stránke. Nemajú nič spoločné s názormi oficiálnej poroty ceny CE.ZA.AR (aj keď je evidentné, že sme sa vo viacerých veciach zhodli).

Nominácie v kategórii Rodinné domy

Dom v Dome, Bernolákovo viac TU

Autor: Martin Jančok
Spolupráca: Michal Janák, Ivana Čobejová, Ľubica Segečová, Michal Marcinov, Samuel Šimonovič

Koncept, ktorý silno zaujal. Dom v dome. Moderné prerozprávanie motívu, ktorý sa v architektúte objavuje už od antických čias, cez Palladia až po klasikov modernej architektúry 20. storočia.  Dom je na jednej strane sebavedomým architektonickým gestom prezentujúcim univerzálny architektonický koncept v inividuálnom autorskom a materiálovom stvárnení. Na druhej strane je tu viditeľne prítomný kontextuálny prístup k miestu.

Dom pri jazere, Vojka nad Dunajom viac TU

Autor: Peter Jurkovič

Návrh víkendového domu pri jazere sa zameriava na hľadanie esencie rekreačného objektu, ako doplnku rodinného života.

Víkendový dom Vlčie hrdlo viac TU

Autori: Henrich Korec, Ladislav Jurík 

Industriálna romantika. Znovu sa potvrdzuje, že aj malé zadanie v problematickom území, ak to architekti vedia (a klient chce), môže byť tvorivou výzvou a výsledok "stojí za to".

Nominácie v kategórii Občianske a priemyselné budovy

Poľovnícky dom, Kuchyňa viac TU

Autori: Tomáš Auxt, Peter Kožuško, Miro Hrušovský, Linda hrušovská, Peter Hudač

Málokedy sa stretneme s podobným kontroverzným zadaním. A málokedy nás výsledok potešil i pobavil viac. Prezentované dielo je výnimočné tým, že nové kvality dokázalo prerozprávať formou na jednej strane prijateľnou aj pre “echt” poľovníkov, na druhej strane je to evidentne nová, súčasná a svieža architektúra. Autorský prístup dokázal integrovať tradičné a nové. Konzervatívne a moderné. Rustikálne materiály a sofistikované technické prvky. Hrubé s jemným. Parohy s dizajnom...

Castellum Cafe, Nitriansky hrad viac TU

Autori: Martin Dulík, Marek Šumichrast, Lívia Dulíková

Dialóg nového a starého vo vzácnom historickom prostredí. Na tažké zadanie v zložitom kontexte miesta sa snažili autori odpovedať jednoduchým architektonickým jazykom. Je zaujímavé sledovať, že ľudia tomuto jazyku rozumejú. 

Nominácie v kategórii Rekonštrukcia a obnova budov

Obnova neologickej synagógy v Lučenci viac TU

Autor: Zsolt Papp
Spolupráca: Alica Tichá, Ladislav Palacka 

Lučenecká synagóga, ktorá je na zozname národných kultúrnych pamiatok sa dočkala zaslúženej rekonštrukcie. Zrekonštruované priestory dnes zastrešujú spoločenské udalosti a výstavy. O význame tohto počinu svedčí viacero ocenení z oblasti pamiatkovej obnovy.

Rekonštrukcia meštianskeho domu Trojičné námestie, Trnava viac TU

Autori: Matúš Vallo, Oliver Sadovský, Branislav Husárik, Marcel Vadík, Viliam Zajíček, Mateja Vonkomerová

V centre Trnavy sa podarila komplexná obnova mestského bloku. Súčasťou zrekonštruovaných priestorov kaviarne je pasáž pod holým nebom. Na prízemí vznikli nové administratívne priestory, na poschodí byty.

Stará synagóga v Bardejove viac TU

Autori: Peter Gomboš, Ján Krcho, Tomáš Lupták

Pamiatková rekonštrukcia Starej synagógy, ktorá bola desaťročia využívaná na účely neprimerané jej spoločenskej a kultúrnej hodnote. Vďaka komplexnej obnove a reštaurovaniu synagógy vznikol viacúčelový reprezentatívny priestor a miesto pre kultúru.

Nominácie v kategórii Interiér

Rekonštrukcia bytu v bývalom kláštore, Trnava viac TU

Autor: Peter Jurkovič

Bývanie s úžitkovou plochou 100 metrov štvorcových v historickom centre mesta. Byt slúži mladému bezdetnému páru.

Fach, Bratislava viac TU

Autori: Ilja Skoček, Martin Skoček

Súčasný interiér v historickom objekte. Členité a zložité zoskupenie nesúrodých priestorov zjednocuje stavebná substancia a svetlá šúchaná omietka. Tá slúži ako pozadie pre jednotlivé solitéry, ktoré sú podľa charakteru prevádzok materiálovo a farebne odlišné. Vďaka vzácnej zhode názorov architektov, dizajnérov a klienta sa podarilo udržať veľmi čistý a minimalistický koncept.

Byt S, Bratislava viac TU

Autori: Katarína Príkopská, Ivan Príkopská, Tomáš Szőke

Byt je stavbou, architektúrou. Nesnaží sa byť dokonalým dizajnom. Cítiť, že návrh vznikal v osobnom vzťahu ku (tolerantnému a určite zorientovanému) klientovi. Nie je to byt pre každého. Mnohým nebude vyhovovať. Testuje hranice surovosti a pravdivosti materiality. Pre vybranú cieľovú skupinu bude však práve takéto riešenie očakávané a vítané.

Čínska reštaurácia Jasmín na Židovskej ulici, Bratislava viac TU

Autori: Matúš Vallo, Oliver Sadovský, Branislav Husárik, Marián Stanislav

Väčšina čínskych reštaurácií, s ktorými sa stretávame, má generickú podobu pseudooriginálneho, internacionálneho "červenozlatého" modelu s lampiónmi a drakmi... Mohla by normálna čínska reštaurácia vyzerať aj trochu inak? A pritom striedmo, racionálne a zároveň by úpravy bolo možné urobiť za nie veľké peniaze? Nad týmito otázkami určite intenzívne rozmýšľali autori, lebo výsledok zaujme. Svojou primeranosťou a vyváženosťou. Je to aj bratislavské, aj čínske. Aj tradičné, aj moderné. Aj jednoduché, ľudové, aj architektonické. Aj hrubé a brutálne, aj jemné a tradičné... Také "normálne", v pozadí však cítiť tvorivý autorský vklad.

Nominácie v kategórii Exteriér

UWO (Unidentified Wooden Object), Piešťany viac TU

Autori: Ransu Helenius, Tobias Foged Permin, Anna Cséfalvay, Marianna Maczová, Danica Pišteková, Veronika Trnovská, Gabriela Mészáros, Silvia Gálová, Nina Valíčková, Martina Mikócziová, Karol Gwiazdowski, Oksana Hetman, Rebeka Zacková, Vera Kiseľová, Lorcán Koethe, Sebastian Sowa, Peter Lényi, Vít Halada, Benjamín Brádňanský, Lívia Gažová

Od workshopu k realizácii. Drevený objekt je výsledkom práce mladého tvorivého tímu na workshope 1:1.

Obnova časti Námestia slobody, Prievidza viac TU

Autori: Marian Trcka, Branislav Lackovič, Jaroslav Tarajčák

Rekonštrukcia pešej zóny v centre mesta. Realizovaný výsledok architektonickej súťaže. Zámerom mesta (i predmetom zadania) bolo oživiť „hornú“ časť Námestia slobody v samom centre Prievidze fontánou a prilákať tak ľudí z nákupných centier naspäť do mesta. Celý proces od prvotnej myšlienky investora až po realizáciu prebiehal plynulo. Príklad ako by sa verejné zákazky mali v praxi riešiť.

Castellum Cafe, Nitriansky hrad viac TU

Autori: Martin Dulík, Marek Šumichrast, Lívia Dulíková

Dialóg nového a starého vo vzácnom historickom prostredí. Na tažké zadanie v zložitom kontexte miesta sa snažili autori odpovedať jednoduchým architektonickým jazykom. Je zaujímavé sledovať, že ľudia tomuto jazyku rozumejú. 

Tohtoročná porota pracovala v zložení:

Andrzej Marcin Bulanda (architekt, Poľsko)
Architekt, dizajnér a partner ateliéru Bulanda & Mucha Architects sa narodil v roku 1955 vo Varšave. Vyštudoval Fakultu architektúry a pozemného staviteľstva na Varšavskej technickej univerzite, o rok neskôr (1983) mu bol udelený titul v odbore architektúry na univerzite v Detroite. Ako hosťujúci profesor pôsobil na „Harvard University Graduate School of Design“ a na „Penn State University“. Profesionálne skúsenosti získal v Západnom Berlíne (pod vedením Frei Otta a Rolfa Gutbroda, 1979-81), v Bostone („Benjamin Nutter architects“, 1986-87), v New Yorku a v Grenobly (Groupe 6, 1989-1990). Od roku 1991 stojí spoločne s Włodzimierzom Muchom na čele varšavského architektonického ateliéru „Bulanda & Mucha Architects”, ktorého je spoluzakladateľom.
Je spoluautorom mnohých ocenených súťažných návrhov a diel, medzi ktoré patria BRE Bank v Bydgoszczi, Stará papiereň v Konstancin-Jeziorne, Športová hala v Konstancin-Jeziorne, komplex Cameratta v Eko-Park vo Varšave, rozšírenie budovy verejnej knižnice vo Varšave, veža Prudential vo Varšave, Múzeum Kazimierza Pulaskeho vo Warke, komplex Koneser vo Varšave, Młyny Rothera v Bydgoszczi, športový klub „Deski”, bytový dom na ulici Piękna a kancelárska budova na ulici Chmielna vo Varšave.
Je laureátom viacerých ocenení, víťazom mnohých súťaží a autorom početných článkov a publikácií v odborných časopisoch ako „Architektura-Murator”, „Architektura & Biznes” a „Conversation about architecture” – rozhovory s profesorom Jerzym Sołtanom (GSD Harvard). V roku 2015 získal spolu s Włodzimierzom Muchom Čestné ocenenie Asociácie poľských architektov (SARP), najprestížnejšie ocenenie v poľskej architektúre.

Irakli Eristavi (architekt, Slovenská republika)
Absolvent Fakulty architektúry STU v Bratislave založil v roku 2002 architektonickú kanceláriu zerozero, ktorú vedie do dnešných dní. Od roku 2009 pôsobí ako hosťujúci pedagóg na Fakulte umení Technickej Univerzity v Košiciach.
Je dvojnásobným laureátom Ceny Slovenskej komory architektov za architektúru CE∙ZA∙AR, dvojnásobným laureátom ceny ARCH a laureátom Ceny Dušana Jurkoviča. Najvýznamnejším počinom zerozero je rekonštrukcia bývalých kasární v Košiciach. V rámci projektu Európskeho hlavného mesta kultúry – Košice 2013 bol kasárenský komplex zo sklonku 19. storočia transformovaný na multižánrové kultúrne centrum. Projekt CMYK – 190 nájomných bytov v Prešove bol publikovaný a vystavovaný doma i v zahraničí.
V roku 2008 zerozero navrhlo a zrealizovalo inštaláciu SIDEWAYS v československom pavilóne na XI. svetovom Bienále architektúry v Benátkach. V nedávnej dobe uskutočnilo projekty pešej a cyklistickej lávky cez rieku Poprad a revitalizáciu verejného priestoru na Sídlisku III v Prešove. Pred dokončením je realizácia nového obytného súboru na Plzenskej ulici v tom istom meste.

Prof. Ilona Németh, DLA (výtvarníčka, Slovenská republika)
Vstúpila na výtvarnú scénu Slovenska začiatkom 90. rokov a odvtedy tam má svoje pevné miesto. Študovala na Vysokej škole umeleckého priemyslu v Budapešti. Jej inštalácie sú charakteristické konfrontáciou prírodných a technických materiálov a vypovedajú o ľudskej (aj ženskej) existencii, často provokujú a evokujú silné emocionálne zážitky.
Objekt Polyfunkčná žena (pôvodne vytvorený pre Výročnú výstavu SCCA) sa v roku 1996 dostal do prestížnej Ludwigovej zbierky súčasného umenia v Budapešti, kde sa podľa slov jej kurátorky stal základným kameňom feministického diskurzu zbierky. V roku 2001 bola Ilona Németh vybratá, aby reprezentovala Českú a Slovenskú republiku na 49. Bienále umenie v Benátkach (s J. Surůvkom) – v spoločnej inštalácií Pozvanie na návštevu kulminuje jedna línia autorkinej tvorby, v ktorej sa prelína súkromné s verejným, reálny život s umením. Németh je držiteľkou Ceny Mladý slovenský výtvarník a ceny Mihály Munkácsy Prize ministerstva národného kultúrneho dedičstva v Budapešti. Je zastúpená v maďarských i slovenských výtvarných zbierkach.

Zdeněk Sendler (architekt, Česká republika)
Patrí medzi najvýznamnejších českých záhradných architektov. Pôsobí v Brne v Ateliéri záhradnej a krajinnej architektúry. Jeho práca bola odmenená množstvom významných ocenení. Kláštorné záhrady v Litomyšli, ktorých funkčnosť oceňujú nielen návštevníci mesta, získala niekoľko významných ocenení a bola publikovaná v prestížnych architektonických publikáciách, naposledy vo výbere najlepších európskych realizácií za obdobie 2000-2005 (European Landscape Architekture – Edition Topos, Callvey Verlag München). K záhradnej tvorbe má blízko celý svoj život, a to vďaka otcovi, ktorý pracoval ako záhradník v detskej nemocnici v Brne. Cez záhradnícke učilište v Rajhrade – odbor okrasné záhradníctvo, strednú záhradnícku školu v Brne Bohuniciach, odbor sadovníctvo – kvetinárstvo zavŕšil svoje vzdelanie na Záhradníckej fakulte Mendelovej univerzity v Lednici v odbore záhradná a krajinná architektúra. Pracoval na Štátnom statku Mikulov, vo Výskumnom ústave okrasného záhradníctva v Prahe Průhonicích. Od roku 1990 pracuje v brnianskom Ateliéri záhradnej a krajinnej architektúry. Sám o sebe hovorí, že škála jeho tvorby je obrovská „... od miniatúrnych rodinných záhrad, konzultácií pre kamarátov a priateľov až po krajinárske celky, ktoré sa nedostanú k realizácii....“.

Juraj Sumbal (architekt, Slovenská republika)
Po absolvovaní Fakulty architektúry STU v Bratislave pracoval od roku 1998 v architektonickom ateliéri Ľuba Závodného, kde zbieral odborné skúsenosti. Tu sa podieľal aj na návrhu niektorých ocenených stavieb (Dom nábytku Atrium – cena časopisu ARCH, Administratívna budova Westend Tower, Bytové domy A+B na Mudroňovej – CE∙ZA∙AR...) 
V roku 2004 založil spolu s Danom Priehodom, ktorý pôsobil v rovnakom štúdiu, vlastný ateliér Sumbal+Priehoda (SPAD) v Bratislave. Od začiatku sa sústreďujú na návrhy energeticky úsporných stavieb. Medzi ich najznámejšie realizácie patria Dom knihy „Martinus“, Administratívna budova v Petržalke, ako aj Rodinný dom 24 – nominácia na CE∙ZA∙AR. Vo svojej tvorbe sa usiluje o jednoduchú formu s citlivým zásahom do prostredia a s použitím prírodných materiálov.

Jan Šépka (architekt, Česká republika)
Po absolvovaní Fakulty architektúry na ČVUT pokračoval v štúdiu na Akadémii výtvarných umení v Prahe. V tom čase založil spolu s Michalom Kuzemenským spolok Nová česká práca. Od roku 1998 bol jedným z členov ateliéru HŠH. Medzi najvýznamnejšie ocenené projekty, na ktorých sa podieľal, patrí napríklad úprava Horného námestia v Olomouci, realizácia Arcidiecézneho múzea v Olomouci, 3. miesto v architektonickej súťaži na novú Národnú knižnicu v Prahe alebo realizácia výdlažby Jiřského námestia na Pražskom hrade. Od roku 2004 pôsobí ako pedagóg – vedúci ateliéru na Fakulte architektúry ČVUT a od roku 2009 vedie vlastnú projekčnú kanceláriu Šépka architekti. V súčasnej dobe je i členom komisie Nadácia českej architektúry.
V rokoch 2014 až 2016 bol vedúcim Kancelárie projektov a súťaží na IPR v Prahe a od roku 2014 vedie ateliér A1 na UMPRUM, kde bol v roku 2015 menovaný docentom pre odbor architektúra. V roku 2006 sa stal redaktorom ročenky Slovenská architektúra a v roku 2015 vydal knihu „Ako sa robí mesto“. Viaceré projekty, na ktorých sa podieľal, získali ocenenie v ČR i v zahraničí. Medzi najznámejšie patria úpravy Horného námestia v Košiciach, úpravy Jiřského námestia na Pražskom hrade, Arcidiecézne múzeum v Košiciach, vila v Beroune, vila Hermína, úpravy zámockého návršia v Litomyšli, návrh Národnej knižnice v Prahe, Izba v krajine v Modrava, Dom v sade alebo inštalácia Vnímanie v Českých Budějoviciach.

Juri Troy (architekt, Rakúsko)
Vyštudoval Technickú univerzitu v Innsbrucku a „Academy of Fine Arts“ vo Viedni. V roku 2003 založil svoj vlastný ateliér vo Viedni a viac ako 10 rokov na to i vo svojom rodnom meste Bregenz. Je prednášajúcim docentom na Technickej univerzite vo Viedni, konkrétne na Odbore územného a udržateľného dizajnu. Architektonická online platforma „Archilovers" ocenenila jeho dielo 37m dom cenou „Best Project 2015".

Prvé komentáre porotcov:

Predseda medzinárodnej poroty Juri Troy uviedol, že porota si aj tento rok prezrela viacero zaujímavých a inšpiratívnych diel, a na otázku, čo bolo rozhodujúce pri výbere nominácií povedal, že pri výbere nebol dôležitý len esteticky a dizajnový aspekt, ale členovia poroty pristupovali pri hodnotení predovšetkým s ohľadom na sociálny, kultúrny a spoločenský aspekt diel a tento holisticky prístup ich viedol pri rozhodovaní. Zaujímali sa o príbeh diel, komunikáciu architekta a investora, ako boli diela začlenené do celkového kontextu v záujme skvalitnenia životného prostredia.

Architekt Michal Krištof, pôsobiaci v Českej republike uviedol, že bol milo prekvapený faktom, že diela, ktoré hodnotili pochádzali práve z rúk mladých architektov, či architektonických ateliérov a taktiež, že kvalitná architektúra sa „tiahne“ naprieč celým Slovenskom. „Bratislava v tomto kontexte nedrží žiadnu výsadu“ uviedol. Čo ho mrzelo, bola skutočnosť, že „práve v kategóriách ako je exteriér, bytové domy, kde je hlavnou úlohou architekta skvalitňovanie životného prostredia, bol počet prihlásených diel najmenší.“

Ako ďalej uviedol architekt Jan Šépka, je to „práve rovnako ako v Čechách odrazom toho, že politické špičky tak na národnej ako i lokálnej úrovni nekladú dôraz na umenie a kultúru bývania ako i verejných priestorov.“

Mená laureátov Ceny za architektúru CE·ZA·AR 2017 budú známe len členom poroty a ostanú utajené až do okamihu slávnostného odovzdávania cien, ktoré prebehne počas galavečera 5. októbra 2017 v Bratislave v priamom prenose o 20:05 na Dvojke.

Tešíme sa na záverečné výsledky. Určite aj o nich budeme podrobne informovať.

Zdroje: autori diel a SKA