Vychádza prvé číslo nového PROJEKT-u. O vynovenej revue slovenskej architektúry sme sa rozprávali s Andreou Bacovou

63. ročník časopisu PROJEKT revue slovenskej architektúry vychádza v novom redizajne. Za zmenou profesijného periodika stojí najmä práca Andrey Bacovej a Hany Kopeckej. O novom koncepte, zmenách v obsahu,  čerstvom vizuále a práci na novom PROJEKT-e sme sa rozprávali so šéfredaktorkou časopisu - Andreou Bacovou:

Aké postavenie má vo vašich očiach reprezentatívne periodikum Spolku architektov Slovenska? 

Časopis PROJEKT je pre mňa vzácny tým, že tu je už veľmi dlho. Patril medzi našu študijnú literatúru už počas štúdia na Fakulte architektúry, bol zdrojom cenných informácií v dobe, keď ešte neexistoval internet a mám pocit, že sme takéto časopisy čítali s rešpektom. Veď o architektúre tam písali Emanuel Hruška, Klára Kubičková, Štefan Šlachta, Ján Bahna, Milan Moncoľ, Tibor Alexy a mnohí iní významní odborníci. Jednoducho Projekt bol vždy spojený s prezentáciou slovenskej architektúry a to mu ostalo dodnes.

Ako vnímate históriu a vývoj Projektu?

Časopis PROJEKT má naozaj dlhoročnú tradíciu. Sprevádza nás 63 rokov (od roku 1959), čo je vek dvoch generácií. Za ten čas sa všeličo udialo a zmenilo v spoločnosti, ale aj v architektúre. V začiatkoch reflektoval obdobie povojnovej architektúry, vznik architektonického školstva. Architekti považovali už vtedy za potrebné prezentovať svoju prácu, svoje projekty širokej verejnosti. Prvé ročníky Projektu boli časopismi  štátnych projektových ústavov pre výstavbu miest a dedín na Slovensku. Predstavovali aktuálne realizácie, dôležité profesijné témy v kontexte vtedajšej doby, kedy architektúra podliehala centrálnemu plánovaniu a riadeniu. So zmenou spoločenskej klímy sa menil aj PROJEKT a jeho hlavné témy. Menil sa i vizuálne, ale vždy sa snažil držať vysokú odbornú úroveň. Mapoval aktuálne dianie, ponúkal teoretické články prepojené na praktickú tvorbu, venoval sa ochrane pamiatok, ale i architektonickým súťažiam. Zväz slovenských architektov sa v roku 1990 zmenil na Spolok architektov Slovenska, ktorý prevzal aj vydávanie časopisu a vydáva ho dodnes. 

V ktorých oblastiach ostane kontinuita zachovaná?

PROJEKT mal vždy charakter revue, zameriaval sa na prehliadku toho najlepšieho, najaktuálnejšieho, čo sa doma udialo. Bol platformou pre diskusie, reflexie architektonických udalostí a architektúry samotnej. To všetko sú nadčasové úlohy odborného periodika a v tomto budeme aj naďalej pokračovať. Samozrejme, je potrebné reagovať na aktuálne požiadavky, zlepšiť vizuálnu podobu časopisu, oživiť koncepciu tak, aby zaujala širšie publikum. Uvedomujeme si, že architektúra potrebuje získať väčší okruh priaznivcov a fanúšikov, tak aby bola prirodzenou súčasťou kultúry.

PROJEKT má teda ambíciu byť naďalej zrkadlom slovenskej architektúry v tom najlepšom slova zmysle.

Jeho úlohou je prezentovať aktuálne kvalitné diela slovenskej architektúry v kontexte dôležitých tém. Dôraz je kladený na odborné texty a kvalitné fotografie.

Čo sa naopak zmení a čo pribudne?

Mení sa, samozrejme, vizuálna stránka, PROJEKT prešiel začiatkom tohto roka kompletnou zmenou grafického vizuálu, vrátane hlavného loga. Takmer dva mesiace sa rodilo nulté číslo s rôznymi variantmi grafiky, nastavovaním a ladením typografie, optimalizáciou fotodokumentácie a jej veľkostí. Grafický koncept podľa návrhu skúseného grafického dizajnéra Mateja Lacka má nádych moderného reprezentatívneho časopisu, ktorý zodpovedá štandardom kladeným na špičkové časopisy v tejto oblasti. Zdanlivo voľný layout má svoje vnútorné pravidlá, pričom je dostatočne flexibilný, aby umožňoval sviežu grafickú skladbu jednotlivých strán. 

Zmenila sa však aj obsahová koncepcia. Jadrom časopisu sa stala prezentácia 9 – 10 architektonických diel s dostatočným množstvom kvalitných fotografií a projektovej dokumentácie a výstižnou odbornou recenziou. Ťažiskovo budú prezentované slovenské realizácie, ktoré budú doplnené jednou až dvoma zahraničnými. Väčší celkový rozsah strán nám umožňuje venovať väčšiu pozornosť jednotlivým dielam. Okrem realizácií sa PROJEKT venuje dôležitej téme, ponúka profil architekta, prezentuje nové projekty. Zachovali sme rubriku Spektrum s pestrou škálou informácií, medzi ktorými nechýba ani výtvarné umenie. Novinkou je záverečná dvojstrana – biografia architektov – poskytujúca informácie o architektoch, ktorých diela sú v aktuálnom čísle PROJEKTU.

Ako často, v akom rozsahu a forme bude Projekt vychádzať?

Tento rok vyjdú štyri čísla PROJEKTU. Dve v rozšírenej 120-stranovej podobe a dve menšie 48-stranové čísla. Našou ambíciou je teda pokračovať v tradícii, ktorú PROJEKT má, avšak v novej modernejšej podobe. Chceme sa nastaviť tak, aby sme už budúci rok mohli vydať štyri čísla ako reprezentatívne 120-stranové vydania PROJEKT-u – revue slovenskej architektúry. Tento rok je z tohto hľadiska predsa len taký atypický, lebo úvodná fáza bola dlhšia. 

Nebudem sa tajiť, že ešte v januári som netušila, že sa pustím touto cestou. Keď nám koncom roka 2020 oznámilo vedenie Vydavateľstva Eurostav skončenie ARCH-u a rozviazalo so mnou a Hankou Kopeckou spoluprácu, tak som si chcela dať po 11 rokoch šéfredaktorovania pauzu. Tešila som sa, že môj rok nebude už viazaný na uzávierky a že si trochu vydýchnem. Nestalo sa tak. Prišlo viacero ponúk a medzi nimi i PROJEKT. 

Bola to zrazu nová výzva v celkom iných podmienkach ako doteraz. Kolegovia zo Spolku architektov Slovenska mi dali hneď od začiatku voľnú ruku pri príprave novej koncepcie, a tak som sa do toho pustila. Hanka Kopecká sa pridala tiež, čo sa veľmi teším, pretože bez nej by to nešlo tak, ako má.

V akom zložení bude pracovať redakčná rada?

Pozvanie do redakčnej rady projektu prijali kolegovia, s ktorými už dlhé roky v tejto oblasti spolupracujem a teším sa, že môžeme takto pokračovať ďalej. Pavol Paňák, Imro Vaško, Ján Krcho, Tomáš Bujna, Jan Jakub Tesař, Samuel Netočný a Sebastián Nagy. Redakčná rada v takejto zostave bude pre PROJEKT určite veľkým prínosom a hlavne diskusnou platformou, ktorá bude posúvať veci dopredu.

Ako bude vyzerať nový Projekt?

Myslím, že to bude fotogenický  a obsahovo bohatý časopis vhodný na prezentáciu slovenskej architektúry a verím, že si získa priazeň nielen našich kolegov architektov, ale aj širšieho publika.

Andrea Bacová, šéfredaktorka PROJEKT-u

Vydáva Spolok architektov Slovenska, predplatné: z_sas@sasarch.sk
Ročné predplatné: 25,0 -

Výber z prezentovaných realizácií:

Z profilového rozhovoru k realizácii základnej školy Guliver v Banskej Štiavnici:

SYSTÉM VÝUČBY BUDE ZALOŽENÝ NA KLASTROCH...

Richard Murgaš v rozhovore s Andreou Bacovou

Andrea Bacová: Škola, ktorú ste postavili v Banskej Štiavnici, patrí k ojedinelým projektom, keďže za ostatných tridsať rokov sa nové školy na Slovensku takmer vôbec nestavali. Ide o novú modernú základnú školu, ktorá bude od septembra vzdelávať deti vo veku od šiestich do pätnástich rokov, pritom však poskytuje oveľa viac. Takýto projekt si z vašej strany vyžadoval určite podrobnú prípravu, keďže takúto školu ste asi projektovali po prvý raz.

Richard Murgaš: Je to pravda. Musím sa však vrátiť do histórie. Na tomto projekte sme totiž začali pracovať v roku 2015. Je pokračovaním úspešného príbehu materskej školy, ktorú sme vtedy dokončili. Investor si vzal nejaký čas na rozmyslenie, či bude pokračovať alebo nie. Rozhodol sa napokon kladne a oslovil nás, či by sme nevyprojektovali aj stavbu základnej školy. Čo sa týka prípravy na vytvorenie návrhu, narazili sme na akútny nedostatok aktuálnej literatúry. Normové predpisy sú na Slovensku – aj vzhľadom na to, že školské stavby sa stavajú minimálne – už zastarané a mnohokrát si vzájomne odporujú.

AB: Koncepcie školských stavieb sa za ostatných dvadsať rokov veľmi zmenili a k tvorbe školského prostredia je celkom iný prístup ako kedysi. Museli ste určite čerpať poznatky z realizovaných stavieb v zahraničí. Na aký koncept ste sa nakoniec orientovali?

RM: Koncept využitia priestorov školy sme študovali a snažili sa ho overiť na realizáciách vo svete – v blízkom i vzdialenejšom okolí. Veď len samotná Česká republika má neporovnateľne viac realizácií nových školských stavieb! Je úžasné vidieť, kam sa oni pohli, a ako sme my tu, žiaľ, zaspali. Nemusíme teda ani chodiť ďaleko. Mierili sme však aj ďalej, zamerali sme sa na severské štáty, ktoré predstavujú top level v oblasti vzdelávania. Na základe dostupnej literatúry sme si nastavili možnosti, akým spôsobom koncipovať vzťah žiak – priestor – učiteľ. Mali sme na výber tri spôsoby. Jednak to bol ten štandardný – chodba, trieda, vedenie, spoločné priestory. Druhý – náš prípad – je tzv. klaster systém, to znamená, že triedy podobného zamerania, charakteru výučby alebo veku detí sú zoradené do skupín, kde každá má svoj predpriestor, ktorý slúži nielen ako oddychová zóna, ale aj ako priestor na ďalšie vzdelávanie. Ešte existuje tzv. learning landscape, čo je experimentálna záležitosť, kde sa rušia bariéry medzi učebňami, predpriestormi a priestormi, čo je veľmi efektívna vec, v severských krajinách uplatňovaná, ale v našom regióne je to v podstate nepoužiteľné vzhľadom na možnosti toho, ako máme alokovaných učiteľov v rámci kapacity jednotlivých škôl. Tento systém kladie totiž obrovské nároky na personál. Čím je výučba otvorenejšia a stierajú sa bariéry medzi jednotlivými priestormi, tým je potrebné mať viac pedagógov, čo na Slovensku nie je možné vzhľadom na ekonomické pozadie projektu aj vzhľadom na normatív, ktorý škola dostáva – koľko pedagógov môže zaplatiť.

Časopis vychádza s podporou Fondu na podporu umenia