Climate of innovation
Ivanská cesta 30/A
Bratislava
Okná pre pasívne domy
Galvaniho 15 B
Bratislava
Tehelná 1203/6
Zlaté Moravce
BIM knižnice a objekty
Stará Vajnorská 139
Bratislava
Dokonalá izolácia
Stará Vajnorská 139
Bratislava
Prielohy 1012/1C
Žilina
Štúrova 136B
Nitra
V článku prinášame krátky súhrn a predstavujeme jednotlivých laureátov.
Cenu Dušana Jurkoviča udelil Spolok architektov Slovenska už 54. krát. Architektonická cena s najväčšou tradíciou u nás sa udeľuje autorovi, alebo autorskému kolektívu za dielo, ktoré prispieva k zvýšeniu úrovne a prestíže architektonickej tvorby na Slovensku. Na Cenu Dušana Jurkoviča 2018 bolo navrhnutých 20 architektonických diel.
Cenu Dušana Jurkoviča 2018 udelila porota architektonickému dielu: Nádvorie Trnava (Dielo sme podrobne predstavili tu).
Rok dokončenia: 2018
Autori: Vallo Sadovsky Architects: Matúš Vallo, Oliver Sadovský, Marián Stanislav, Viliam Zajíček, Marcel Vadík, Mateja Vonkomerová, Zuzana Krejčířová, Elena Šoltésová
Spolupráca: Laboratórium architektúry Krajiny - Michal Marcinov, Katarína Stanislavová
Z hodnotenia poroty:
Porota hodnotí komplexnosť prístupu, pestrosť architektonického riešenia, urbanistický a spoločenský prínos pre život Trnavy. Účelne vynaložené prostriedky sú ukážkou príkladného prístupu k revitalizácii a prepojeniu historickej a súčasnej architektúry. Výsledné dielo je pozoruhodné nielen z pohľadu vlastnej architektúry, ale tiež z hľadiska kultúrneho a sociálneho prínosu; výsledok je tu umocnený funkčným a živým obsahom.
Na slávnostnom Galavečere, ktorý sa uskutočnil v stredu 21. novembra 2018 v priestoroch Malej sály Slovenskej filharmónie v Bratislave bola odovzdaná okrem Ceny Dušana Jurkoviča aj Cena Emila Belluša za celoživotné dielo, Cena prof. Martina Kusého za publikačnú činnosť v oblasti architektúry a po prvý krát aj Cena Spolku architektov Slovenska za výnimočný prístup k architektonickej tvorbe.
Cenu Emila Belluša za celoživotné dielo udelilo prezídium Spolku architektov Slovenska Ing. arch. Petrovi Brtkovi.
Peter Brtko (1938) študoval architektúru na Vysokej škole technickej v Bratislave. Venoval sa architektonickej tvorbe a pamiatkovej starostlivosti. S menom Petra Brtka je spojená i dlhoročná koncepčná a organizačná práca v oblasti kultúry, architektúry a výtvarného umenia.
Jeho najvýznamnejším dielom je Detské mestečko v Zlatovciach, za ktoré v roku 1974 získal spolu s Ľudovítom Režuchom Cenu Dušana Jurkoviča. Unikátny urbanisticko-architektonický komplex detského mestečka je jedným z dôležitých dokladov smerovania architektúry konca 60. rokov a začiatku 70. rokov. Detské mestečko s areálom v Trenčíne - Zlatovciach bol v závere uplynulého roka vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku.
Medzi jeho ďaľšie významné realizácie patrí Dom kultúry v Senici (1987)
Múzeum Ladislava Novomeského v Senici (1985)
Po revolúcii bol podľa projektu Petra Brtka zrealizovaný Rímskokatolícky kostol v Koši (1996)
Významnú časť Brtkovho portfólia tvoria stavby pre kultúru (kultúrny dom v Senici, bývalé múzeum Ladislava Novomeského v Senici), Obnovy a rekonštrukcie (Mirbachov palác Galérie mesta Bratislavy, kostol Klarisiek pre expozíciu gotickej maľby a plastiky). Venoval sa aj návrhom na výstavné a muzeálne expozície, sakrálnej architektúre i návrhom interiérov. Tvorba Petra Brtka zahŕňa množstvo ďaľších realizovaných aj nerealizovaných projektov.
Laudatio Petra Mikloša:
„Architektúra - tak ako málo čo - je zrkadlom spoločnosti. Aj preto, že nie je len 'vecou architektov', ale 'vecou verejnou'. Každý do nej hovorí, každý si myslí, že jej rozumie, a každý si ju predstavuje inak. V nespočetných konfliktoch som pochopil, že o architektúre sa netreba škriepiť. Rozumnejšou cestou je presviedčať dobrými príkladmi...“ - Tieto slová napísal pred desiatimi rokmi prof. Štefan Šlachta, generačný druh architekta Petra Brtka, spolužiak z Fakulty architektúry, častý recenzent jeho architektonickej tvorby. Nedávno pri spomienke na autora tejto myšlienky, sa mi vynorila jej súvislosť s architektúrou Petra Brtka. Domnievam sa, že jeho tvorba naozaj patrí k tým dobrým príkladom, ktoré mal na mysli Štefan Šlachta.
Brtkova tvorba je druhovo rozmanitá, má svoju vnútornú logiku, svoj vlastný výraz. Dalo by sa povedať, že architektúre sa venoval (a dodnes venuje) v komplexe všetkých jej súvislostí. Ako autor architektonických i urbanistických diel, ako organizátor, manažér, jej propagátor, aj ako protagonista jej komunitného života.
Pri sumarizácii takmer šiestich desaťročí jeho života s architektúrou, chcem na tomto mieste zdôrazniť predovšetkým jeho autorský profil, ktorého kontúry vyznačujú nové realizácie, rekonštrukcie a obnovu pamiatok, dizajn a interiér, výstavnícku architektúru, ale aj prezentáciu archeologických nálezov a lokalít. Proces projektovania a realizácie týchto diel poznamenal jeho pozitívny prístup k spolupráci s kolegami architektmi, výtvarnými umelcami, dizajnérmi a výstavníckymi grafikmi, ktorý prináša tak potrebnú synergiu v snahe dosiahnuť kvalitný, čo najlepší výsledok.
Do vedomia odbornej i širokej verejnosti sa popri kultúrnych stavbách dostalo predovšetkým Detské mestečko v Zlatovciach, ktoré nedávno bolo zapísané do zoznamu národných kultúrnych pamiatok. Len málokto z architektov na Slovensku má možnosť zažiť takúto výnimočnú udalosť. Vychádzajúc z Karfíkovej školy je tu, ako aj v ostatných jeho prácach, charakteristický racionálny, no dostatočne veľkorysý prístup k riešeniu prevádzkovo-funkčných vzťahov a k ich hmotovo-priestorovému vyjadreniu, ale aj snaha obohatiť ich o výtvarno-estetickú dimeziu, a tak zdôrazniť ich humanistické poslanie.
Rekonštrukcie a obnovy pamiatkových objektov sú v Brtkovom portfóliu rovnako významnou kapitolou. Sám deklaruje úctu a pokoru k dielam svojich (aj dávnych) predchodcov a vstup nových architektonických zásahov do historického prostredia chápe ako umocnenie pôvodných kultúrno-historických hodnôt, aj keď sa mení ich spoločenská funkcia, resp ich využitie. Mirbachov palác, kostol Klarisiek v Bratislave, expozície na hrade Červený kameň, synagóga v Prešove - ich premena na galerijné a muzeálne expozície sú toho svedectvom.
Značnú časť Petrovej tvorby preveril čas. Jeho stavby roky slúžili a dodnes značná časť z nich slúži svojmu pôvodnému účelu. Niektoré však poznačila ľudská negramotnosť, no ich fyzická podstata sa zachovala a snáď ich čakajú žičlivejšie časy.
Vrátim sa parafrázou k úvodnej myšlienke, ktorú som si požičal od Štefana Šlachtu. Petrova architektúra presviedča dobrými príkladmi…
Cenu prof. Martina Kusého za rok 2018 udelil Spolok architektov Slovenska prof. Ing. arch. Matúšovi Dullovi, DrSc.
za pozoruhodnú a sústavnú prezentáciu dejín slovenskej architektúry 20. storočia odbornej a laickej verejnosti doma i v zahraničí prostredníctvom radu výnimočných knižných publikácií, ako aj vďaka neúnavnej popularizačnej a editorskej činnosti, umocnenej kurátorským pôsobením vo výstavných projektoch medzinárodného dosahu, propagujúcich naše architektonické dedičstvo v širšom európskom kontexte.
Cenu prof. Martina Kusého za rok 2018 udelil Spolok architektov Slovenska prof. PhDr. Miroslavovi Marcellimu, PhD.
za trilógiu publikácii Filozofi v meste, Mesto vo filozofii a Miesto, čas, rytmus a dlhodobé a mimoriadne podnetné odkrývanie mnohotvárnych súvislostí medzi filozofiou, architektúrou a urbanizmom.
Po prvý krát bola udelená Miroslavovi Trnkovi Cena Spolku architektov Slovenska za výnimočný prístup k architektonickej tvorbe. Toto ocenenie bude udeľované vo výnimočných prípadoch, kedy investor výrazne prispel k vzniku kvalitného architektonického diela.
Nominácie na Cenu Dušana Jurkoviča 2018 získali nasledovné diela:
Mlynica (Dielo sme podrobne predstavili tu)
Rok dokončenia: 2017
Bratislava-Nové mesto
Autori: GutGut: Štefan Polakovič, Lukáš Kordík, Jana Benková, Tomáš Vrtek
Z hodnotenia poroty:
Dielo charakterizuje neokázalý prístup ku konverzii industriálneho objektu do podoby atraktívneho multifunkčného domu. Výrazná je najmä práca v interiéroch, ktoré čerpajú inšpiráciu z pôvodných priemyslových prvkov. Tie sú prezentované v kontexte nových funkcií priestoru ako výtvarné elementy, definujú rád a merítko celku. Koncepcia prestavby tak zdôrazňuje charakter domu a poukazuje na možnosti práce s novodobou historickou architektúrou.
Mestská vila Mudroňova (Dielo sme podrobne predstavili tu)
Rok dokončenia: 2017
Bratislava
Autor: Ilja Skoček
Spolupráca: Igor Čierny, Danica Ščepková
Z hodnotenia poroty:
Porota oceňuje zodpovednú realizáciu prebudovania historickej vilovej stavby, prácu s dobovým I súčasným architektonickým detailom a nadčasovosť výsledného diela.
Vyhliadková veža na Dubni (Dielo sme podrobne predstavili tu)
Rok dokončenia: 2018
Žilina, mestská časť Budatín
Autori: Gábor Nagy, Ladislav Vikartovský
Z hodnotenia poroty:
Porota oceňuje jednoduchý, priamočiary koncept, expresívne vyznenie stavby, zhodnotenie miesta ako aj povahu celého projektu vybudovaného príspevkovou organizáciou cestovného ruchu.
Rodinný dom Jarovce (Dielo sme podrobne predstavili tu)
Rok dokončenia: 2017
Jarovce
Autori: Juraj Benetin, Miroslava Gašparová, Matej Grébert, Juraj Kurpaš
Z hodnotenia poroty:
Porota hodnotí jasný, čitatelný a účelný kompozičný princíp, schopnosť vytvoriť kvalitné bývanie s dostatečnou mierou intimity i v prostredí predmestského satelitu. Dom je príkladom toho, že o obytné prostredie s ľudským merítkom sa možno usilovať bez ohľadu na kvalitu okolitej zástavby a urbanismu miesta.
Podklady: Peter Mikloš, kancelária Spolku architektov Slovenska