Tehelná 1203/6
Zlaté Moravce
Okná pre pasívne domy
Galvaniho 15 B
Bratislava
BIM knižnice a objekty
Stará Vajnorská 139
Bratislava
Dokonalá izolácia
Stará Vajnorská 139
Bratislava
Prielohy 1012/1C
Žilina
Štúrova 136B
Nitra
Vlárska 22
Trnava
Pavilón A bol postavený roku 1931 v rámci novozaloženého výstaviska v okresnom meste Louny v severných Čechách. Moderné výstavisko uviedol do prevádzky československý prezident T.G.Masaryk. Jeho autormi bol lounský inžinier Oldřich Poliak a pražský inžinier a staviteľ betónových konštrukcií Karel Skorkovský (okrem iného staval pražský Veletržný palác, palác Adria, alebo Libeňský most). Pavilón A je príklad modernej architektúry mladého sebavedomého štátu a zároveň ukážka staviteľského umenia s použitím subtílnej monolitickej konštrukcie.
Architektonické riešenie stavia na kompozícii troch, za sebou radených hmôt - prízemnej otvorenej vstupnej arkády (stĺporadie s deviatimi štvorcovými poľami), dvojpodlažnej vstupnej travé s vestibulom, schodiskom a zázemím a nakoniec hlavnej viacúčelovej sály s výškou dvoch podlaží. Pôdorys má tvar pretiahnutej podkovy lemovanej ochodzou. Celá stavba je založená na sokli, vyvýšenom nad úroveň okolitého parku. Ten pavilón doposiaľ vždy ochránil pred rozvodnenou riekou Ohře, v ktorej meandri výstavisko leží. Pred hlavným priečelím je vďaka tomu k dispozícii veľkorysá terasa, tvoriaca podnož budovy.
V priebehu rokov prešiel pavilón čiastkovými stavebnými úpravami. Horná časť foyeru bola rozčlenená na kancelárie, zamurované bolo veľkorysé okno v hlavnom priečelí a k zadnej apside sály bola pristavaná trafostanica. Za kultúrnu pamiatku bol pavilón vyhlásený až v roku 1996. V posledných rokoch fungoval pre svoj pôvodný účel skôr príležitostne, inak slúžil ako sklad a zázemie pre správu výstaviska a bol tak trochu zabudnutý.
V rámci celkovej obnovy výstaviska mesto Louny rozhodlo aj o rekonštrukcii pavilónu A. Cieľom bola jeho celková modernizácia, výmena opotrebovaných povrchov a rozvodov, inštalácia výťahu, zabezpečenie lepších akustických parametrov pre organizovanie spoločenských a kultúrnych podujatí a predovšetkým umiestnenie kaviarne pre zaistenie trvalej prevádzky.
Princípom návrhu bolo najmä posilnenie a obnovenie pôvodných kvalít budovy - preto boli odstránené všetky neskoršie dostavby a nepôvodné konštrukcie. Namiesto nich bolo obnovené pôvodné panoramatické okno do kaviarne, ktoré umožňuje prístup na terasu situovanú nad vstupnou arkádou. Pribudol tiež výťah, zázemie pre návštevníkov na prízemí. Kaviarne v poschodí boli kompletne prebudované. Všetky vnútorné i vonkajšie povrchy boli obnovené, výplne otvorov boli vymenené za repliky pôvodných. Na časť stropov boli namontované podhľadové dosky pre zlepšenie doby dozvuku. Z rovnakého dôvodu bola celá zadná stena sály obložená akustickou, drevenou latovanou sendvičovou predstenou. Vnútorné inštalácie boli kompletne vymenené.
Kaviareň na poschodí je novým srdcom domu. Z terasy sa otvára výhľad výhľad do celého parku. Pre kultúrne a spoločenské akcie je vybavená aj hlavná sála, pre ktorú bol vyrobený mobiliár na mieru. Tiež aj šatníkové a cateringové pulty a pojazdné paravány pre príležitostné členenie priestoru a inštaláciu výstav.
Veľký dôraz architekti kládli na nový systém umelého osvetlenia. Sála je preto vybavená systémom guľových svietidiel dvoch veľkostí, rozdelených do piatich samostatne ovládaných okruhov. Na oboch vonkajších terasách sú zapustené svietidlá, ktoré dotvárajú atmosféru po zotmení.
Podarila sa dobrá vec, ktorá môže byť vzorom aj pre mnohé naše zabudnuté moderné stavby.
Podklady: Ondřej Tuček