K 85. narodeninám architekta Jozefa Schustera

Text doc. Ing. arch. Eva Borecká, PhD.
Článok bol publikovaný v časopise Eurostav 9/ 2023.

Jozef Schuster patrí k najmladšej generácii architektov, ktorá v 60. rokoch 20. stor. dostala príležitosť vytvárať veľké urbanisticko-architektonické koncepty. Venoval sa tvorbe pre slovenské kúpeľné mestá, do ktorých navrhol početné stavby. Jeho najvýznamnejšie realizácie sa nachádzajú najmä v  Bardejovských Kúpeľoch a Piešťanoch. Ťažisko projektových prác a  architektonického názoru, smerujúceho k neskorej moderne, spadá do obdobia jeho jedenásťročného pôsobenia v Zdravoprojekte (1966 - 1977). Všetky nižšie spomenuté stavby slúžia aj po 50 rokoch svojej pôvodnej funkcii. Aj keď sa pod ne podpísali rôzne intervencie užívateľov a čas, základná myšlienka bola dostatočne silá, aby bola čitateľná. Kladieme si otázku, ako ďalej budeme so stavbami neskorej moderny zaobchádzať tak, aby sa táto etapa nášho architektonického dedičstva zachovala a súčasne reagovala na požiadavky dnešnej doby.

Koniec 19. storočia a začiatok 20. stočia prináša okrem budovania železníc, obchodu, priemyslu aj začiatky systémového rozvoja území so zdrojmi termálnymi vôd. Investície do kúpeľov boli v rukách šľachty - majiteľov pozemkov a vyššej vrstvy buržoázie. Kúpeľníctvo a rehabilitačná liečba sa stali lekárskym oborom, založeným na skúsenostiach a aktuálnych vedeckých poznatkoch. V  medzivojnovom období 20. storočia československá architektonická avantgarda prichádza s analytickou metódou projektovania - forma sleduje funkciu. Výsledkom je aj niekoľko vysoko hodnotených funkcionalistických stavieb kúpeľnej architektúry, dosahujúcich európsku úroveň. Do výstavby zariadení investujú poisťovne, štátne a súkromné spoločnosti. Profiluje sa domáca klientela a podľa kvality prostredia a poskytovaných služieb kúpele získavajú aj zahraničných hostí. Slovensko nemá more, avšak je bohaté na liečivé pramene.

Po  povojnovej stagnácii ďalšia vlna záujmu o výstavbu kúpeľov, ako možného zdroja devíz, nastáva v 60. rokoch. Z najvyšších riadiacich miest štátu bol záujem o obnovu a dobudovanie kúpeľnej vybavenosti v známych kúpeľných mestách aj v nových lokalitách. Zvýšený dopyt po stavbách pre kúpeľnú liečbu a zdravotníctvo vyvolal potrebu založenia špecializovaného projektového ústavu. Odčlenením Ateliéru IV pre stavby v zdravotníctve od Stavoprojektu, vznikol v januári 1966 Zdravoprojekt. Hlavným iniciátorom a prvým riaditeľom novovzniknutého ústavu sa stal v tom čase už skúsený architekt a vynikajúci organizátor Viktor Uhliarik (1922 -2007), odchovanec českého architekta Gustáva Paula, českého patróna zdravotníckej architektúry na Slovensku. Tím architektov, ktorí sa vyformoval pod jeho vedením , bol nasmerovaný na pokračovanie prerušeného vývoja funkcionalistickej architektúry a svetové trendy 60. a 70. rokov.

Mladý ambiciózny Jozef Schuster (1936) sa počas štúdia u prof. Jozefa Lacka zviditeľnil diplomovou prácou s názvom Kolektívny dom pre 3000 obyvateľov - futuristickým projektom inšpirovaným britskou architektonickou skupinou Archigram. Návrh obytnej štruktúry s  dvomi výraznými vertikálami lievikovitej formy bol ocenený 1. cenou na prehliadke študentských prác v Prahe v roku 1965. V septembri 1966 nastupuje do "kúpeľného" ateliéru A3 Zdravoprojektu. V tom istom roku sa začali projektové práce na exkluzívnych zákazkách pre Bardejovské Kúpele a Piešťany, do ktorých bol od počiatku zapojený ako koncepčný architekt. Ako spomína , bolo to turbulentné obdobie s mnohými rozpracovanými stavbami súčasne.

Bardejovské Kúpele

Prírodné prostredie v okolí eklekticistických liečebných domov Alžbeta a Astória z 19. storočia bolo krásne, avšak kúpeľom chýbala technická a vybavenostná infraštruktúra pre zvýšenie liečebného komfortu. Návrh na osadenie nových objektov a inžinierskych sietí vypracoval v podrobnom Územnom pláne ing. arch. Marián Belluš z prešovského Stavoprojektu. V 60. rokoch vstupom novej architektúry objektov Balneoterapia, Ozón, pavilón pitných kúr - Kolonáda, v kontexte k objektom malých kúpeľných domov, sa zmenila mierka urbanizovanej krajiny. V zeleni kúpeľného parku sa novátorsky prepojili liečebné procedúry, ubytovanie a stravovanie do jedného funkčného celku.

Na koncepčnej štúdii kúpeľného domu Balneoterapia pracoval Jozef Schuster po nástupe v roku 1966. Balneoterapia (autori J. Schuster, spolupráca V. Uhliarik, projekt 1966, otvorenie 1974, autor interiéru J. Schuster 1971) je umiestnená v úzadí liečebného domu Alžbeta. Objekt je komponovaný vrstvením horizontálnych línií (plné parapety striedajú transparentné pásy okien), s ustupujúcimi podlažiami. Autori mali Snaha o narušenie horizontálnych línií sa prejavuje na druhom podlaží rytmom priznaných hranolových konzol, podopierajúcich terasu. Objekt funkčne pokryl potrebu liečebných procedúr a vyšetrení. Pre celoročný komfort pacientov je prepojený krytými koridormi s pôvodnými domami Alžbeta, Astória a novým liečebným domom Ozón.

Liečebný ústav Ozón je samostatným dielom J. Schustera ( štúdia 1967, projekt 1969, realizácia 1970 - 1976) Architekt je prirodzene ovplyvnený aktuálnymi trendami aj hnutím brutalizmu. Vo formálnej rovine opúšťa koncept vodorovných línií a stavbu vertikalizuje. Vo svojom autorskom vyjadrení sa hlási k severskej architektúre a odkazu F. L. Wrighta, v prepojení interiéru a exteriéru. Cit. autora: Pôdorysná funkčnosť má odraz v architektonickom výraze. Hmoty gradujú v pôdoryse, v čelnom aj v bočnom pohľade. Zvýraznené sú vstupné priestory. Dôležitý bol vizuálny kontakt s protiľahlými lesnými masívmi, vďaka priečnej osnove komunikačných priestorov takmer zo všetkých hlavných priestorov.

Štúdiu prvej slovenskej Kolonády a priľahlého hudobného pavilónu vypracoval J. Schuster v roku 1966 - 67, ďalšie projektové stupne boli spracované v spolupráci s V. Uhliarikom. Tieto stavby boli realizované v roku 1972, ako prvé z vyššie spomínaných . Situovanie oboch objektov je v centre kúpeľov v mieste vrtov liečivých prameňov, kolonáda primárne tvorí bariéru medzi dopravnou komunikáciou a centrom kúpeľov. Ako miesto celoročných spoločenských kontaktov pacientov pri pitných prameňoch stavba riešila aj absenciu spoločenského centra v  kúpeľoch. Architekti stavili na klasicistický koncept stĺporadia. Stavba je širokým schodiskom "miesovsky" nadradená nad okolitý terén. Prízemný objekt s výraznou horizontálou strechy je rytmizovaný vertikálnymi stĺpmi s modernisticky rozšíreným driekom. Autor sa figuratívnym stvárnením stĺporadia hlási k odkazu Arne Jacobsena a Oscara Niemeyera. Interiér a exteriér sa prirodzene prelínajú. Vďaka konfigurácii svažitého terénu technické zázemie je umiestnené v suteréne a prízemná časť je reprezentačná a vzdušná. Súčasťou urbanisticko- architektonického konceptu kolonády je priľahlý hudobný pavilón. Je to ľahký letný prístrešok organického - kruhového tvaru so sedením pre divákov umiestneným do terénu formou amfiteátru, ktorý narúša prísnu pravouhlosť okolitých stavieb autora.

Piešťany - kúpeľný ostrov

Súbežne, rovnakou mierou tvorivého nasadenia sa Jozef Schuster angažuje aj v kúpeľoch Piešťany. Na kúpeľnom ostrove v Piešťanoch sa pripravovala rozsiahla kúpeľná výstavba, podľa územného plánu vypracovaného ing. arch. Rudolfom Krajíčkom zo Stavoprojektu Bratislava. Predchádzala mu rekonštrukcia secesného kúpeľného domu Irma so zrkadliskom a vybudovanie objektu akumulácie termálnych vôd. Cestná doprava do budúceho Balnea centra, bola navrhnutá segregovane od pešej zóny a parku. K urbanistickému konceptu sa vyjadril prof. Rudolf Šteis - Nová výstavba kúpeľov s moderným konceptom interiérov a exteriérov vstúpila do noblesného prostredia secesných kúpeľov veľmi uvážene, oddelená parkom.

Výrazná os pešieho ťahu je paralelná s upraveným korytom Váhu a obtokovým kanálom. Tieto priamky, okolo ktorých je komponovaný park a zástavba objektov liečebných domov Balnea centra¹- (Palace, Splendid, Grand, Esplanade a Balneoterapie) , sú na konci uzatvorené objektom Spoločenského centra s pokračujúcim parkom. Plánovaná etapa výstavby ústavov na severnom konci ostrova sa neuskutočnila. Princípom urbanistického konceptu bolo prepojiť všetky liečebné domy dvojpodlažným objektom - koridorom s ďalšími funkciami - stravovacími, spoločenskými, liečebnými, podobne ako v Bardejovských Kúpeľoch.

Splendid a Grand

Na základe ideového projektu vypracovanom J. Schustrom a V. Uhliarikom v 1969 - 1970, bol vypísaný medzinárodný konkurz na realizačný projekt na výstavbu liečebných domov Splendid a Grand. Spomedzi ponúk bola vybratá juhoslovanská firme Neimar z Belehradu (dnešné Srbsko). Jozef Schuster v 1970 podnikal početné cesty do Belehradu, kde dohliadal nad výberom materiálov a realizačným projektom vykonávaným u arch. Mitroviča.² Urbanisticko-architektonický koncept dvoch doskových budov s transparentne pôsobiacou fasádou s presklenými  balkónami a lodžiami, je založený na jednoduchom a čistom architektonickom tvare vzájomného posunu objektov a ich prepojenia pôdorysne členitým dvojpodlažným objektom so službami a procedúrami. Táto dvojpodlažná platforma vytvára štruktúru chodieb, priestorov a átrií, prelínajúcich sa s exteriérom s vonkajšími bazénom, terasami a parkovými zákutiami. Príjemný priestorový labyrint návštevníka zavedie suchou nohou do Balnea terapie alebo na opačnú stranu do Spoločenského centra, ktoré urbanisticky uzatvára komplex objektov Balnea centra. Koncept a myšlienka brutalizmu - vytváranie a spájanie komunity, spleť priestorov, prechodov, spájanie viacerých funkcii je tu čitateľný.

Spoločenské centrum

Výstavba Spoločenského centra (začala súčasne s výstavbou posledného ústavu Balnea Esplanade) spadá do obdobia rokov 1979 - 81. Spoločenské centrum s interiérom je komplexným samostatným dielom Jozefa Schustera. Na základe ponukového projektu, ktorý vypracoval  roku 1977, dodávku zastrešovala opäť firma Neimar z Belehradu ( projekt interiéru je z roku 1978 - 1980 po jeho odchode zo Zdravoprojektu). Autor reagoval na prostredie parku a na koncept objektov Splendid a Grand, s ktorými je tento objekt previazaný nie len prevádzkovo, ale aj kompozične. Efekt postavil na kontraste vyšších hmôt ubytovacích zariadení s týmto nižším dvojpodlažným objektom. Výrazné sú biele predsadené línie parapetov ochodze, lemujúce stavbu a exteriérové schodisko v kontraste s tmavým obvodovým plášťom. Na architektúre Spoločenského centra použil nový motív 45 stupňového zošikmenia presklenej fasáde dvorany s hnedo tónovaným zasklením s priznaným rastrom hnedých rámov. Motív zošikmenia a rastrovania s obľubou rezonoval v slovenskej architektúre v neskorších 80. rokoch. Jadro stavby tvorí dvorana, okolo ktorej sú rozvinuté obchody, služby a dve viacúčelové sály s kapacitou 400 a 150 stoličiek. Objekt zabezpečoval okrem kultúrnej a nákupnej aj technickú prevádzku kúpeľov - napr. centrálneho merania a regulácie elektrických systémov, atď...

Obdobie veľkých autorských konceptov a exkluzívnych realizácii pre zdravotníctvo sa ukončilo pre architekta Schustera jeho odchodom zo Zdravoprojektu. V 1993 - 2003 v období desiatich rokov samostatnej činnosti autorizovaného architekta SKA sa v niekoľkých štúdiách vracia k  téme kúpeľnej architektúry, ktorá mu bola najbližšia. Vypracoval početné štúdie do kúpeľov Korytnica, Sklené Teplice, Piešťany, Rajecké Teplice, štúdiu liečebného komplexu na Cypre.

Záver:

Priaznivé 60-70. roky pre kúpeľnú výstavbu na Slovensku hodnotí J. Schuster ako svoje najtvorivejšie. Mohol rozvinúť odkaz gropiovského funkcionalizmu v konceptoch neskorej moderny. Odvoláva sa k inšpiračným zdrojom britskej avantgardy aj F.L. Wrighta, Arne Jacobsena, Oscara Niemeyera. Na aktuálne silné architektonické impulzy kultivovaným spôsobom reagoval vo svojich projektoch. Vďaka priaznivej náhode, ktorá ho v budove Stavoprojektu nasmerovala od ateliéru Vladimíra Dedečka k dverám Viktora Uhliarika, mohol rozvinúť svoje myšlienky k úspešnej realizácii v tvorivej a hektickej atmosfére, ktorá vládla v tom čase v projektovom ústave Zdravoprojekt.

Architekt sa v marci 2024 dožíva významného životného jubilea. Bilancia jeho celoživotného tvorivého obdobia je 124 návrhov, 44 realizovaných projektov z toho 11 významnejších. Absolvoval mnohé štúdijné cesty do zahraničia, spolupracoval s významnými slovenskými umelcami, ktorí dotvárali jeho architektúru. ( J. Rusňák, V. Kompánek, J. Jankovič, E. Bekenyi, M. Laluha, R. Sikora).

Za svoju prácu získal početné ocenenia:

• Sanatóriá Balnea Splendid a Grand v Piešťanoch. 1. cena v Prehliadke architektonických prác v roku 1971 a Cenu Dušana Jurkoviča za rok 1972.
• Kolonáda a hudobný pavilón v Bardejovských Kúpeľoch. 2. cena v Prehliadke architektonických prác v roku 1972.
• Balnea centrum v Piešťanoch. 2. cena v Prehliadke architektonických prác v roku 1982.
• Cena Jože Plečnika, Praha 2018.

Poznámky:
1. V roku 1965 bol položený základový kameň prvého liečebného domu Balnea Palace ( dnes hotel Alameda), autorov Uhliarik a Plačko. Následne v 1969 -71 J. Schuster v spolupráci s V.Uhliarikom projektujú Balnea Grand a Splendid . V tretej etape v 1979 - 81 bola realizovaná stavba Ch. Tursunova a V. Uhliarika liečebný dom Esplanade, ktorý vychádzal zo Schustrovho urbanistického konceptu. Ako posledné v 1979 - 81 bolo postavené Spoločenské centrum - samostatná autorská práca J. Schustera, ktorého štúdiu spracoval ešte v 1971.

2. Stavba bola realizovaná za 16 mesiacov. Realizácia bola na danú dobu veľmi rýchla: Balnea Splendid 12.7.1971 a Balnea Grand 16.8.1971.

Literatúra:

• FIBINGER, J.,1977. Liečebný ústav Ozón v Bardejovských kúpeľoch. Projekt (XIX), 6, s.42-44.
• MRŇA,Ľ,. 2005. Stavebné pamiatky Piešťan. Balneologické múzeum Piešťany, s. 66-72.
• ONDRUŠKOVÁ, E., 2007. Architekt Viktor Uhliarik ( 1922 - 2007). Fórum architektúry, 7-8, s. 31.
• SCHUSTER, J., 1985. Spoločenské centrum Čs. štátnych kúpeľov v Piešťanoch. Projekt (XXVII), 9, s.9 -13 .
• SCHUSTER, J.,1994. Stavebný vývoj piešťanských kúpeľov v rokoch 1889 - 1940. Projekt (XXXVI), 3, s. 21 -24.
• SCHUSTER, J.,1979. Nová tvár Bardejovských Kúpeľov. Technické noviny, 38.
• ŠTEIS, R., 1983. Zaslúžilý umelec, architekt Viktor Uhliarik. Projekt (XXV) , 2, s. 42 - 44.
• ZAJIČEK,M. a kol. , 2019. Architektúra starostlivosti. Slovenské kúpele v druhej polovici 20. storočia. Archimera o.z., s.244 - 250, 266-272. ISBN 978-80-972341-5-7

Autorka: doc. Ing. arch. Eva Borecká, PhD., Katedra architektúry Svf STU, Bratislava
Text bol vypracovaný z archívnych materiálov J. Schustera na základe osobných rozhovorov .
Poďakovanie za rešerš z odbornej literatúry ing. Andrejovi Bistákovi, PhD.