Zotavovňa Machnáč - námety pre rekonštrukciu, obnovu a dostavbu - diplomová práca

Liečebný dom Machnáč patrí k najhodnotnejším architektonickým dielam postaveným v Československu v medzivojnovom období a je významným príkladom európskeho funkcionalizmu. Jeho autorom je pražský architekt Jaromír Krejcar (1895 - 1950). Liečebný dom slávnostne otvorili 1. júna 1932, v roku 1969 bol zaradený do prvého súpisu pamiatok v Československu, v roku 1996 bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Machnáč od ukončenia prevádzky v roku 2001 chátra. Po šestnástich rokoch je objekt v kritickom stave, pamiatkový úrad je prakticky bezmocný.  

Lenka Borecká sa vo svojej práci snaží napriek bezútešnej situácii načrtnúť vlastné architektonické a technické riešenie. Uvažuje o novej udržateľnej funkčnej náplni, adaptácii stavby pre celoročné využitie. To všetko v súlade a s rešpektom k dielu Jaromíra Krejcara.

Viac slovami autorky:

Liečebný dom Machnáč v Trenčianskych Tepliciach nemá v súčasnost ďaleko od svojho zániku. Budova ako národná kultúrna pamiatka spadá pod pravidlá ochrany pamiatok na Slovensku, ktoré zabraňujú stavebným zásahom ohrozujúcim jej architektonickú podstatu. Avšak od ukončenia jej prevádzky v roku 2001 sa nenašiel investor ani projekt, ktorý by k tomuto kultúrnemu dedičstvu chcel pristúpiť s úctou a rešpektom pri jeho obnove. Majiteľ ostáva nezastihnuteľný a budovu necháva chátrať.

Machnáč nebol iba sanatóriom. Slúžil ako predobraz kolektívneho domu a bol zhmotnenou odpoveďou na vtedajšiu bytovú krízu a obrodu pracujúcej triedy. Jeho malé obytné bunky pre jednotlivca či dvojicu sú hygienické, moderné a vhodné na obnovu životných síl. Ich malá podlahová plocha je kompenzovaná zeleným nekonečnom priľahlého parku a lesa. V minimálnom priestore vyhovujúcom maximálnemu životu tkvel luxus tejto budovy. Protiváhou malých spacích buniek sú kolektívne otvorené štedré spoločenské priestory : slnečné terasy, spoločenské sály, široké chodby.

Machnáč nesie známky nautickej architektúry, zároveň je zrejmým príkladom funkcionalizmu. Skeletová konštrukcia umožnila uvoľnenie fasády od nosnej funkcie a variabilitu v zmene jej výrazu. Obytný trakt s východnozápadnou orientáciou je členený vtedy moderným dispozičným dvojtraktom. Fasády lôžkovej časti sa líšia. Východná fasáda orientovaná na kúpeľný park je plasticky členená rytmom krausovských okien a balkónov priliehajúcich k izbám. Veľmi jednoducho by sme vedeli nájsť analógiu s internátom komplexu Bauhaus v Dessau ( W. Gropius ). Na západnej fasáde sa vďaka vyloženiu konzoly z nosného systému mohli realizovať dlhé pásové okná sprevádzajúce celú dĺžku chodieb obytnej časti, ktoré sú tak veľkú časť dňa zaliate slnkom. Ploché strechy sa menia na zóny rekreácie, stĺpy uvoľňujú vnútornú dispozíciu od stien, vďaka čomu sa vytvárajú veľké otvorené priestory spoločenskej časti. Terasy sú vyložené na stĺpoch alebo konzolách čím sa vytvára podchodný priestor.

Východiskom pri mojom návrhu bola snaha o nájdenie takej funkcie, ktorá by sa stavbe prispôsobila a nevyžadovala si radikálne stavebné úpravy. Štúdiu som rozdelila do troch častí:
1. Hľadanie vhodnej náplne tak, aby bola budova schopná celoročnej prevádzky;
2. Štúdie variantov adaptácie obytných buniek;
3. Energetický koncept budovy.

Do daného rámca pamiatky (priestory pre dočasné ubytovanie a regeneráciu jednotlivca) vstupujem s konceptom hostelu obohateným o prenajímateľný coworking. Tento typologický hybrid ponúka širšie spektrum využitia a je ekonomicky návratnejší než obnova budovy do jej pôvodnej funkcie či ubytovanie v nižšom hotelovom štandarde. Zároveň má tento program potenciál zmeniť sezónnosť prevádzky na celoročnú a tým pokryť ekonomické straty. Označenie ,,hostel“ sa už s dnes pribúdajúcimi design, spa, urban a inými tématickými prívlastkami zbavuje nálepky lacného ubytovania a teda nevypovedá o očakávanom štandarde, nedegraduje alebo umelo nevyzdvihuje ubytovacie zariadenie. Hostel Machnáč má širšie spektrum využitia. V letnej sezóne je využiteľný návštevníkmi kúpeľného mesta, či už sú to turisti, účastníci filmového festivalu a hudobného leta, kúpeľní hostia (na túto kategóriu hostí sa primárne neorientujem, predpokladám, že využijú blízke nedávno obnovené liečebné domy s prítomnosťou procedúr priamo v budove) alebo milovníci funkcionalistickej architektúry, ktorí takéto pamiatky vyhľadávajú (podobne sú pre turistov sprístupnené internátne izby školy Bauhaus v Dessau).

Vytvorením prenajímateľného coworkingu v priestoroch bývalých izieb personálu a práčovne uvádzam potenciál pre fungovanie budovy aj mimo hlavnej turistickej sezóny. Tento model je zameraný prevažne na klientelu, ktorá si svoje pracovné povinnosti nosí v notebooku a stačí im prenajať si pracovné miesto, kdekoľvek sa práve nachádzajú, prípadne na poskytovanie kompletného balíka služieb pre firmy, ktoré chcú dočasne detašovať svoje pracovisko za účelom zmeny prostredia alebo teambuildingu. Pokrýva ubytovanie, možnosť stravy, pracovnú plochu pre každého zamestnanca, seminárnu miestnosť/zasadačku a prípadné organizovanie voľnočasových aktivít. Ideálnou sa javí aj možnosť detašovaného pracoviska Fakulty architektúry a organizovanie seminárov.

Ďalšími samostatne fungujúcimi prevádzkami sú reštaurácia v priestoroch bývalej jedálne a strešná terasa nad ubytovacím traktom, ktorá funguje ako verejne prístupný strešný bar/slnečná terasa, avšak len sezónne počas jari/leta.

Tri obytné bunky na 1. NP sú reštaurované do pôvodného stavu (alebo nahradené replikami zariadení) a slúžia ako obytné múzeum. Izby ostávajú zachované v pôvodnej dispozícií na prvých dvoch podlažiach obytného traktu. Zmeny nastávajú od 3. NP, kde na jednotlivých podlažiach prezentujem varianty vloženia úplného alebo neúplného hygienického jadra do obytnej bunky s rôznym stupňom zásahu do pôvodnej konštrukcie.

Jedinou prístavbou k pôvodnej hmote objektu je podzemná garáž pre hostí, situovaná pod nezastavanou južnou časťou pozemku pod hospodárskym dvorom. Riešenia, ktoré ponúkam, nie sú prezentované ako finálne. Ide skôr o katalóg možností, slúžiaci k otvoreniu diskusie o potenciáloch tejto stavby

Obytná bunka

"V predsieni izolujúcej obytný priestor od koridoru je umiestnené všetko, čím sa inak prenáša do obytného priestoru špina a prach ( šaty, topánky, umývanie). V predsieni je zapustený dvojitý kovový šatník, ktorý tvorí jednu celú stenu predsiene. Dvere šatníku sú posúvacie, aby nezaberali miesto v malej predsieni. Na náprotivnej strane je umývadlo, nad ktorým je v stene zapustená malá skrinka na toaletné veci. Vedľa umývadla je podnožka na položenie nohy pri obúvaní, aby sa predchádzalo zničeniu stoličiek. Obytný priestor je zariadený za predpokladu, že slúži dvom vzájomne cudzím ľuďom. Pre umiestnenie lôžok bolo nutné uvažovať s dvoma základnými zreteľmi a to, že v izbe bývajú dvaja cudzí ľudia a ďalej, že lôžka musia byť chránené od prievanu od okien. Z prvého zreteľu vyplýva, aby boli lôžka čo najďalej od seba, druhá požiadavka nepripúšťa umiestnenie lôžok blízko okien. Preto je jedno lôžko umiestnené vo výklenku vytvorenom predsieňkou a druhé lôžko je vo výklenku za písacím stolom. Je nutné podotknúť, že toto druhé lôžko sa môže zmeniť na pohovku, pre prípad, že v izbe býva iba jeden hosť. Oba výklenky majú práve rozmery lôžka, ktoré je tu vytvorené jednoduchým položením perovej kovovej vložky na primerane vysoké výstupky muriva vo výklenkoch, na ktoré sú položené matrace... Steny výklenkov sú do výšky 80 cm dukované." (J. Krejcar, Lázeňský dům, 1933)

V obytných bunkách sa nezachovali pôvodné kovové posuvné skrine. Nahradené boli drevenými krídlovými skriňami. V návrhu budú bunky určené pre muzeálne izby obnovené do pôvodného stavu, zvyšné si zachovajú terajší výraz s drevenými krídlovými skriňami umiestnenými v nike. Izby na prvých dvoch nadzemných podlažiach zostanú zachované v pôvodnom dispozičnom usporiadaní. Zmeny nastávajú od tretieho podlažia, kde na jednotlivých podlažiach až po strešnú terasu prezentujem možnosť vloženia hygienického jadra do obytnej bunky.

Na 3.NP vkladám do posteľovej niky pri predsieni hygienický box z mliečneho skla, ktorý nezaberá celú výšku priestoru a nie je radikálnym zásahom do dispozície. Obsahuje toaletu a umývadlo, premiestnené z predsiene. Týmto zásahom sa nenarúšajú pôvodné priečky ani dverné otvory. Sprchy sú na tomto podlaží umiestnené na chodbách v konečných polohách chodby a v bývalej miestnosti chyžnej.

Na 4. NP vkladám do obytnej miestnosti tenkú priečku z mliečneho skla za ktorou je sprcha a umývadlo. Toaleta je v tomto prípade ukrytá v skriňovej nike v predsieni za posuvnými dverami. Úložný priestor je suplovaný vysúvacími zásuvkami pod posteľami. Opäť sa nejedná o prípad tvrdého zásahu do dispozície, ale len o reverzibilné zmeny.

Na 5. NP vkladám do obytnej bunky pozdĺž celej posteľovej niky kúpeľňu prístupnú dverami z predsiene a oddelenú od izby pevnou murovanou priečkou. Z dvojlôžkovej izby sa stáva jednolôžková s možnosťou druhého sklopného lôžka.

V obytných bunkách majú oceľové posuvno-sklápacie okná dvojité zasklenie. Vzhľadom na ich stav a zabezpečenie komfortného prostredia v izbách počítam s možnosťou ich náhrady replikami s prerušeným tepelným mostom tak, ako to urobili aj na internátoch v Dessau kde medzi vonkajšie oceľové profily vložili vnútorný profil plastový. Okná chodieb a spoločenských častí sú v súčasnosti zasklené jednosklom. V budúcnosti by som aj pre tieto okná zvolila rovnaký postup obnovy.