Hore
Portál z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia

Wienerberger s.r.o.

Tehelná 1203/6
Zlaté Moravce

Internorm

Okná pre pasívne domy

Galvaniho 15 B
Bratislava

Saint-Gobain

BIM knižnice a objekty

Stará Vajnorská 139
Bratislava

Divízia ISOVER Saint-Gobain Construction Products

Dokonalá izolácia

Stará Vajnorská 139
Bratislava

Profirol s.r.o

Prielohy 1012/1C
Žilina

PREFA Slovensko s. r. o.

Štúrova 136B
Nitra

Saint-Gobain Construction Products, s.r.o., Divízia Rigips

Vlárska 22
Trnava

This site is protected by reCAPTCHA and the Google Privacy Policy and Terms of Service apply.
Hore
Menu
Kalendárium
Vložené
12. apríl 2019
0
4646

Verejné vyhlásenie DOCOMOMO Slovensko k dianiu okolo Domu odborov v Bratislave

V ostatných dňoch zaznamenala bratislavská verejnosť búranie sochárskeho objektu pred budovou bývalého Domu odborov. V súvislosti s nedávno ukončenou architektonickou súťažou na výstavbu v území, ktorej výsledky neboli doposiaľ zverejnené sa nás zmocňujú obavy nad budúcnosťou celého komplexu Domu odborov.
Verejné vyhlásenie DOCOMOMO Slovensko k dianiu okolo Domu odborov v Bratislave

Chceli by sme preto upozorniť na architektonické hodnoty a spoločenský význam tohto objektu.

Dom odborov alebo Istropolis (pôvodný názov celého komplexu bol Dom odborov, techniky a kultúry) vznikal v dobe, keď Československo vynakladalo značné investície na výstavbu reprezentatívnych verejných budov a veľkých stavebných projektov. Pestovala sa kultúra veľkých politických a kultúrno-spoločenských podujatí ale aj podpora vedy, vzdelávania a vývoja vlastných technologických riešení. K tomu všetkému slúžili priestory komplexu Domu odborov.

Súťaž na Dom odborov a techniky v Bratislave bola vypísaná na jeseň roku 1956. Zúčastnili sa jej v tom čase mladí architekti Ferdinand Konček, Iľja Skoček a Ľubomír Titl spoločne s kolegom Tiborom Gebauerom. Vypracovali viac návrhov a spomedzi dvadsiatich piatich súťažiacich získali tri najvyššie ocenenia. Súčasná podoba komplexu je však výsledkom dvadsaťpäťročného procesu kryštalizovania a viacerých etáp realizácie prebiehajúcich od roku 1968. Na projektovanie vplýval vývoj architektonického prejavu autorov, ako aj zmeny požiadaviek investora na náplň objektu, vývoj a zmena názorov na urbanistické riešenie územia a napokon aj vývoj stavebníctva. V projekte však po celú dobu pretrval pôvodný koncept, založený na sústredení nižších blokov okolo vnútorného átria a ich doplnení výškovou dominantou. V priebehu projektovania sa z celku vyčlenil objekt Domu odborov s veľkou sálou. Práve tá bola predmetom mnohých variantov tvarového riešenia. Vo výslednej realizovanej podobe sa v sále nachádza unikátny podhľad, ktorý prostredníctvom vtedy priekopníckej metódy počítačového navrhovania majstrovsky stvárnil vynikajúci slovenský sochár Jozef Jankovič. Viaceré originálne interiérové aj exteriérové prvky, ako sú veľkorysé schodiská, pôsobivé foyer s lesom štíhlych stĺpov, podhľad divadelnej sály, slnolamy na južnej fasáde Domu techniky, alebo vyústenia vzduchotechniky v átriu v podobe štylizovaných šachových figúrok, sú zase dielom trojice architektov. Fontánu, čo dominuje átriu, navrhol sochár Pavol Mikšík.

Komplex Domu odborov situovali na krížení mestského okruhu a jednej z hlavných mestských radiál, na mieste kde od začiatku 20. storočia uvažovali s výstavbou významných verejných budov. Architekti formovali komplex tak, aby vytvorili rámec tomuto novému mestskému priestoru . Vo svojom plnom funkčnom využití bol Dom odborov v prevádzke od roku 1981. V deväťdesiatych rokoch bola prevádzka postupne utlmovaná a údržba minimalizovaná. Nebol pružne adaptovaný na plnohodnotné mestské kultúrne a kongresové centrum, na čo spĺňa predpoklady.

Komplex patrí medzi ikonické diela modernej architektúry 20. storočia na území hlavného mesta Slovenska. Zhmotňuje esenciu slovenského variantu neskorého modernizmu s jeho dôslednou abstrakciou, špecifickou materialitou a veľkorysou mierkou.

Čistá, kultivovaná moderná forma, veľkorysé vnútorné priestory Domu odborov ako aj jeho potenciál byť dôstojným kongresovým a kultúrno-spoločenským centrom, ktoré mestu chýba, stále ostávajú nedocenené. Špičkovými architektmi navrhnutý moderný komplex, integrovaný v organizme mesta, je jednoznačnou hodnotou, do ktorej vzniku boli vložené nezanedbateľné finančné, prírodné a ľudské zdroje. V dnešnej dobe rýchleho napredovania a posilňovania konkurencieschopnosti, postavenej na rozvoji vlastnej jedinečnosti, je jestvujúci komplex Domu odborov pre hlavné mesto významným benefitom. Budova bývalého Domu odborov predstavuje v kontexte Bratislavy jedinečné verejné miesto kultúry, miesto s pamäťou a významnú historickú vrstvu, ktorá dokumentuje nielen architektonické, ale aj spoločenské dianie druhej polovice minulého storočia. Vymazanie tohto diela z mapy mesta znamená vymazanie dôležitej historickej etapy a podstatnej súčasti identity mesta. V Bratislave sa už nesmie opakovať to, čo sa stalo PKO!

Vyzývame preto predstaviteľov mesta, mestskej časti ale aj vlastníkov nehnuteľnosti, aby deklarovali svoje zámery v území a predložili ich na verejnú diskusiu.

Na záver si ešte dovolíme pripomenúť, že v kontexte Slovenska nejde o ojedinelý jav, ale o situáciu, ktorá sa pravidelne opakuje aj v ostatných mestách po celej krajine. Sme svedkami bezprecedentného ničenia architektonických a umeleckých diel, kultúrnych a spoločenských priestorov, aké nemajú v našich mestách v súčasnej dobe náhradu, zániku verejných a kultúrnych funkcií v centrách miest, ničenia dedičstva, ktoré presahuje hranice našej krajiny. Vyzývame preto predstaviteľov samospráv, aby hľadali také riešenia, ktoré dokážu tieto diela integrovať do aktuálnych zámerov, neprenechali rozhodovanie v týchto ťažiskových lokalitách len na súkromných vlastníkoch a aby viedli otvorenú a odbornú diskusiu o týchto dielach a lokalitách.

Členovia DOCOMOMO Slovensko
9. apríla 2019 v Bratislave

Titulná fotografia: Olja Triaška Stefanović

Dom odborov, techniky a kultúry (1981) - celkový pohľad z námestia
Dom odborov, techniky a kultúry (1981) - celkový pohľad z námestiaZdroj: katalóg Konček, Skoček, Titl vydaný SAS pri príležitosti udelenia ceny Emila Belluša
Pôdorys
PôdorysZdroj: databáza divadiel / Divadelná architektúra v stredoeurópskom priestore
Hlavná sála - dobová fotografia
Hlavná sála - dobová fotografiaZdroj: databáza divadiel / Divadelná architektúra v stredoeurópskom priestore
Interiér v súčasnosti
Interiér v súčasnostiFoto: Olja Triaška Stefanović

Súvisiace články

Pravý stĺpec
Menu
Hlavný obsahHlavný obsah
Čakajte prosím