Bratislavský Most SNP je národnou kultúrnou pamiatkou

Pamiatkový úrad SR začal správne konanie o vyhlásení mosta za národnú kultúrnu pamiatku ešte v októbri minulého roka. Podnet podal Ústav stavebníctva a architektúry SAV.

Most SNP sa tak krátko po vyhlásení  budovy Slovenského rozhlasu za NKP stal ďaľším dôležitým precedensom pamiatkovej ochrany architektúry druhej polovice 20. storočia.

Správa z Pamiatkového úradu prišla navyše v čase, výrazných zásahov do pôvodnej konštrukcie mosta (na petržalskej strane vzniká v spodnej časti mosta nový stavebný objekt).

Dôvody zápisu mosta SNP ako národnej kultúrnej pamiatky popisuje Pamiatkový úrad Slovenskej republiky v odôvodnení nasledovne:

Most SNP je hodnotným architektonickým a technickým dielom 20. storočia, dokladajúcim dobové stavebné vzopätie a stelesňujúci celú radu princípov moderny. Jeho výrazná architektonická kvalita je neoddeliteľne spojená s funkciou a konštrukčnými princípmi. Asymetrické, kompozične vyvážené riešenie s nakloneným pylónom vyjadruje odvahu a futurizmus moderny. Jeho subtílne elegantné krivky však stelesňujú v podstate nadčasové architektonické a výtvarné hodnoty. Veľký význam si ponecháva aj z hľadiska využitia - dodnes tvorí jednu z dopravných tepien Bratislavy spájajúcu ľavý a pravý breh Dunaja.

Predmetný objekt je situovaný juhozápadne od historického centra hlavného mesta, svojou ľavobrežnou estakádou zasahuje do Mestskej pamiatkovej rezervácie Bratislava. Leží na južnej hranici Starého mesta, nad riekou Dunaj, pričom spája historické centrum s mestskou časťou Bratislava - Petržalka.

Most SNP (projekt 1968, realizácia 1972-1973) je architektonicky i konštrukčne mimoriadne odvážnym dielom, ktoré nemá na Slovensku obdobu. Vďaka svojmu nekonvenčnému a inovatívnemu tvarovaniu patrí medzi ukážkové diela architektonickej moderny. V rámci svetovej architektúry sa až koncom 20. storočia objavujú obdobné konštrukčne odvážne riešenia v diele Santiaga Calatravu (napríklad Puente del Alamillo, 1992). V Čechách nájdeme podobne riešený zavesený most v Ústí nad Labem, realizovaný roku 1998 Romanem Kouckým (Mariánsky most). Dômyselná inovatívna konštrukcia a architektonické stvárnenie mosta navždy zmenilo siluetu hlavného mesta. Most SNP patrí dnes už medzi ikonické stavby Bratislavy, ktoré spoluvytvárajú identitu hlavného mesta.

Most, ktorého autormi sú architekti Jozef Lacko, Ladislav Kušnír, Ivan Slameň a statik Arpád Tesár, je zachovaný v takmer autentickej podobe. Zachovaná je celková hmotovo-priestorová podstata veci: mierne klenutá mostovka spolu so šikmým pylónom a šošovkovitou kaviarňou, vejárovito usporiadaný systém nosných lán, ľavobrežné i pravobrežné nosné piliere, všetky vetvy estakád na ľavom aj pravom brehu Dunaja.

Hodnota architektonická

Podoba Mosta SNP vznikla v liberálnych 60. rokoch, ktoré v našom geopolitickom rámci umožnili rozvinúť princípy predvojnovej moderny. V jeho hmotovo - priestorovom riešení našla svoje naplnenie modernistická prospektivita, zacielenie smerom k budúcnosti a fascinácia veľkými stavebnými projektmi. Z hľadiska kompozičného riešenia stavby je najvýraznejším prvkom mosta šikmý pylón, z ktorého vedú na obe strany zoskupenia závesných lán, nesúce 303 m dlhé stredové pole mosta nad tokom rieky. Smerom na sever sa nosné laná upínajú v troch bodoch, čím vytvárajú elegantnú vejárovitu kompozíciu. Asymetricky situovaný pylón pritom vytvára pendant Bratislavského hradu naprotiľahlom brehu.

Vyše 400 metrov dlhá konštrukcia je riešená bez podpory vo vodnom toku Dunaja, vd'aka čomu stavba pôsobí subtílnym dojmom. Mierne vzopätá mostovka pritom dynamizuje celkové tvarové vyznenie objektu. V týchto kompozičných a estetických kvalitách stavby sa prejavuje ,,antigravitačný trend" neskorej moderny. Napriek tomu že most váži 11 000 ton, architektonickými a konštrukčnými prostriedkami dosahuje dojem elegancie, ľahkosti a subtílnosti (DULLA, 2013, s.187).

Vplyv neskorej moderny, ako sa vyvíjala vo svete, sa dá pozorovať aj v riešení šošovkovitej kaviarne vo vrchole šikmého pylónu, ktorá bola pôvodne navrhnutá na pôdoryse trojuholníka. Podobné riešenia môžeme vidieť na Niemayerovom centre Brazílie, Revelovej radnici v Toronte, alebo Nerviho hale v Ríme (DULLA, 2013, s. 189). V zložitej dobe a s komplikovanou genézou tak vznikla architektúra, ktorá je nielen významným a progresívnym dielom inžinierskeho staviteľstva, ale takisto dielom výrazného vizuálneho pôsobenia a estetických kvalít.

Hodnota technická

Most SNP v Bratislave bol prvým asymetrickým lanovým mostom postaveným na Slovensku a druhým tohto typu na svete. Dodnes je jediným mostom v Bratislave bez podpory v toku rieky. Most je zavesený na jedinom šikmom pylóne, nesúcom šošovkovitú hmotu kaviarne. Táto charakteristická figúra bola vnímaná ako inovatívna nielen v dobe vzniku, most aj dnes pôsobí ako vizionárske dielo tiahnúce k modernému futurizmu.

Vďaka svojmu originálnemu tvaru a rozpätiu oceľovej konštrukcie patrí v Európe medzi ojedinelé inžinierske diela, ktoré si dodnes zachováva svoju mimoriadnu technickú hodnotu. Konštrukčné riešenia profesora Arpáda Tesára, projektantov Vítkovických železiarní a projektanta oceľovobetónových konštrukcií Jozefa Zvaru, sa časom osvedčili ako dlhodobo funkčné. Nosná konštrukcia hlavného mostného objektu je vytvorená ako spojitý nosník s rozpätiami 3 polí (75 + 303 + 54 m), pričom stredné pole je zavesené na lanách v troch bodoch. Laná sú vedené cez šikmý 84,6 m vysoký pylón a zakotvené do kotevných blokov. V kategórii zavesených mostov bol v čase odovzdania do prevádzky (1972) štvrtým najväčším mostom na svete. Rozpätie mosta nad riekou - 303 m - bolo v dobe dokončenia v poradí deviate na svete. Most SNP získal takisto svetové prvenstvo v rozpätí mostov, ktoré majú jeden pylón a jednu rovinu zavesenia (celkovo 448 m). Vďaka svojmu unikátnemu technickému riešeniu sa zaradil medzi výrazné inžinierske diela súčasného mostného staviteľstva v celosvetovom meradle a v roku 2001 bol vyhlásený za stavbu storočia na Slovensku v kategórii mostné stavby. Nie sú to však kvantitatívne vyjadriteľné rekordy či svetové prvenstvá, ktoré by robili z mosta SNP unikátnu stavbu, ale predovšetkým úroveň a dokonalé spojenie jeho architektonického a inžinierskeho riešenia.

Hodnota urbanistická

Most SNP vznikol v 60. rokoch ako súčasť komplexných riešení infraštruktúry rýchlo sa rozvíjajúceho a rastúceho hlavného mesta. Výstavba sa ako taká nemohla nepodpísať do existujúcej historickej urbanistickej štruktúry Bratislavy. Most nebol len dopravným spojením, ale aj nosičom vodovodu a teplovodu pre novovznikajúce sídlisko. V procese výstavby sa myšlienky moderny spojili s budovateľskými ambíciami režimu a s relatívnym politickým uvoľnením, ktoré umožnilo uplatnenie radikálnych inovácií a odvážnych inžinierskych a architektonických predstáv.

Tento nekompromisný progres doposiaľ nemal potrebnú spätnú väzbu a smeroval k aplikovaniu moderných princípov v plnej miere a rozsahu. Výstavbou Mosta SNP boli narušené historické vrstvy urbanizmu Bratislavy, v dôsledku čoho existujú pochybnosti o správnosti jeho umiestnenia. Tento zásah do historickej mestskej štruktúry sa však dá považovať za ukážkový príklad modernistického mestského urbanizmu, ktorý rázne odsúva staré hodnoty v prospech progresívneho napredovania a modernizácie. Jedným z dôležitých argumentov bolo pritom aj hygienicko-zdravotné hľadisko. Verilo sa, že búranie starých, dožívajúcich štvrtí, ktoré nevyhovujú potrebám moderného človeka, má pre mesto celkový ozdravný efekt. Modernistický budovateľský étos, ktorému museli upadajúce historické mestské časti ustúpiť, je dnes už neoddeliteľnou súčasťou hodnôt stavby.

Hoci sa Most SNP zvykne chápať ako narušenie identity historickej Bratislavy, sám svojou hmotou na konflikt medzi starým a novým reaguje. Autori projektu považovali siluetu mesta s historickými dominantami za tak dôležitú, že v jej blízkosti nevztýčili žiadnu konkurenčnú architektonickú figúru. Šikmý pylón na ľavej strane Dunaja síce vytvára kontrapunkt k historickému mestu na protiľahlom brehu, nijako však neruší jeho historický urbanistický kontext (DULLA, M.: ARCH 13, 2008, č. 1, s. 36). Dominanta šikmého pylónu s diskovitou reštauráciou je dnes už ikonickou figúrou Bratislavy. Výrazne sa uplatňuje v rámci diaľkových pohľadov a to z oboch nábreží, z vodnej trasy po Dunaji, i v rámci celkovej panorámy hlavného mesta. Most SNP sa tak stáva výrazným

Hodnota historická a spoločenská

Hoci bol Most SNP dostavaný až v normalizačných sedemdesiatych rokoch, projekt a začiatok výstavby spadajú do éry nabitej entuziazmom, do doby príznačnej snahou o obrodu vtedajšieho socializmu. Smerovanie Pražskej jari bolo v protismere k európskemu trendu, cielilo k liberalizácii a reformovaniu totalitnej ľavicovej ideológie. Charakter doby sa samozrejme prejavil v invenčnej architektonickej kompozícii a v odvahe uplatniť neobyčajne náročnú konštrukciu bez podpory v toku rieky, zavesenú na jedinom šikmom pylóne. Dielo však nachádza i spoločné črty s budovateľským programom socialistickej ideológie, a to predovšetkým v prospektivnosti a zameraní sa na budúcnosť. Cez prizmu Mosta SNP tak môžeme vidieť modernu, ktorá je vo svojej hlbokej podstate spojená s ľavicovými princípmi. Dielo za svoj vznik vďačí jedinečnej súhre spoločenských a politických okolností, dá sa povedať, že je akýmsi sedimentom doby svojho vzniku, odrazom politického uvoľnenia, reformných snáh, progresívneho napredovania a optimizmu moderny, ktoré pozitívne ovplyvňovali spoločnosť v 60. rokoch. Most SNP sa tak stáva historickým dokladom spoločenského rozmachu danej doby.