Climate of innovation
Ivanská cesta 30/A
Bratislava
Okná pre pasívne domy
Galvaniho 15 B
Bratislava
Tehelná 1203/6
Zlaté Moravce
BIM knižnice a objekty
Stará Vajnorská 139
Bratislava
Dokonalá izolácia
Stará Vajnorská 139
Bratislava
Prielohy 1012/1C
Žilina
Štúrova 136B
Nitra
Hans Broos – brazílsky architekt, karpatský Nemec zo Slovenska... Významný predstaviteľ architektúry brutalizmu. Oceňovaný autor 450 projektov, 140 realizácií v Nemecku a Brazílii. Fascinujúci príbeh v našich končinách neznámej osobnosti svetového formátu. Režisér Ladislav Kaboš (v architektonickej obci známy napríklad dokumentom o Ladislavovi Hudecovi - Zmenil tvár Šanghaja/2010/) aktuálne dokončil celovečerný dokumentárny film ARCHITEKT DRSNEJ POETIKY.
Príbeh filmu a osobnosť Hansa Broosa predstaví režisér Ladislav Kaboš:
V roku 2012 mi prof. Štefan Šlachta, s ktorým som spolupracoval na filme Zmenil tvár Šanghaja (2010), prvýkrát spomenul meno architekta Hansa Broosa z Veľkej Lomnice, ktorý v Brazílii vytvoril významné dielo. V roku 2015 som začal hľadať materiály pre dokumentárny film. Hneď na začiatku bolo zrejmé, že ide o objav významného architekta, ktorý je možné porovnať s objavom neznámeho diela Ladislava Hudeca v Šanghaji. Zaujímavý nebol len príbeh jeho profesionálnej kariéry, ale aj silný príbeh Hansa Broosa - karpatského Nemca, ktorý s celou rodinou, všetkými blízkymi, po druhej svetovej vojne museli hľadať nový domov.
V tom čase moja producentská spoločnosť MEDIA FILM bola zahltená prípravou a realizáciou náročného trikového filmu o M. R. Štefánikovi Cesta do nemožna. Ako producenta som preto oslovil Darinu Smržovú (EDIT Studio), s ktorou som spolupracoval na filmoch Moderná architektúra na Slovensku, Zmenil tvár Šanghaja a dvoch náročných dokumentoch v Líbyi počas občianskej vojny.
Podarilo sa nám pre projekt filmu získať podporu RTVS, Audiovizuálneho fondu a neskôr aj KULTMINOR-u. Počas niekoľkých rokov sme zhromaždili obsiahlu dokumentáciu z archívov na Slovensku, v Čechách, v Nemecku a v Brazílii. V Nemecku a v Brazílii sme sa stretli s veľkým záujmom a ústretovosťou. Zistili sme, že jeho najbližší spolupracovníci – dnes profesori na fakulte architektúry vo Florianopolise sa dokonca chystajú o Broosovi vydať knihu. (Dnes je na svete už aj druhá kniha z ich dielne...)
Myšlienka nakrútiť film o Hansovi Broosovi všetkých nadchla. Ochotne nám poskytli dokumenty, fotografie, projektovú dokumentáciu, ale hlavne svoje autentické spomienky. S obrovskou energiou a zápalom nám tlmočili svoje zážitky a obdiv k jeho osobnosti. Historička architektúry Karin Daufenbach z Florianopolisu o diele Hansa Broosa napísala dizertačnú prácu s názvom „Modernosť v Hansovi Broosovi“. Má 271 strán. V roku 2011 ju prezentovala na Fakulte architektúry a urbanizmu na univerzite v São Paule. Jeho dielo si nesmierne cení aj historička architektúry a architektka z Blumenau Angelina Whittmann i veľmi uznávaný odborník na brazílsku architektúru prof. José Waldemar Tabacow (m. iné veľký znalec záhradnej architektúry). Povedal nám: Len dvaja architekti v Brazílii vedeli citlivo začleniť architektúru do prírody. Jeden bol Rino Levy a druhý Hans Broos...
Hans Broos počas svojej dráhy architekta spolupracoval s významnými osobnosťami. V Nemecku s Fridrichom Kraemerom a Egonom Eiermannom, v Brazílii s krajinným architektom a výtvarníkom Robertom Burle Marxom, sociológom Gilbertom Freyerom, s geografom Aziz Ab'Sáberom – mimoriadne uznávaným brazílskym vedcom, či skvelým keramikom Franciscom Brennandom.
V roku 2021 sa nám podarilo celovečerný dokumentárny film o Hansovi Broosovi úspešne dokončiť. Nazvali sme ho ARCHITEKT DRSNEJ POETIKY, anglický ARCHITECT OF BRUTAL POETRY. Na jeseň 5.10.2021 plánujeme jeho premiéru v kine Lumière a v septembri festivalovú premiéru na CINEMATIKU v Piešťanoch. Medzinárodná festivalová premiéra bude v Rotterdame na 13.festivale filmov o architektúre, kde bol film nedávno vybratý do súťaže.
Hans Broos (Ján Brósz), 9.10.1921-23.8.2011
Narodil sa v podtatranskej obci Veľká Lomnica 9.októbra roku 1921, ktorá pred druhou svetovou vojnou bola takmer čisto nemecká. Jeho otec Ján Brósz (2.1.1891) bol stolárom. Matka Alžbeta Mocková sa narodila 23.7.1894. Mal dvoch bratov Mateja (10.2.1923) a Vojtecha (14.7.1930). Evanjelické lýceum v Kežmarku skončil v roku 1940. Štúdium architektúry začal na Nemeckej vysokej škole technickej v Prahe (1940-1943), v štúdiách pokračoval v nemeckom Braunschweigu na Technickej univerzite (1945-1948). Tu spolupracuje s Fridrichom Kraemerom ktorý sa v tej dobe venoval obnove vojnou zničeného Nemecka. V roku 1949 sa sťahuje do Karslruhe. Pracuje v architektonickom ateliéri známeho nemeckého architekta Egona Eiermanna. Spolupracuje s ním na niekoľkých projektoch (textilka Bloomberg, budova chemičky CIBA, projekt na rádio Stuttgart). Zdá sa však, že Broos po nejakom čase už nechce zostať v tieni slávneho architekta. Zároveň si uvedomuje, že v Nemecku je ťažké presadiť sa samostatne. Broosovi sa do rúk dostal katalóg o modernej brazílskej architektúre. Inšpiruje ho tvorba brazílskeho architekta Lúcio Costa – žiaka Le Corbusiera. Možno práve to rozhodlo, že v roku 1953 opustil Nemecko a presťahoval sa do Brazílie, do mesta Blumenau, ktoré v brazílskom štáte Santa Catarina v roku 1850 založili nemeckí prisťahovalci. Jeho rozhodnutie možno urýchlilo aj krvavo potlačené protisovietske povstanie vo východnom Nemecku v roku 1953, ktoré zažila jeho matka. Transport rodinu dopravil do východného sektoru, ktorí spravovali Sovieti. Broos sa po 2. svetovej vojne dostal do západnej zóny.
Autentické listy z Nemecka, ktoré sme našli, potvrdzujú, že keď odchádzal, získal kontakty na vplyvnú nemeckú rodinu Heringovcov v Blumenau, ktorí v štáte Santa Catarina založili textilný priemysel. Že tieto kontakty boli dôležité, dokladá množstvo rozsiahlych projektov, ktoré Broos počas života pre nich vytvoril.
Neskôr žil v São Paule, ale podľa miesta realizácie svojich budov sa niekoľkokrát sťahoval.
V Brazílii zanechal rozsiahle dielo. Vo verejných, cirkevných a priemyselných stavbách vrchovato zúročil svoj talent – jeho architektúra s majstrovským využitím betónu ako dominantného stavebného materiálu je doteraz skvelým príkladom architektonického štýlu „brutalizmu“ – architektúry „drsnej poézie“. Využil betón aj pri stavbe kostolov. Dovtedy sa v Brazílii stavali kostoly iba z prírodného kameňa a dreva. Bol verejne činný, jeho hlas sa ozýval pri všetkých zásadných projektoch v Blumenau, či v São Paule. Mal veľmi vyhranený názor na urbanizmus, intenzívne sa venoval problémom životného prostredia. Zaujímal ho vzťah medzi človekom, prírodou a kultúrou. Vyučoval, podieľal sa na diskusiách, vystupoval ako poradca na verejných projektoch. Angažoval sa v oblasti územného plánovania mesta Blumenau. Založil architektonickú spoločnosť Hans Broos Civil Society Ltd. Zomrel v Blumenau v roku 2011.
Nikdy nezabudol na svoje rodisko, na končiare Tatier, ktoré videl zo svojho domu. Na konci svojho života je postihnutý Alzheimerovou chorobou. Z posledných útržkov pamäti si zapisuje do denníka poznámky, spomienky, skladá dokopy dramatický príbeh karpatského Nemca, ktorý po druhej svetovej vojne musel navždy opustiť Československo – krajinu, kde jeho predkovia žili stáročia...
Je autorom cca 450 katalogizovaných významných projektov v Nemecku a v Brazílii, z ktorých približne 140 bolo aj zrealizovaných.
Ladislav Kaboš