Slovenský dokument Čiary, ktorý poeticky mapuje meniacu sa tvár verejných priestorov nášho hlavného mesta, vstupuje do kín

Po premiére na  festivale "Jeden svet" vstúpi oceňovaný film Čiary do kín.

Krátko po tom, ako sa dlhoočakávaný slovenský dokument Čiary od Barbory Sliepkovej stal najlepším filmom a debutom 25. MFDF Ji.hlava, zaháji svoju cestu za slovenskými divákmi na Festivale Jeden svet, kde je zaradený do hlavnej súťažnej sekcie. Čiernobiela debutová snímka Čiary poeticky mapuje verejný priestor nášho hlavného mesta, ktoré v posledných rokoch výrazne mení tvár. Okrem slávnostnej premiéry filmu predstaví Jeden svet aj rovnomenné multimediálne dielo z dielne výrazných umelcov Jána Šicka a Jonatána Pastirčáka. Vo štvrtok 11. novembra uvedie distribučná spoločnosť Film Expanded film Čiary do širokej slovenskej distribúcie.

Za dokumentárnou esejou inšpirovanou symfóniami veľkomiest a konceptuálnou fotografiou stojí debutová režisérka Barbora Sliepková a producentka Barbara Feglová zo spoločnosti Hitchhiker Cinema. Veľkým úspechom filmu Čiary je cena za najlepší film z prestížneho ji.hlavského festivalu dokumentárnych filmov, odkiaľ si snímka koncom októbra odniesla aj cenu za najlepší debut zvukový dizajn. Svoju národnú trajektóriu po jednosálových kinách a netradičných projekčných miestach zahajuje film na Festivale Jeden svet, kde je zaradený do súťažnej sekcie Slovensko a Česko za ľudské práva.

Prostredníctvom mikropríbehov a pozorovaní zaznamenáva atmosféru mesta v procese premeny na európsku metropolu. „Veľkou výzvou bolo pre nás ako tvorcov a obyvateľov zároveň nakrúcať v meste notoricky známe veci - ulice, budovy, okolo ktorých chodíme denne — historické centrum a podobne. To však zahŕňalo aj problémy tohto mesta, rôzne prekážky, bariéry alebo napríklad vizuálny smog. Hľadali sme neopozerané uhly, priehľady, narúšali perspektívu a iné pravidlá, aby sme z vnímania nášho okolia vyabstrahovali konkrétny pocit,” vyjadrila sa režisérka Barbora Sliepková. „Film Čiary je vizuálna esej o Bratislave, jednom obyčajnom meste. Ako miesto na život sa však mení extrémne rýchlo. Môžete ho neznášať aj milovať zároveň. Náš film zachytáva túto unikátnu zmenu v čase, keď sa z Bratislavy stáva moderná európska metropola,” doplnila producentka Barbara Feglová.

V rámci sprievodného programu uvedie Festival Jeden svet takisto rovnomennú multmediálnu inštaláciu, ktorá vznikla na motívy filmu a pod taktovkou renomovaných umelcov — svetelného dizajnéra Jána Šicka, zvukového umelca Jonatána Pastirčáka a performerky Soni Kúdeľovej. Dielo kombinuje objekt, scénické riešenie a svetelný dizajn, experimentálnu zvukovú partitúru, pohybovú performanciu a film. Je subtílnym prevedením motívov a tém, ktoré rezonujú so súčasnou Bratislavou. Pozýva zažiť hlavné mesto inak, hľadá prieniky verejného a intímneho priestoru, ktorý tvoria skutočné alebo pomyselné čiary. Je dejiskom hry a diváci sa stávajú jeho súčasťou. 

Slávnostná premiéra filmu Čiary prístupná aj pre akreditovaných divákov sa koná v stredu 10. novembra o 20:00 v bratislavskom Kine Lumière.
Vernisáž k inštalácii sa koná predtým o 18:00 v Galérii DPOH.

Logline

"Takto si predstavujem miesto na Mesiaci"

Synopsa:

Bratislava, ukážkové postsocialistické mesto. Masívna výstavba nahrádza staré novým. Meniace sa podoby mesta sa k nám okrem budov prihovárajú aj prostredníctvom jeho obyvateľov. Blanka bojuje s osamelosťou na balkóne petržalského bytu. Po meste sa objavili billboardy so sľubmi, Bratislavu čakajú regionálne voľby. Matúš sa chce stať starostom. Realitný agent Michal ukazuje klientom predstavu spokojného života v bratislavských bytoch a dvaja čiarorobiči maľujú cestné značenie s pravidlami pre okoloidúcich. Po práci pijú pivo v ubytovni a uvažujú nad životom. Plachý Danko sleduje mesto, ktoré sa mení na jeho vkus prirýchlo. Načúva mu, chce zachytiť rytmus obyčajnosti, ako plynú dní. Kde sa končí verejný priestor a začína sa intimita? Sociológia každodennosti.

Vyjadrenie režisérky

„Fascinujú ma nadčasové filmové mestské symfónie. Aj tie sa stali inšpiráciou pre môj celovečerný debut Čiary. Bratislavu, v ktorej som sa narodila a kde žijem, vnímam ako miesto hrubých čiar. Medzi verejným a súkromným, dnešným a minulým. V mojom vnímaní ide o ukážkové postsocialistické mesto. Všímam si každodennosť, rytmus a atmosféru mesta cez obyčajné príbehy jeho obyvateľov a obyvateliek. A taktiež si všímam vlastnú pozíciu v meste. Som plachý človek. Ako všetci vieme, dokumentarista sa v procese tvorby musí priblížiť k ľuďom. Aby so mnou protagonisti mohli zdieľať svoju initmitu, musím sa im sama otvoriť. Túto čiaru prekračujem pri každom nakrúcaní. Protagonisti filmu sú moje alteregá, reprezentujú odlišné vzťahy a postoje k svojmu okoliu.” - Barbora Sliepková

O režisérke

Je absolventkou katedry dokumentárnej réžie na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU. V súčasnosti pôsobí ako členka tvorivého tímu televíznej diskusnej relácie Večera s Havranom. Pravidelne sa podieľa na tvorbe autorských dokumentárnych filmov, rozhlasových a fotografických projektov. S HITCHHIKER Cinema nakrútila film Xenofóbia (2018) z dokumentárneho cyklu Biele vrany a hrdinovia medzi nami. Jej film O sestre (2016) získal hlavnú cenu poroty a Cenu divákov v súťažnej sekcii IN THE MIDDLE OF EUROPE na 24. ročníku MFFK Febiofest. V roku 2020 dokončila film Symbióza o architektke Viere Meckovej z dokumentárneho cyklu IKONY. V súčasnosti pracuje s autorkami Vierou Čákányovou a Luciou Kašovou na poviedkovom filme o ekologických katastrofách na Slovensku.

Tri otázky režisérke Barbore Sliepkovej:

Čo by si chcela, aby zažili diváci na tvojom filme?
S akým pocitom majú odísť z kina?

Veľkou výzvou bolo pre nás ako tvorcov a obyvateľov zároveň nakrúcať v meste notoricky známe veci - ulice, budovy, okolo ktorých chodíme denne - historické centrum a podobne. To však zahŕňalo aj problémy tohto mesta, rôzne prekážky, baeiéry alebo napríklad vizuálny smog. Hľadali sme neopozerané uhly, priehľady, narúšali perspektívu a iné pravidlá, aby sme z vnímania nášho okolia vyabstrahovali konkrétny pocit. Mojim zvykom bolo v predklone hľadať zábery dolu hlavou. Počas natáčania sme si s kameramanom Maxom Kľujevom hovorili, že všade vidíme zábery do filmu, čiary vystupovali kdekoľvek naokolo, všeličo bolo odrazu podstatné, pretvoriteľné. Bola by som rada, ak by film tlmočil divákom aj tento pocit. Aby si všímali veci okolo seba, aby hľadali vlastné priehľady a svoje mikro príbehy. Aby identifikovali vlastné čiary. Myslim si, že aj toto málo by mohlo pomôcť k tomu, aby sa nam tu spolu žilo lepšie.

Aká je pre teba Bratislava, čo pre teba znamená život v tomto meste?

Nedávno som bola na prechádzke v lesoch vysadených na pokyn Márie Terézie pár kilometrov od Bratislavy. Večer som sedela v podniku na Palisádach, kde bola pred tým vraj lekáreň. Bratislava je kompaktné mesto plné príbehov. Tým, že nie je taká veľká, je spoznateľná, a to mám na živote tu rada. Mám pocit, že ak chcem o niečom nakrúcať film, ku niečomu sa vyjadrovať, musím naozaj poznať kontext, aby som netrepala nezmysly. Čím viac sa o svojich témach dozvedám, tým viac vidím, koľko toho ešte neviem. Poetka Katarína Kucbelova, ktorej tvorbu mám veľmi rada, mi povedala, že bola v podobnom životnom rozpoložení, keď napísala svoju nádhernú zbierku Malé veľké mesto. Vraj tiež potrebovala zachytiť-vysloviť-vyjadriť vnemy z toho, čo ju obklopuje. Aj mňa posadla potreba všímať si a opísať toto mesto. Naše. Malé veľké - krásne špinavé - hlučne tiché - rýchle aj zaspaté. Mesto.

Ako si od začiatku premýšľala nad formálnym spracovaním filmu?

Forma vizuálnej eseje poprepletanej mikroportrétmi protagonistov bola zámerom od začiatku. Inšpirácií by som vedela menovať mnoho, spomeniem aspoň nadčasové urbánne symfónie, ktoré ma zaujali počas štúdia na VŠMU. Zároveň som na škole robila niekoľko portrétov a citlivé prekračovanie do intimity cudzích príbehov ma na mojej práci veľmi baví. V strižni sme následne hľadali správny pomer týchto dvoch liniek. Stále totiž ide o portrét mesta. Pre mňa ale toto mesto nemusí byť len Bratislava, od začiatku som chcela, aby sa stala akýmsi modelovým mestom, ktoré by sme mohli nájsť vo viacerých krajinách s podobnou historickou skúsenosťou. Tu pramení rozhodnutie s niektorými zábermi manipulovať, používať dvojexpozície, či stlačenie perspektívy. Rovnako kreatívne sme pracovali aj so zvukom, veľká časť mixu je urobená v postprodukcii. Hudba vychádza z ruchovej dramaturgie a naopak. Hovorili sme o počutí rozhovoru ľudí z vedľajšieho stola v kaviarni. Alebo o rytme krokov okoloidúceho. Michal Horváth (zvuk) a Jonatán Pastirčák (hudba) moje predstavy predčili a zároveň ma toho o svojich profesiách veľa naučili.

Čiary a ich multimediálny presah

Idea site specific vznikla v spolupráci s Film Expanded v procese kreovania distribučnej a marketingovej stratégie. Vnímali sme, že téma filmu presahuje jeho rámec a rozhodli sme sa hľadať inovatívny prístup. Preto neexistuje len film, ale aj rovnomenné multimediálne dielo. Obe sú vzájomne previazané, cibria divákovu citlivosť a pozývajú do kina i do galérie. Unikátna umelecká inštalácia kombinuje objekt, scénické riešenie a svetelný dizajn, experimentálnu zvukovú partitúru, pohybovú performanciu a film. Je subtílnym prevedením motívov a tém, ktoré rezonujú so súčasnou Bratislavou. Toto dielo pozýva zažiť hlavné mesto inak, hľadá prieniky verejného a intímneho priestoru, ktorý tvoria skutočné alebo pomyselné čiary. Je dejiskom hry a diváci sa stávajú jeho súčasťou.

Hlavné informácie o filme:

• scenár a réžia: Barbora Sliepková
• producentka: Barbara Janišová Feglová, HITCHHIKER Cinema
• koproducenti: Nazarij Kľujev, ToxPro; Soňa Horváthová, RTVS
• kamera: Maxim Kľujev, Michal Fulier, Barbora Sliepková
• strih: Máté Csuport
• hudba: Jonatán Pastirčák
• dramaturgia: Ingrid Mayerová, Ondrej Starinský / za RTVS
• zvukový dizajn: Michal Horváth
• konzultanti: Pernille Bech Christensen, Erich Winkler, Phil Jandaly
• produkcia: Nicole Brlej
• vo filme vystupujú: Katarína Andrášová, Maroš Bango, Matúš Čupka, Zuzana Čupková, Roman Ďuriš, Ľuboš Gajdoš, Petra Haganová, Michal Hulík, Daniel Remeň, Andrea Rošková, Blanka Rošková, Augustín Runglík, Helena Takácsová

Aktuálny zoznam miest a časov premietaní:
10.11. 20:00 Kino Lumiére, Bratislava (Jeden svet)
11.11. 17:50 Kino Lumiére, Bratislava
11.11. 19:30 Kino Úsmev, Košice
12.11. 17:00 Kino Úsmev, Košice
12.11. 18:30 Kino Lumiére, Bratislava
13.11. 17:00 Kino Úsmev, Košice
14.11. 17:20 Kino Lumiére, Bratislava
14.11. 20:00 Kino Úsmev, Košice
15.11. 20:45 Kino Lumiére, Bratislava
15.11. 20:00 Kino Mladosť, Bratislava
17.11. 19:00 Kino Inak, Bratislava
18.11. 18:00 Kino Kultúra, Námestovo
18.11. 18:00 Kino Nostalgia, Bratislava
21.11. 18:30 Kino Lumiére, Bratislava
22.11. 18:00 Kino Moskva, Martin
23.11. 18:00 Kino Centrum, Michalovce
23.11. 20:10 Kino Lumiére, Bratislava
24.11. 17:30 Mirbachov palác, Bratislava + diskusia
30.11. 18:00 Kino Úsmev + diskusia
08.12. 19:00 Nová Cvernovka, Bratislava + diskusia