Tehelná 1203/6
Zlaté Moravce
Okná pre pasívne domy
Galvaniho 15 B
Bratislava
BIM knižnice a objekty
Stará Vajnorská 139
Bratislava
Dokonalá izolácia
Stará Vajnorská 139
Bratislava
Prielohy 1012/1C
Žilina
Štúrova 136B
Nitra
Vlárska 22
Trnava
28. marca 2019 bola slávnostne otvorená stála expozícia L. E. Hudeca. Nachádza sa v novozrekonštruovaných priestoroch Centra L. E. Hudeca (C.A.L.E.H. n. o.) v Späthovej vile, na Skuteckého ulici 22 v Banskej Bystrici.
Adresa nie je náhodná. Samotná výstavná miestnosť je v podkroví domu, ktorý navrhol a zrealizoval v roku 1903 Juraj Hudec (otec L. E. Hudeca). Dom nesie meno po rodine neskoršieho majiteľa, židovského priemyselníka Spätha, prevádzkujúceho pílu v Harmanci. Celá Skuteckého ulica je vizitkou staviteľského umenia zo začiatku minulého storočia. Nachádza sa na nej aj vlastný dom Hudecovcov, vrátane množstva ďalších realizácií Juraja Hudeca. V pešej dostupnosti je prevažná väčšina banskobystrických stavieb rodinnej firmy, na ktorých získaval aj mladý L. E. Hudec prvé fyzické skúsenosti s remeslom, ktoré následne zúžitkoval vo svojej vlastnej praxi. Žiaľ, až na dve známe výnimky, v ďalekej cudzine.
Samotná expozícia sa preto logicky nevenuje iba dielu Ladislava Eduarda Hudeca, ale aj širšiemu stredoeurópskemu kontextu. Vplyv prostredia bol pre vývoj obidvoch osobností zásadný. L. E. Hudec vyrastal v rodine jedného z najvýznamnejších regionálnych staviteľov a odmala sa vo svojom okolí fyzicky stretával s celou problematikou staviteľského umenia i remesla.
Autorom architektonického riešenia prezentovanej stálej expozície je Rastislav Udžan. Na grafickom stvárnení sa podieľal Peter Javorík. Autorom busty Hudecovcov je Ladislav Sabo. Vnútorný priestor je jednoduchý, biely, neutrálny. Mnohoúčelovo využiteľný. Pôvodná konštrukcia krovu je priznaná v jej pôvodnej materialite a farebnosti. Nové “vložené” monochromatické konštrukcie vytvárajú primerané pozadie pre univerzálny, štandardný a súčasne flexibilný výstavný priestor.
Podlaha mala byť pôvodne homogénna, liata. Realizovaná však bola z bledosivej keramickej dlažby rozmerov 600 x 1200 mm, položenej v špároreze otočenom o 45 stupňov oproti stavebnému modulu podkrovia. Zaujímavosťou priestoru je tzv. “Hudec Code”. Monogram L. E. Hudeca, známy z jeho ázijskej tvorby. Jedna intarzia tohto grafického znaku v dlažbe víta návštevníkov pred výťahom, a druhá pred schodiskom.
Trvalou náplňou je stála expozícia. Výstavný projekt mapuje životnú a profesijnú dráhu otca, lokálne usadeného staviteľa Juraja Hudeca v kontexte so životom a kariérou jeho syna, “svetobežníka”, slávneho architekta L. E. Hudeca. Taktiež ich vzájomný vzťah, vplyv prostredia a prepojenia Banskej Bystrice a Šanghaja. Prezentácia Hudecovcov a ich diela je koncipovaná v rámci časovej osi, zohľadňujúc rodinné, spoločenské a dejinné udalosti, ktoré rodinu staviteľa a architekta výraznou mierou ovplyvňovali. Výstava je zároveň vyjadrením úcty a splatením dlhu voči osobnostiam, na ktoré by sme nemali zabúdať.
Parametre priestoru (disponibilná voľná plocha i variabilné možnosti usporiadania výstavných panelov) umožňujú aj ďalšie možnosti jeho využitia. Je to riešenie blízke označeniu “white box”, uplatňovaného pre neutrálne galerijné koncepcie. Popri snahe čo najautentickejšie zachovať podstatu originálneho podkrovného priestoru (architektonický návrh a realizácia Juraj Hudec v roku 1903) vznikol tiež priestor s potenciálom hostiť paralelné samostatné výstavy, kultúrne a spoločenské podujatia, vytvárať podmienky pre stretávanie sa kultúrnej obce... Návštevníci Banskej Bystrice, ktorí sa chcú zoznámiť s dielom miestnych rodákov, majú konečne fyzickú možnosť urobiť to na dôstojnom (a autentickom) mieste. Takisto aj Centrum L. E. Hudeca konečne dostalo svoj domov so stálou adresou. Banská Bystrica zas ďalší životaschopný (dúfajme) zárodok pre rozvoj aktivít blízkych architektonickému a inému kultúrnemu zameraniu.
Expozícia je usporiadaná a rozčlenená v zmysle logickej ortogonálnej schémy, rešpektujúcej konštrukciu krovu. Jeho viditeľné časti sú po dôkladnom ošetrení priznané. Po obvode sú trámy krovu využité priamo ako nosníky vitrín prezentujúcich fyzické artefakty. Autori rozmiestnili do pôvodného venca krovu 42 lokálne osvetlených sklenených boxov s rozmermi 40 x 70 x 20 cm, v ktorých sú vystavené predmety z pozostalosti a dokumenty vypovedajúce o živote Hudecovcov.
Na ôsmich samostatne stojacich mobilných výstavných paneloch s rozmermi 2 x 2,8 m (ŠxV) sú prezentovaní samotní Hudecovci, ich dielo a ďalšie doplňujúce údaje. Dajú sa premiestniť a aranžovať do rôznorodých kompozícií po celej ploche podkrovia.
Originalny priestor je narušený v mieste pôvodného schodiska rohovou zástenou. Podkrovie bolo pre potreby galérie doplnené naviac o utilitárne, sekundárne priestory (vstupné zádverie, kancelária, denná kuchynka / technická miestnosť, sociálne zariadenia, strojovňa klimatizácie a vzduchotechniky, vstupny priestor schodiska).
V otvorenom priestore galérie bolo vytvorené miesto pre projekciu v 4K rozlíšení, spolu s kvalitným audio výstupom. Toto “kino” vhodne využíva zástenu zachovaného komínového telesa. S druhou projekčnou plochou sa uvažuje na deliacej stene hlavného galerijného priestoru a schodiska. (Neprerušená biela plocha 5 x 6 m je vhodná aj pre nadrozmerné inštalácie).
Súhrnnou charakteristikou prezentovaného diela by mohli byť prívlastky: primeranosť, civilnosť a potenciál mnohostranného využitia. I to, že takéto diela nevznikajú “len tak”. Náhodne. V prípade stálej expozície L. E. Hudeca v Banskej Bystrici realizácii predchádzal dlhoročný proces aktivít a úsilia mnohých ľudí. Vyzdvihnem dve mená. Nebyť energie a “tvrdohlavosti” Kláry Kubičkovej a osvieteného donorstva (vrátane poskytnutia podstatnej časti zdrojov použitých pre fyzickú realizáciu diela) Drahoša Konderu - tak by sme toto dielo dnes nemohli prezentovať. Samozrejme treba poďakovať aj všetkým ostatným, ktorí k vzniku expozície prispeli. Je ich mnoho. Vrátane Fondu na podporu umenia a mesta Banská Bystrica. Najväčšiu zásluhu má však osobné nasadenie konkrétnych osôb (a samozrejme práca a schopnosti autorov).
Text: Štefan Moravčík. Paralelne uverejnené aj v časopise ARCH 3/2019
Podklady: Rastislav Udžan
Použité materiály a riešenia: hliníkový strešný systém PREFA