Reflexie - rok 2021 pohľadom architekta, tretia časť (G - K)

Čo Vás v roku 2021 v oblasti architektúry na Slovensku (v stredoeurópskom priestore) najviac zaujalo?

Osobné výpovede môžu byť niekedy zaujímavejšie a pestrejšie ako kvantifikačné analýzy. Ďakujeme všetkým kolegom, ktorí sa podelili so svojimi vlastnými pohľadmi na tému:

Pavel Gregor 

Rok 2021 priniesol veľa zaujímavého v oblasti architektonickej tvorby. Ako dekana Fakulty architektúry a dizajnu STU v Bratislave ma však najviac potešilo, že poprední slovenskí architekti majú naďalej záujem, popri práci vo svojich ateliéroch, predávať svoje skúsenosti mladším kolegom aj na pôde našej Alma mater. Ku kolegom z externého prostredia, ktorí na fakulte pôsobili už dávnejšie (Kusý, Paňák, Alexy, Bogár, Závodný a Polakovič) sa v roku 2021 pripojili aj kolegovia Jančok a Janák zo štúdia Plural, ako nováčikovia vo funkcii vedúcich tzv. Vertikálnych ateliérov. A obzvlášť hrdý som na skutočnosť, že sa napĺňa vízia pôsobenia zahraničných kolegov pri príprave budúcich architektov. Spolupráca s firmou ESET a jej podpora našich aktivít priniesla svoje ovocie a v roku 2021 doplnil 24 vertikálnych ateliérov aj ďalší, ktorí vedie architekt Bjarke Ingels spolu so svojimi kolegami zo svetoznámeho ateliéru BIG.

Tomáš Guniš 

Keď som si s odstupom času opäť prezeral nominované stavby na CE ZA AR 2021, uvedomil som si jednu potešujúcu skutočnosť - a to, že polovicu nominantov tvoria stavby, ktoré sú rekonštrukciou, vostavbou do staršej budovy, alebo nejakým spôsobom recyklujú inú stavbu, či materiály z nej. Tento trend má oproti minulým rokom narastajúcu tendenciu a je úplne v súlade s filozofiou architektúry, ktorú vidíme vo svete. S postupom času a rastúcim dôrazom na udržateľnosť budú architekti stále viac čeliť výzvam na recykláciu existujúcich stavieb nielen z ekonomického, ale aj ekologického uhľa pohľadu. Toto smerovanie má podporu aj z EÚ a postupne vidíme jeho premietanie do Plánu obnovy. Prestavba existujúceho objektu so sebou určite prináša mnohé výzvy, ale nemusíme sa na ňu pozerať ako na niečo, čo nás núti ku kompromisu či už po stránke architektonickej, alebo technickej. Skôr ju môžeme vidieť ako príležitosť, alebo inšpiráciu - veď práve obmedzenia dávajú kreativite častokrát tie najväčšie krídla. A dnešná úroveň stavebných materiálov a technológií nám umožňuje dosiahnuť plné štandardy komfortu a zároveň energetickej efektívnosti aj pri starších stavbách. Dúfam, že budeme vidieť stále viac kvalitných rekonštrukcií každej mierky - či už rodných domov ako je „Rodinný dom zo storočného humna“, alebo veľkých stavieb ako je „Pradiareň 1900“.

Juraj Hermann       

Príjemne ma prekvapila úroveň a kvalita prihlásených realizácií do tohtoročnej súťaže, 57. ročníka našej národnej ceny za architektúru - Ceny Dušana Jurkoviča. Medzinárodná porota mala z čoho vybrať kvalitného laureáta aj zaslúžené nominácie. Z celého súboru prihlásených diel bude pekná výstava, ktorá by našu súčasnú architektúru mohla reprezentovať so vztýčenou hlavou aj v zahraničí.

Na druhej strane ma znepokojuje situácia ohľadne snáh za každú cenu zbúrať významné architektonické dielo našej neskorej moderny, bývalý Dom odborov techniky a kultúry - dnešný Istropolis v Bratislave. To by žiadna iná kultúrna spoločnosť v Európe nepripustila. No a vrcholom nesprávneho rozhodnutia a pravým obrazom o našej spoločnosti bude, ak pod tlakom určitých lobistov Vláda Slovenskej republiky prispeje 50 - 60 miliónmi Eur na výstavbu Národného kongresového centra na mieste dnešného Istropolisu, v tejto nevhodnej periférnej a dopravne zle prístupnej polohe. Pritom máme v Bratislave vhodnejšie miesta pre takúto investíciu medzinárodného významu, na brehu Dunaja, rovnako ako si svoje medzinárodné kongresové centrá na Dunaji vybudovali Viedeň i Budapešť.    

Ondrej Horváth

Fascinuje ma ako napredujú školy. Či FAD pod vedením prof. Gregora s ich vertikálnymi ateliérmi, konceptuálne vyprofilovaná VŠVU s top kvalitou vedúcich ateliérov. Košická katedra architektúry na fakulte umení ani o piaď nezaostáva. Niektoré študentské výstupy majú neuveriteľný rozsah, hĺbku a kvalitu. Dáva to nádej na svetlé zajtrajšky architektúry na Slovensku.

V Trnave s tým veľa pracujeme, a preto musím spomenúť aj tému súťaží. Stále viac samospráv to zdá sa pochopilo a to je dobre. Prináša to však kapacitný problém na strane organizátorov. Tých pár týmov, čo sa tomu venuje to prestáva stíhať pripravovať. Ak to takto pôjde ďalej, komora nebude už musieť vydávať manuály pre starostov, ale skôr pre architektov, právnikov, aby mal kto súťaže organizovať.

Teší ma, že zažívame boom zákaziek pre krajinných architektov. Klimatická kríza, výrazné dotovanie zeleno modrých riešení zo strany EU, aktivita samospráv pri obnove verejných priestorov. To všetko prináša hlad po dobrých krajinárskych riešeniach. Snáď aj na tento fenomén rýchlo školy zareagujú, lebo dobrých krajinných architektov je ako šafranu.

2021 bol posledný rok čakania na SNG, jej otvorenie v nadchádzajúcom roku bude veľká vec.

Zverejnili koncept na ESET Campus od BIG. Všetko ok, len dúfam, že ten potenciál sa synergicky preleje aj do okolia. Bola by to škoda zostať nepochopeným progresívnym introvertom.

Na CE ZA AR-ovi ma potešili Neformálne mo(nu)menty a to že víťazný interiér je v Trnave :) Nepotešilo ma ako málo sa robí kvalitných bytových domov.

Kornel Kobák

Pri pohľade na tento rok môžem ako architekt so zadosťučinením konštatovať, že architektúra dostala zelenú. Výsledky práce architektov, kvalitná architektúra a kvalitný verejný priestor sa v roku 2021 prekvapujúco dostali medzi prednostné ciele európskej politiky. Pod tlakom environmentálnych problémov a pandemickej situácie sme ako profesia dostali jasný mandát na tvorbu „high-quality architecture“, ktorá prispeje k skutočnému udržateľnému rozvoju v Európe. Čas ukáže.

Oživenie verejného záujmu o dobrú architektúru sme pocítili aj na Slovensku. Popri veľkom skoku v počte a kvalite overených architektonických súťaží, vyhlásených najmä mestami naprieč všetkými regiónmi, sa v končiacom roku podarilo tiež dosiahnuť návrat architektúry a architektonickej tvorby do agendy Ministerstva kultúry SR. A tak sa po dlhom čase dočkáme stratégie kultúry, ktorá určí konkrétne priority a ciele štátu aj v oblasti architektúry. Zatiaľ na papieri... čas ukáže.

Jakub Kolarovič 

I napriek súčasnej pandemickej situácii sa nájde zopár pozitívnych veci. Napríklad ma potešila cena verejnosti tohtoročnej súťaže CEZAAR, ktorú získala obnova hospodárskej budovy hradu Uhrovec. (gratulujem autorskému tímu za dvojnásobné víťazstvo). To, že dielo získalo aj cenu verejnosti, ma potešilo obzvlášť.

V súčasnosti je pamiatkový dlh v našej krajine okolo 5,5 miliardy EUR. Ak si zrátate možnosti v rámci záchrany kultúrneho dedičstva zistite, že ťarcha spoločenského a kultúrneho významu stoji prevažne na ramenách ľudí, ktorí sa častokrát aj s dobrým úmyslom strácajú v komplikovanej problematike prípravy a realizácie projektov obnovy. Postupne vymierajúce remeslo a stavebne firmy, ktoré tlačia do rýchlych riešení, stavebníkovi situáciu zrovna neuľahčujú. V takýchto prípadoch by mal byť oporou štát. Bohužiaľ mam stále pocit, že systematická štátna pomoc v rámci tejto problematiky má obrovské rezervy a neprináša náležitú podporu.

Nastávajúce obdobie 2021-2027 prináša nové možnosti a väčší podiel financií aj pre projekty obnovy a záchrany našej histórie. Veľmi si prajem, aby sa tato téma dostala zo zadných radov do pozornosti širokej verejnosti a bola jednou z priorít volených zástupcov. V opačnom prípade je dosť možne, že za riešením znižovania pamiatkového dlhu bude naďalej pojem asanácia a novostavba. 

Jaromír Krobot

Dám dve kategórie ako to majú v sci-fi. Soft (vzťahové) a hard (technické).

V soft ma zaujala energia ľudí, ktorí decentralizovane a zdola držia, podporujú a tvoria kultúru. Mám pocit, že nič teraz ako krajina nepotrebujeme viac. Kultivovať. Ak menovite, tak Lívia Gažová v BBSK, Marek Adamov a jeho cesta cez všetky kultúrne centrá na bicykli, DAAD, a mnohí ďaľší.

Zo stavaného (hard) je to určite Vila Bôrik od PLURALu, vec európskeho formátu, skvelo urobené, skvelo belgicky nafotené. A ešte MALINNA Store, interiér, u ktorého som nezistil, kto ho robil, ale je výborný, gratulujem.

Peter Kuklica

Určite, tak ako veľa kolegov, pozitívne vnímam stále sa zvyšujúce množstvo architektonických súťaží, ako aj kvalitu odovzdaných prác. 

Čo sa týka tvorby, veľmi ma tento rok potešili laureáti Pritzkerovej ceny - Lacaton-Vassal, ich uvažovanie je veľkou inšpiráciou, obzvlášť pre socioekonomický kontext ich tvorby.

Myslím, že práve na Slovensku sa v tomto smere uvažovania máme ešte veľa čo učiť (nevynímajúc náš ateliér).