Reflexie - rok 2020 pohľadom architekta, piata časť (R - S )

1. Čo Vás v roku 2020 v oblasti architektúry na Slovensku (v stredoeurópskom priestore) najviac zaujalo? 

2. Myslíte si, že vzhľadom na súčasnú Covid situáciu nastanú trvalé zmeny v spôsobe práce architektonických ateliérov?

Odpovede na túto otázku nájdete v nasledujúcich odstavcoch. Pestré spektrum názorov neposkytuje komplexnú, definitívnu analýzu problematiky, ale určite mnohé napovie. Osobné výpovede môžu byť úprimnejšie a hlbšie, ako niektoré odosobnené kvantifikačné analýzy. Ďakujeme preto všetkým kolegom, ktorí sa podelili so svojimi vlastnými pohľadmi na tému. 

Názory ďalších kolegov zverejníme v nasledujúcich dňoch.

Mário Regec

1. Veľmi milo ma prekvapil silnejúci dopyt po citlivej architektúre zo strany klientov.

V posledných rokoch som vnímal trendy v spoločnosti, ohľadom návratu k tradíciám. Tričká s potlačou výšivky na hrudi  sa stali bežnou výbavou šatníka. Výrobcovia fujár nestíhajú pokryť dopyt aj napriek tomu, že hre na fujaru sa venuje minimum hudobníkov. Paradoxne tento silný dopyt v Slovenskej spoločnosti po tradičnom v mnohých oboroch od odevného priemyslu, až po televízne programy, sa neprejavoval v dopyte po pokornej architektúre vo vidieckom prostredí. Proporcie úzkych dlhých domčekov často mizli vplyvom rôznorodých prístavieb a zdobnosť fasád pod uniformnými silikátovými omietkami nanesenými na tepelnú izoláciu.

Možno je to vytrvalou prácou našej odbornej komunity, možno nastal čas, že si bežný stavebník uvedomuje vytrácajúce sa kvality a možno máme len šťastie na klientov, ale stále častejšie prichádzajú sami klienti s predstavou o citlivom vnímaní a pokornom prístupe pri stavebných zásahoch. Teší ma že genius loci už zväčša nie je neznámy pojem, ktorý vysvetľujeme pri prvom stretnutí klientom, ale výraz, ktorý počúvam z úst klientov pri opise ich predstav.

Za zmienku stojí aj nedávne 150 výročie narodenia Adolfa Loosa, v spojitosti s ktorým vznikla komentovaná prehliadka jeho diel sprístupnená cez sociálne siete. Je to pekný príklad toho, ako tradične organizácie, akými sú múzeá, transformovali svoju činnosť a cez video kanály dokážu popularizovať témy a sprístupniť obsah aj s odborným výkladom širokej verejnosti.

2. Komunikačné kanály, ktoré sa stali v posledným mesiacoch populárne, môžu mať pozitívny dopad na spôsob práce ateliérov. Verím tomu že tu zostane snaha riešiť menej náročné problémy online, čo môže pridať na efektivite. Potešujúce je aj to že stále viac orgánov štátnej správy je ochotných riešiť veci na diaľku.

Zmeny zo strany klientov je cítiť najmä v budovách na bývanie. Dostávame zadania v ktorých je zámer umiestniť v domoch a bytoch rôzne funkcie od bývania cez prácu až po fitness. Ľudia sa pochopiteľne  snažia nahradiť všetko na čo boli zvyknutí a prispôsobovať okolité prostredie svojím aktuálnym potrebám. Nemyslím si však že dôjde k zmene návykov ľudí, či výraznej úprave typológie. Ľudia pochopiteľne substituujú svoje doterajšie aktivity tým, čo je pre nich dostupné. Nepôjdu do kaviarne, ale dajú si kávu doma, kino nahradí gauč v obývačke. Filmová streamovacia služba však z hľadiska zážitku z diela nedokáže konkurovať filmovej ani divadelnej premiére. Návšteva kina či divadla s priateľmi ma aj nezanedbateľný sociálny rozmer. Práve nedostatok sociálnej interakcie v dnešnej dobe,  bude podľa mňa ľudí motivovať k tomu aby sa vrátili k zaužívaným zvyklostiam, tak rýchlo ako to len pôjde.

Naše povolanie je často o nachádzaní skrytého potenciálu a verím tomu že aj dnešná doba ho vytvára. Ľudia dnes trávia viac času vo svojom obydlí. Mnohých to motivovalo zamyslieť sa nad priestorom v ktorom žijú a snažia sa ho zveľadiť. Práve snaha o zveľadenie v kombinácii s kritickým zmýšľaním, vytvárajú príležitosť pre kvalitnú architektúru.

Peter Sticzay-Gromski

1. Neprestávajú má udivovať moje deti a ich generácia, v ich trvalom zápase za naše spasenie o očistu tejto planéty, ich odhodlanie to urobiť hneď a za každú cenu, pripravení opustiť všetko, čo sme tu lopotne a krkolomne zanechali. Ich fantastický globálny nadhľad má však neuveriteľne škaredé detaily.

2. Prekvapilo ma, a dúfam že sa nerúham, že ani tento kovidový rok neznamenal pre mňa a mojich kolegov v ateliéri významné obmedzenia. Cestoval som ako predchádzajúce roky len s trochu väčšou obozretnosťou. Keď som bol v novembri surfovať v Lisabone, zaujalo ma, že na pláži v kabínach bez radiátorov boli nasťahovaní architekti z celej západnej Európy, ktorí v rámci homeoffice distančne pracovali, športovali, relaxovali a pritom šetrili životné náklady, unikajúci z predražených európskych metropol.

Aleš Šedivec

1. Rok 2020 bol kvôli pandémii nekonečný a budeme si ho navždy pamätať. V architektúre sa tak ako v mnohých iných odvetviach udiali zásadné veci a ich vplyv budeme vedieť pochopiť asi až s väčším časovým odstupom.  Ak ale zúžim fokus len na architektúru a pozitívne dianie, tak sa úprimne teším z narastajúceho počtu verejných architektonických súťaží a tiež z úrovne ich výstupov.  Držím všetkým zúčastneným palce v realizácii víťazných súťažných návrhov.
V Bratislave kde žijem sa teším z toho, ako architekt-primátor úspešne realizuje komplexný program a inšpiruje tým celú krajinu.

2. Architektonická profesia je trochu špecifická tým, že sa v nej nerastie. Až na pár výnimiek prevažujú malé architektonické ateliéry a tých sa obmedzenia súvisiace s pandémiou až tak netýkajú. Konečne nejaká výhoda. Aj keď sa situácia vráti do normálu, budeme mať skúsenosť, ktorá hovorí, že mnoho záležitostí je možné efektívne vyriešiť online a stačí menej stretnutí.   
Už teraz je zrejmé, že významná časť prevažne ofisových a obchodných budov ostane prázdnych, pretože sa pravdepodobne zmení povaha práce ako takej. To môže mať vplyv na celú krajinu, na jej osídlenie a na mobilitu pretože zrazu bude mnoho profesionálov môcť žiť na Gemeri alebo v Kremnici v rodinnom dome so záhradou za prijateľnú cenu a pracovať v hlavnom meste. To síce bolo možné aj doteraz, ale už to bude pochopiteľné pre všetkých a stane sa z toho nový normál.   

Miroslav Šestina

1. Čo ma potešilo v roku 2020:

Dokumentárny seriál Ikony na RTVS.

Dom umenia v Piešťanoch sa stane národnou kultúrnu pamiatkou.

Potešila ma činnosť metropolitného ústavu Bratislavy (MIB) a jej súťaže ako Kúpele Grösling a ostatné. Verím, že sa toto úsilie čoskoro zhmotní a vznikne dobrá architektúra, ktorá zasiahne aj budúce generácie.

Tento rok som cestoval málo a málo som toho videl, ale podarilo sa mi navštíviť vojenský cintorín v Majeri v Banskej Bystrici od N/A a ten ma naozaj veľmi potešil.

Teší ma, že sme tento rok spolupracovali s dobrými architektmi a mali sme dobrých zákazníkov.

Čo ma nepotešilo v roku 2020:

Laická verejnosť (aj?) v menších mestách ako je naša Banská Štiavnica stále vôbec nereflektuje zmeny, význam a estetiku súčasnej architektúry.

Priemerný dom postavený na Slovensku je aj v roku 2020 architektonický odpad. Kritéria človeka- laika-staviteľa na architektúru sú banálne často až infantilné alebo sú ohraničené len prvodojmovým "páči sa" a "nepáči sa".

2. Covid situácia a projektovanie:

Vzhľadom na to, že nepôsobím v Bratislave, tak som zažíval komunikáciu so zákazníkom na diaľku už aj pred pandémiou. Nepociťujem žiadne zásadné zmeny.