Reflexie - rok 2020 pohľadom architekta, druhá časť (B - G)

1. Čo Vás v roku 2020 v oblasti architektúry na Slovensku (v stredoeurópskom priestore) najviac zaujalo? 

2. Myslíte si, že vzhľadom na súčasnú Covid situáciu nastanú trvalé zmeny v spôsobe práce architektonických ateliérov?

Odpovede na túto otázku nájdete v nasledujúcich odstavcoch. Pestré spektrum názorov neposkytuje komplexnú, definitívnu analýzu problematiky, ale určite mnohé napovie. Osobné výpovede môžu byť úprimnejšie a hlbšie, ako niektoré odosobnené kvantifikačné analýzy. Ďakujeme preto všetkým kolegom, ktorí sa podelili so svojimi vlastnými pohľadmi na tému. 

Názory ďalších kolegov zverejníme v nasledujúcich dňoch.

Monika Bočková

1. + 2. Rok 2020 si určite všetci dobre zapamätáme. Obrátil naše životy naruby, no poskytol aj veľa času na premýšľanie a prehodnotenie. Osobne som sa často zamýšľala nad tým, ako môže architektúra prekročiť hranice svojich kruhov a stať sa verejne diskutovanou témou. Verím, že to boli nie len architekti, ktorí tento rok dychtivo očakávali každý nový diel dokumentárneho seriálu IKONY. Mladí  tvorcovia priniesli pútavú a zrozumiteľnú formu a preto dúfam, že slovenská architektúra druhej polovice 20. storočia je tak o krok bližšie k všeobecnému uznaniu. 

V oblasti komunikovania mestských tém odviedol veľký kus práce Metropolitný inštitút. Bratislavčania majú šancu sledovať plány, premeny a riešenie problémov, čím sa zvyšuje ich záujem o mesto. Niektoré z udelených cien CEZAAR boli pre mňa prekvapením, no na druhú stranu vysielali jasný odkaz. Vyzdvihnuté boli spolupráce, súťaže a verejné financovanie, čo je opäť isté vykročenie smerom z pomyselnej bubliny. Sviatok architektov, festival DAAD, prebehol tento rok kvôli pandémií online a rozmýšľam, či sa tak stal dostupnejším pre širšie spektrum divákov. Online formou sa odohral aj cyklus prednášok Reflexie architektúry, ktoré organizujeme na Fakulte architektúry. Reflektovali sme so slovinskými architektmi a architektkami a často som si kládla otázku, čím to je, že v krajine, ktorá mala na začiatku 90.rokov prakticky rovnakú štartovaciu pozíciu ako Slovensko, je dnes kvalita súčasnej architektúry a verejného priestoru oveľa vyššia než u nás. Možno s tým súvisí práve aj vytváranie toho správneho verejného "podhubia" komunikovaním architektúry navonok...  

Peter Bouda

1. Rok 2020 bol zvláštny rok. Určite nás viacerých donútil nemyslieť len na problémy architektúry, ale možno trochu hlbšie porozmýšľať o živote ako takom. Priznám sa, že viac ako o architektúre, som rozmýšľal nad tým, kam sa dnešný svet, zmietaný v chaose, v chorobách, v konfliktoch a vo vojnách všetkého druhu rúti. Koncom roku 2020 uplynulo 40 rokov od atentátu na Johna Lennona. Nedávno som videl dobrý dokument, ktorý mi v pamäti oživil text jeho známej skladby „Imagine“, ktorá je dnes aktuálnejšia ako kedykoľvek predtým. Veľkolepá vízia, odkaz aj pre budúcne generácie. Držme si palce, aby sa svet posunul týmto smerom aspoň o krôčik a aby sa v našich mysliach dostala architektúra zase do popredia.

2. Tento rok sme asi všetci pracovali viac z domu a komunikovali elektronicky. Ide to aj takto, ale nemyslím si, že by sa to zase nevrátilo späť, keď sa situácia po Covide dostane trochu do normálu.  Je jasné, že každodenný, bezprostredný pracovný kontakt v ateliéri je nenahraditeľný a je základom úspešnej tímovej práce.    

Michal Burák

1. Zaujalo ma množstvo súťaží, ktoré sa v slovenských mestách začínajú vypisovať ako aj samotná úroveň diel. Bratislava určila celkom nový smer čo sa týka súťaží, dôkazom je na Slovensku inovatívna forma súťaže na zákazky stredného rozsahu, kde bolo možné konečne zúročiť roky kvalitnej práce a zbierania až doteraz vacmenej zbytočných ocenení.

2. Tento rok vnímam aj vzhľadom na COVID celkom pozitívne - hlavne čo sa úrovne stresu týka, pokojnejší rok som dávno nezažil a pritom nemožno povedať, že by sme zaháľali.

Kalin Cakov 

1. Za tento rok už konečne cítim  veľký posun vo vývoji nášho mesta z pohľadu architektúry a verejného priestoru. Veľká pochvala Matúšovi Vallovi a jeho team-u, ľuďom ktorí sú za tými pozitívnymi  zmenami v našom verejnom priestranstve. Výsledky sú veľmi sympatické a naozaj viditeľné . Tak isto ma zaujalo obrovské profesionálne  nasadenie “muži v čiernom” ako im v našom ateliéry hovoríme /MIB/ . Metropolitný Inštitút Bratislavy , (skratku si dali výstižnú)

Každopádne , to určite nie sú len “muži”, ...je to celý tím ľudí , ktorý pripravujú veľmi precízne nové a nové  súťaže pre Bratislavu. Som naozaj rád a nadšený,  tempom ako to všetko prebieha v našej Európskej metropole, komunálne dianie, nový pohľad na verejný priestor, nové súťaže, realizácie a revitalizácie zanedbaneho mesta .... a to všetko na pozadí dokončenia nových projektov svetových ateliérov ako Zaha Hadid a Benoy. Mám z toho naozaj veľmi dobrý pocit .

2. Myslím si, že nie. Home Office môže byť pohodlný na určitý čas, ale stáva sa z neho priestor a spôsob prace bez ambície a inšpirácie. Sociálny kontakt nám dáva nové podnety a nové inšpirácie. Nie len pre architektov je vizuálny vnem veľmi dôležitý a inšpirujúci a to home office neposkytuje a PC obrazovky to nenahradia.

Igor Faško

1. + 2. Najviac ma zaujala realizácia prvého domu postaveného pomocou betónovej 3D tlačiarne  v nemeckom meste Beckum v spolkovej krajine Nordrhein Westfalen. Autorom stavby rodinného domu je ateliér Mense - Korte. Zatiaľ boli takto realizované stavby v Dubaji, Číne, Rusku a Amerike. Jedná sa o prelom vo výstavbe v našom stredoeurópskom priestore.  Výborná správa je, že v Nemecku bude od nového roku 2021 platiť HOAI aj naďalej, i keď v upravenej forme, o ktorej rozhodol Európsky súdny dvor v Štrasburgu. Je to signál aj pre ostatné krajiny, ktorým nie je ľahostajná stavebná kultúra a možnosť zastavenia devalvácie duševnej práce architektov. Honorárový poriadok je potrebný aj na Slovensku!

V našom priestore sledujem pokračovanie devastácie urbánneho priestoru  v centrálnej časti Nízkych Tatier a množstvo nekvalitnej architektúry… Vzhľadom k tejto negatívnej situácii rozvoja našich sídiel a prostredia si myslím, že pandémia by mohla viesť k sebareflexii mnohých architektov a projektantov, či uvažujú eticky, s ohľadom na budúcnosť. Verím, že nastanú zmeny v spôsobe myslenia tvorby, ale bude to  zrejme dlhodobý proces.

Tomáš Guniš

1. V končiacom roku ma zaujal a potešil Manifest 2020. Je to síce aktivita, ktorá má svoje korene už v predchádzajúcom roku 2019, ale jej cieľom a objektom je práve tento napĺňajúci sa a eponymický rok 2020. Skutočnosť, že aj architekti na Slovensku kladú stále väčší dôraz na trvalú udržateľnosť svojich diel, je jedným z dôležitých predpokladov zmeny našich budov a sídel. Na druhej strane, keď pozriem von z našej „udržateľnej bubliny“, vidím mnoho kolegov, pre ktorých tento aspekt tvorby ešte stále nie je dôležitý a sprísňujúce sa normové požiadavky berú ako nutné zlo, v ktorom nevidia hlbší zmysel. Preto si myslím, že iniciatívy ako Manifest 2020 a aktivity s nimi spojené môžu zvýšiť všeobecné povedomie o tejto téme medzi odbornou verejnosťou a zmeniť jej vnímanie z niečoho „uleteného“ na niečo štandardné a nevyhnutné. Zmena pohľadu a myslenia je nevyhnutným predpokladom na zmenu správania.

2. Nemyslím si, že by pandémia ako taká spôsobila trvalú zmenu v spôsobe práce, môže však urýchliť zmeny, ktoré by sa diali aj tak, len by to trvalo dlhší čas. Mnohé svetové firmy už nejaký čas uvažovali a experimentovali s prácou z domu vo väčšom rozsahu a súčasná situácia ich primäla zavádzať tieto zmeny skôr. Masívnejšie sa pristúpilo k využívaniu digitálnych komunikačných nástrojov, pri architektonických kanceláriách vystúpili do popredia napríklad cloudové BIM úložiská. Pri kreatívnej práci ako je architektonická tvorba je však osobná komunikácia nenahraditeľná a preto si nemyslím, že by sa práca architektov v blízkej dobe presunula naplno a výhradne do online sveta.