Monastier v Osadnom - diplomová práca

Je obrovským snom osadňanského popa mať tam monastier. Chcel by, aby tento kláštor bol majákom kultúry a vzdelanosti šíriacim osvetu do celého sveta. Za jeho stavbu loboval pred rokmi aj v Bruseli, ako sme mnohí mohli vidieť v dokumente Osadné. Pri našom stretnutí som sa dozvedel, že je tak trochu odborníkom na pravoslávne monastiere. Za svoj život ich už navštívil veľa, dokonca aj tie na svätej hore Athos a o svojich cestách vydal aj dve publikácie, ktoré mi s radosťou zapožičal. Jeho rozhľadenosť, čo sa týka kláštorov, mi pri navrhovaní úžasne pomohla.

Tradičné domy, ktoré sa v Osadnom stavali boli drevené zruby. Dodnes sa ich tam ešte zopár zachovalo. Svojim návrhom som chcel nadviazať na tradíciu stavieb z dreva a zároveň som chcel priniesť pokrok tým, že namiesto zrubovej konštrukcie sa pri stavbe použije súčasná metóda konštrukcie s využitím CLT panelov. To bola prvá vec, o ktorej sme s konzultantmi mojej diplomovej práce rozhodli.

Umiestnenie kláštora bolo ďalšou vecou, na ktorej sme sa museli zhodnúť. Môj prvotný zámer bol, umiestniť kláštor na čistinke hneď za dedinkou Osadné. Pri mojej návšteve mi pop ale povedal, aby som sa šiel prejsť ešte o čosi ďalej, na križovatku troch ciest, ktoré vedú do Osadného, Vyšnej Jablonky a do Poľska do dedinky Balnica. Monastier sme nakoniec umiestnili práve na toto miesto. Pravdepodobne, pri čítaní týchto riadkov, si asi hovoríte, že takáto križovatka je pre kláštor príliš rušným miestom, ale pravda je taká, že na toto miesto sa autom viete dostať len s nemalými ťažkosťami a cesta sa využíva len ako pešia a cyklistická turistická trasa. Ak ste tam, cítite vlastne neuveriteľný pokoj. Pri tejto návšteve mi pop takisto povedal, že podľa jeho viery, existujú tri cesty na spasenie duše – mníšstvo, kňazstvo a manželstvo a práve toto miesto je toho krásnou metaforou.

Strávil som zopár bezsenných nocí len s myšlienkou na to, aký má kláštor byť, aby bol kláštorom v predstavách ľudí, aký má byť, aby keď ste v ňom, zažili ste ten pocit, že sa nemusíte presviedčať, aby ste uverili, že ste práve v kláštore, že nie ste nikde inde, aby pocit z toho, že sa nachádzate v kláštore bol úplne nerušený a absolútne prirodzený. Zároveň som pociťoval potrebu nekopírovať z toho, čo tu už raz alebo aj mnohokrát bolo. Hľadal som originálnu a vhodnú myšlienku.

Verím, že rozmýšľať je nutné od veľkých častí až po najmenšie detaily. Koncept celkového tvaru bola preto prvá vec, ktorá musela byť vymyslená. Pôdorysný koncept sa ponúkal sám, pretože takmer všetky kláštory fungujú pôdorysne na princípe akýchsi hradieb s vnútorným dvorom. Samozrejme, tvar hradieb už môže byť všakovaký. Ja som si zvolil kruh. Bolo to preto, že som si predstavil jedného osamoteného mnícha v strede vnútorného dvora. Mal som pocit, že taký mních by sa v strede tohto dvora mal cítiť bezpečne a chránene a len kruh poskytuje tomuto mníchovi rovnomernú ochranu. Kruh sám osebe však kláštoru nestačí, neposkytuje možnosť žiadnej hierarchie a kláštor hierarchiu potrebuje. Preto som do tohto veľkého kruhu vložil tri menšie kruhy ako symbol trojjedinosti Boha. Tri kruhy spojené v jednom - prvotný koncept bol na svete.

Tento pôdorysný koncept sa mi javil byť veľmi čistý, moderný a kozmický. Musím povedať, že od prvej chvíle som s ním bol natoľko spokojný, že mi mohol priniesť hromadu problémov, vždy som veril v jeho správnosť a nikdy som ho neopustil. Dokonca sa priznám, že som pokladal za nutné a prínosné tomu veriť, keďže som navrhoval budovu pre veriacich. Viera v tento koncept sa pre mňa stala dôležitou.

Samozrejme, tento koncept nám nakoniec priniesol nemálo ťažkostí. Akokoľvek sa mi zdal moderný, zo začiatku sme mu nevedeli nájsť tretí rozmer tak, aby celý komplex nepôsobil archaicky. Väčšinu času som vlastne strávil úvahami nad tým, ako to vymyslieť tak, aby komplex nepripomínal Asterixovu dedinku. Riešenie tohto problému bolo ešte v nedohľadne, ale simultánne sme pracovali na pôdorysoch. Bolo nutné dostať tam množstvo vecí, aby kláštor fungoval. Kláštor musí byť sebestačný a zabezpečovať svojim obyvateľom všetko to, čo budú potrebovať. Musí tu byť jedáleň s kuchyňou a skladmi, miesto na prácu, oddych, prijímanie hostí, knižnica, samotné ubytovanie pre mníchov a samozrejme kostol.

Ako vyriešiť vstup do kláštora? Tradične sa do kláštorov vchádza cez hlavnú bránu a v kláštore ste tak izolovaní od celého sveta. Na prvý pohľad sa to môže zdať v rozpore s mojou prvotnou myšlienkou ochrany, ale rozhodol som sa, že kláštor v Osadnom takúto bránu nebude mať a že bude vo vstupe otvorený smerom na Osadné, pretože si myslím, že najhoršia vec, ktorú môže človek urobiť je, že sa úplne uzavrie pred svojím okolím a pred tým som chcel budúcich obyvateľov kláštora uchrániť.

Po určitom čase boli jednotlivé pôdorysné funkcie vymyslené, ale mali problém fungovať spolu v nadväznosti jedna na druhú. V tom čase sme rozmýšľali nad šikmým zrezaním kruhu tak, že v najvyššej časti by boli umiestnené dve poschodia ciel pre mníchov a najnižšia časť by slúžila ako vstup do kláštora. Veľmi symetrický a málo presvedčivý koncept tretieho rozmeru navyše nevedel nijako dobre fungovať ani pôdorysne, kvôli už spomínanému problému s nadväznosťou jednotlivých funkcií.

To bol moment, kedy som si uvedomil, že som sa už dlho venoval len pozemským veciam a začal som znova rozmýšľať o viere, ktorou má byť kláštor naplnený. O nekonečnej viere v nekonečného Boha naplneného nekonečnou láskou. Zrazu som cítil potrebu geometricky uchopiť nekonečno a preniesť ho do konceptu kláštora. Základný kruh dostal tretí rozmer, stala sa z neho skrutkovica ako symbol večnosti. To vlastne zrazu vyriešilo všetky problémy, ktorým som čelil, jednotlivé funkcie konečne nadväzovali jedna na druhú a navyše sa z návrhu vytratil pocit Asterixovej dedinky a postupné stúpanie špirály vnieslo do návrhu krásnu hierarchiu od vstupu až po chrám.

Tri zvýraznené kruhy budú mať funkcie chrámu, knižnice a jedálne. V ostatných častiach sa budú nachádzať cely pre mníšky a dielne a v podzemí bude vínna pivnica, sklady, práčovňa a kotolňa. Pod chrámom sa bude nachádzať krypta. Na vnútornej strane dvora sa bude nachádzať krytá arkáda, ktorá prepája všetky priestory chrámu.

Problémom sa ale v tejto fáze stala práve krytá ochodza. Tá pre mňa bola od začiatku symbolom kláštora. Veľmi som si prial, aby práve ona sprostredkovala duchovný zážitok do celej stavby, pretože práve ona prepája všetky priestory. V tejto fáze to bol ale len nič nehovoriaci rad stĺpov. Celý čas som pri navrhovaní uvažoval nad stavbami Louisa Kahna. Najmä nad tým, ako dokázal prinútiť denné svetlo dopadať na steny jeho budov takým mystickým spôsobom. Nad výrokom, že Boh je svetlo a nad tým, ako to predviesť v budove kláštora, lebo myslím, že to je práve to, čo vo finále vytvára pocit z architektúry. Spôsob, ako do nej vniká svetlo.

Napadlo mi použiť perforované stenové prvky namiesto stĺpov. Perforácie budú kruhové a vyrezané na CNC stroji, pretože to bude, pre daný prípad, najjednoduchšie na výrobu, ale kruhy nebudú mať rovnaký priemer a rôzne priemery budú vyskladané tak, aby zobrazovali výjavy z krížovej cesty. To bude to, čo spraví z kláštora kláštor. Spôsob, ako doň dopadne svetlo. Svetlo, ktoré rozpovie príbeh viery.

Posledným symbolom v kláštore bude jabloň. Jediný strom zasadený v centre dvora, ktorý bude pripomínať prvotný hriech.

Strechu kláštora sme zvolili vegetačnú s intenzívnou zeleňou. Jednak to zabezpečí plynulé prepojenie budovy s okolím a aspoň niektoré časti strechy budú obyvatelia kláštora vedieť využiť na dopestovanie si vlastných potravín. Výnimkou budú len tri akcentované kruhy, teda priestory jedálne, knižnice a chrámu. Tie budú prestrešené izolačnou PTFE fóliou, ktorá zabezpečí, že do týchto priestorov prenikne viac svetla.

Nosné konštrukcie zabezpečia CLT panely s hrúbkou 100mm, tie sa zateplia minerálnou vlnou a z exteriérovej časti sa steny ukončia predsadenou fasádou z odolnej dubovej škárovky. Škárovka sa použije aj ako materiál pre steny arkády, kde jednotlivé panely budú bodovo zavesené na drevených stĺpoch obdobne ako sú vešané sklenené tabule pri štrukturálnej fasáde.

Podklady: Viktor Karľa