Obnova, adaptácia a dostavba zámku v Pezinku - diplomová práca

Mesto Pezinok má bohatú históriu datovanú už od začiatku 13.storočia. Približne v tomto období sa spomína aj vodný hrad ako fortifikačná pevnosť chrániaca obchodnú cestu vedúcu cez Pezinok popod Karpaty. Stavebne aj funkčne sa hrad vyvíjal spolu s mestom, počas stáročí prešiel bohatým vývojom, ktorý odráža aj jeho súčasná hmotová skladba. Situovaný je v severnej časti bývalého vnútorného mesta, mimo mestského opevnenia v rozľahlom parku. Za najviac ohrozujúcu skutočnosť je považovaný fakt, že zámok prešiel rozsiahlou rekonštrukciou po r.1940, keď bol adaptovaný pre potreby nového majiteľa - Slovenského vinohradníckeho družstva a vyhorená severná časť dostavaná administratívno-výrobnou budovou v nevhodnom výraze. Napriek týmto negatívnym zásahom je zámok svojou uzavretou radiálnou hmotovou skladbou v slovenských pomeroch ojedinelý a má veľký potenciál na využitie jednak obyvateľmi mesta Pezinok a vďaka výhodným možnostiam dopravného napojenia na Bratislavu aj  na doplnenie o prevádzku špecifickej občianskej vybavenosti.

Návrh diplomovej práce sa venuje funkčnému riešeniu areálu zámku s nástupnými plochami, obnovou samotného historického objektu, adaptáciou na nové funkčné využitie a nahradením nevhodnej dostavby severného krídla  hmotou novotvaru ako doplnenie historickej hmotovo-priestorovej skladby zámku vznikajúcej a meniacej sa počas takmer 800 rokov.

Kultúrno - historické hodnoty

Samotný zámok spolu s areálom je nositeľom mnohých hodnôt, ktoré je nutné zachovať, podporiť, doplniť a následne vhodne prezentovať. Z analýz vyplynulo, že najväčším špecifikom v slovenských pomeroch je kruhový pôdorys pôvodného stredovekého vodného hradu čiastočne zachovaný a čitateľný aj v súčasnosti. Preto je nevyhnutné tento výraz podporiť aj v návrhu asanácie a následnej dostavby formou novotvaru severného krídla, ktoré v aktuálnej podobe priamych línií narúša kruhové radenie hmôt.

Dochovaná história objektu a architektonicko-historický výskum dokladujú 3 hlavné vývojové etapy, do ktorých je možné zámok obnoviť - baroková fáza, klasicistický výraz a historické obdobie konca 19.storočia. Z každej zo spomenutých hlavných etáp sa na objekte nachádzajú hodnotné prvky, ktoré je nutné remeselne opraviť, doplniť a následne prezentovať.

Adaptácia na nové funkčné využitie zohľadňuje pôvodné členenie pôdorysu, očisťuje ho od nevhodných zásahov v 20.storočí a zvolením prevádzok umožňuje využívanie priestorov širokému spektru pasantov. Cieľom bolo navrhnúť koncepciu multifunkčného využitia najväčších priestorov a tým prezentovať celý zámok a areál čo najväčšiemu počtu a spektru návštevníkov.

Charakteristika objektu

Národná kultúrna pamiatka „kaštieľ a park“ v Pezinku bol pôvodne stredoveký hrad, výraznejšie prestavaný v renesancii a prestavovaný aj v neskorších obdobiach. Kaštieľ, približne oválneho pôdorysu s nádvorím uprostred, tvorí niekoľko výškovo odlišných hmôt, ktoré možno rozdeliť na štyri krídla. Dominantné západné krídlo s prejazdom je svojou hmotou najvýraznejšie. Južné a východné krídlo majú nižší hrebeň strechy a sú v pôdoryse bohato členené. Objekt je zastrešený prevažne sedlovými strechami. Hlavný vstup sa nachádza v západnom krídle a vedie k nemu most postavený pôvodne cez vodnú priekopu, ktorá obklopovala kaštieľ.

Na súčasnom stave objektu sa podpísalo veľké množstvo stavebných zásahov, ktorými prešiel počas svojej existencie. Posledná hodnotná architektonicky-historická prestavba je datovaná medzi roky 1875-1909, kedy objekt nadobudol tvaroslovie stavieb budovaných v Anglicku spájaných s vládou Tudorovcov a zároveň pri požiari prišiel o severné hospodárske krídlo. Stavebné zmeny realizované v priebehu 20.storočia adaptovali areál pre potreby vinárskeho podniku a výroby vína, ktoré často necitlivo zasahovali do hodnotných historických prvkov. Za najväčší zásah možno považovať novostavbu severného krídla zo 40tych a 60tych rokov 20.storočia, ktorá však nekorešponduje s hmotovo-priestorovou ani výrazovou skladbou areálu a narúša celkovú homogénnosť vytváranú v predchádzajúcich obdobiach.

Areál je štvorpodlažný - suterénne priestory sú zaklenuté, prístupné z prejazdu a z nádvoria, miestnosti sú priechodné. Vstupné podlažie je zvýšené oproti nivelete nádvoria približne o 1 meter, priestory sú taktiež zaklenuté a priechodné. Druhé nadzemné podlažie má prevažne ploché stropy a vo vstupnom západnom krídle sa nachádza veľká sála. Podkrovie je nad veľkou časťou možné využiť, avšak prístup je problematický.

Návrh rámcovej metódy obnovy

S ohľadom na získané informácie o vývoji objektu a poznatkoch získaných z archívno-historického výskumu sa navrhuje rozhodujúca rámcová metóda pamiatkovej obnovy exteriéru objektu do obdobia klasicizmu založená na dominantnom výraze objektu, ktorý získal pri prestavbe okolo a po roku 1844.

“V prípade analytickej prezentácie exteriéru objektu je potrebné akceptovať ako dominantný hmotový výraz stavby doložený akvarelom datovaným z roku 1860 po prestavbe datovanej okolo a po roku 1844, ktorý ako dominantnú farebnosť dokladá bielu s rámovaním otvorov pravouhlými šambránami s vystupujúcou páskou. S ohľadom na radikálnosť úprav po roku 1875 budú všetky hodnotné slohové doplnky (okná s vitrážami, vežový rizalit,...) vnímané v ich slohovom výraze. Nálezy zo starších vývojových etáp budú podľa ich významu prezentované jednak v podobe analytických sond a aj v podobe náznakov kontúr prvkov zakrytých omietkami (samozrejme podľa ich významu).”

V rámci obnovy objektu v zmysle vyššie uvedeného je nutné: zachovať maximum historickej substancie murív; obnoviť profiláciu korunných ríms; reštaurovať alebo umelecko-remeselne obnoviť a následne prezentovať kamenné prvky, vrátane kamenných šambrán okien; reštaurovať alebo umelecko-remeselne obnoviť kovové dverné krídla a mreže portálu na východnej fasáde východného krídla; kovové prvky opatriť matným náterom v tóne grafitovej čiernej; umelecko-remeselne, pod dohľadom reštaurátora obnoviť kamenné schodisko a kovové zábradlie pred rizalitom východného krídla.

Okenné výplne sú navrhované, s výnimkou anglických okien, kompletne ako drevené zdvojené okná osadené do hĺbky šambrány s členením na šesť pravouhlých tabuliek s využitím izolačného dvojskla (eventuálne trojskla).

V rámci prezentácie čiastočne zasypaných otvorov do suterénnych priestorov návrh počíta s odkopaním terénu do hĺbky približne 2m pod súčasnú úroveň terénu nádvoria a šírky potrebnej na údržbu. Všetky zmeny výšok sú zabezpečené zábradlím z priehľadného bezpečnostného skla osadeného do nerezovej vodiacej lišty.

Zachované zbytky vodnej priekopy je navrhnuté prehĺbiť na úroveň cca 4m pod úroveň ±0,000 v severnej časti kamenného múra a cca 2,5m v južnej časti. Ako náznak vodnej hladiny je použitá výsadba pôdopokryvných rastlín kvitnúcich na modro.

Cieľom zvolenej rámcovej metódy obnovy bolo objekt v čo najväčšej možnej miere vizuálne zjednotiť čo viedlo k rozhodnutiu niektoré prvky neprezentovať v ich pôvodnom výraze (šambrány okolo vitrážových okien, prezentácia fragmentov barokových a renesančných fasád na nádvorí). Je navrhnutá ich dôsledná konzervácia a následné preomietanie do homogénneho výrazu klasicizmu. Definitívne riešenie je možné stanoviť až po rokovaní so zodpovedajúcimi kompetentnými pracovníkmi KPÚ Bratislava.

Návrh prevádzkovo-dispozičného riešenia

Pri adaptácii objektu na nové funkčné využitie boli východiskami tradícia výroby vína v regióne, služby pre občanov mesta Pezinok, umiestnenie prevádzky vyššej občianskej vybavenosti (vzhľadom na atraktivitu prostredia a výbornú dostupnosť z hlavného mesta Bratislavy) a kancelárske priestory v podkroví vhodné pre využitie napr. menšou firmou. Navrhované riešenie je v súlade s Územným plánom mesta Pezinok a zohľadňuje skutočnosti vyplývajúce z analýz, problémov a potenciálov územia.

V suterénnych priestoroch je umiestnená prevádzka „vínnej cesty“ - expozícia venujúca sa pestovaniu hrozna, jeho zberu, spracovaniu a následnej produkcii vína, vystavenie vzácnych fľaškových vín a vínnych sudov, ochutnávky a degustácie pre jednotlivcov aj skupiny. V podzemí je tiež navrhovaná multifunkčná sála so zázemím, slúžiacia primárne pre potreby vinárov - organizovanie konferencií, prednášok, sympózii,... V dotyku na vstup pre zásobovanie sa nachádzajú sklady pre kuchyňu a vetrané odpadové hospodárstvo. Zázemie pre zamestnancov vínnej cesty, prípadne pre čašníkov - obsluhu pri konaní väčších degustácii je umiestnené v južnom krídle s vlastným vstupom z exteriéru.

Na vstupnom podlaží je vo východnom krídle umiestnená prevádzka reštaurácie s kaviarňou. Zázemie (kuchyňa) a veľká sála v novostavbe severného krídla prislúchajú k reštaurácii (možné oddeliť a prenajať na konanie rôznych akcií nezávisle na fungovaní ostatných prevádzok v areáli). Vo východnom krídle má svoje priestory malé komunitné centrum s vlastným vstupom z prejazdu. Disponuje niekoľkými dielňami s multifunkčným využitím a malou prednáškovou miestnosťou. Z prejazdu pod západným krídlom je prístupný malý obchod so suvenírmi slúžiaci aj  ako infopoint zastávky na Malokarpatskej vínnej ceste. Nádvorie je pripravené pre inštalovanie stánkov pri príležitosti jarmoku, prípadne ako miesto na konanie rôznych akcii pre verejnosť na propagáciu remesiel a histórie, alebo aj ako rozšírenie prevádzky „vínnej cesty“. Zázemie pre nádvorie je situované na prízemí západného krídla.

Druhé nadzemné podlažie obsahuje prevádzku aukčného centra, ktoré je determinované  atraktivitou historického prostredia a tiež  vynikajúcim dopravným napojením na Bratislavu. Ťažiskovým priestorom je sála umiestnená v hmote renesančného paláca (západné krídlo), so zázemím a bezbariérovým prístupom v novostavbe severného krídla. Menšia sála v historickej časti slúži na vystavovanie dražených umeleckých diel. Tieto miestnosti sú oddeliteľné od ostatných prevádzok a tak je možný ich prenájom aj na konanie akcií iného druhu (hudobné koncerty, semináre, prednášky,...). Vo východnom krídle sa nachádza vedenie centra so skladmi a zasadačkou. Špecializované dielne slúžiace na príjem, kategorizáciu a menej náročné reštaurovanie umeleckých diel (najmä plošné diela) sú umiestnené do novostavby severného krídla spolu s nevyhnutným zázemím. Časť novostavby slúži aj ako galéria na dlhodobejšie výstavy.

Podkrovné priestory sú pripravené pre prevádzku  reklamnej agentúry, prístupnej cez novovytvorené schodisko s výťahom. V priamej nadväznosti na vstupný priestor sa nachádza sekretariát, miestnosti vedenia a zasadačka, open space pracoviská grafikov sú radené v hlbšej časti dispozície. Ďalšie pracovisko je navrhnuté v podkroví západného krídla, kde sa nachádza aj časť technického zázemia. Krov nad východným krídlom obsahuje sklady a server reklamnej agentúry a technické zázemie objektu z dôvodu jeho obmedzenej využiteľnosti na inú prevádzku.

Koncepčné riešenie novostavby severného krídla

Urbanistické usporiadanie vnútorného mesta jednoznačne vymedzuje kompozičnú os, na vyústení ktorej je situovaný objekt zámku. Ďalšiu kompozičnú os možno stanoviť ako os prejazdu pod dominantnou hmotou západného krídla. Priesečník týchto dvoch osí vytvára stred, počiatočný bol hmotovo-priestorovej skladby zámku, ktorého objem je „vpísaný“ do sústredných kružníc so stredom v spomínanom počiatočnom bode. Radenie interiérových priestorov je akoby vnútri lúčových výsekov zo sústredných kružníc.

Koncept tvarovania hmoty novostavby je inšpirovaný práve týmto princípom, jasne čitateľným v hmote historickej časti objektu. Počiatočný bod priamok vymedzujúcich hlavnú hmotovo-priestorovú skladbu novostavby bol posunutý po kompozičnej osi smerom ku hlavnému vstupu do južného krídla z nádvoria.  Samotné tvarovanie hrubých obrysov vychádza z prienikov týchto priamok s kruhmi opisujúcimi pôvodnú hmotu zámku v niekoľkých rovinách, od prízemia, cez poschodie až po tvarovanie strešnej roviny. V dotyku na renesančný palác je navrhnutý komunikačno-hygienický uzol ako odpoveď na pravdepodobné umiestnenie obrannej veže.

Konštrukčné riešenie novostavby severného krídla a nových konštrukcií v historickej časti

Nosná konštrukcia novostavby je v nadzemných podlažiach riešená prevažne na princípe oceľových stĺpov spriahnutých so železobetónovými monolitickými stropmi a nosnú konštrukciu strechy tvoria drevené strešné nosníky. Konštrukčné riešenie suterénu je zo železobetónových monolitických stĺpov v priestoroch multifunkčnej sály. Nosné stĺpy v nádvorí budú kotvené do prefabrikovaných základov (v prípade potreby menej problematické odstránenie celej konštrukcie). Obvodové steny novostavieb hygienicko-komunikačného jadra, samotnej sály a kuchyne sú riešené ako monolické železobetónové hrúbky 200mm. V konštrukcii železobetónových stropov nad suterénom sú realizované obrátené nosníky, na ktorých budú vybetónované obvodové fasádne steny nadzemných podlaží.

Celá nosná konštrukcia je monolitická armovaná, ktorá vytvára roštový systém. Obvodové steny sú zateplené kontaktným zateplením a ako povrchová úprava je zvolená exteriérová tenkovrstvová betónová stierka. Nosníky strešnej roviny sú zavetrené v pozdĺžnom smere profilmi nesúcimi samotné vrstvy strešnej konštrukcie. Strecha je zateplená strešným zatepľovacím systémom z minerálnej vaty a pokrytá plechovou falcovanou krytinou. Zasklené steny sú osadené izolačným trojsklom so selektívnym zasklením pre minimalizovanie tepelných ziskov. Interiérové steny v priečnom smere sú monolické železobetónové a slúžia ako zavetrenie stavby. Priečky sú riešené ako sadrokartónové s vloženou akustickou izoláciou.

Novotvar vstupnej haly do reštaurácie vo východnom krídle je navrhnutý ako sklený kubus osadený bezrámovým zasklením. Ako nosné prvky sú použité sklené nosníky z tvrdeného bezpečnostného skla doplnené o oceľové tiahla slúžiace ako zavetrenie. Nové konštrukcie v historických priestoroch sú v maximálnej možnej miere riešené ako vkladané montované prvky (suchá výstavba).

Vizualizácie:

Technické vybavenie objektu

V dôsledku kruhového rozložitého pôdorysu návrh počíta s umiestnením dvoch hlavných technických priestorov - v podkroví západného a východného krídla. Riešenie je vhodné najmä z hľadiska nekonfliktného vedenia rozvodov - ležaté rozvody pod podlahou podkrovných priestorov a na zvislé sa využívajú početné komínové prieduchy prípadne zvislé šachty v novostavbe.  Prívod a odvod vzduchu je riešený cez komínové telesá a vikiere vybavené lamelami na regulovanie množstva vzduchu. Veľké zhromažďovacie priestory sú vybavené kompletným núteným vetraním, hygienické jadrá majú vlastnú šachtu, v suterénnych priestoroch historickej časti vetranie cez vetracie prieduchy v strope.

Záver

Cieľom diplomovej práce bolo navrhnutie vhodnej prevádzky a funkčného využitia zámku v Pezinku, stanovenie rámcovej metódy obnovy a najmä nahradenie novodobej časti dostavbou severného krídla formou výrazového a materiálového novotvaru. Výsledný návrh sa opiera o analýzy územia a prostredia, využíva potenciály a prezentuje ojedinelosť radiálnej kompaktnej hmotovej skladby bývalého vodného hradu. Riešenie novostavby, vychádzajúce z kontextu okolitých historických hmôt, nie je historizujúcim prvkom, ale vkladá do zástavby novú modernú formu, materiálovo aj hmotovo spolupracujúcu so štruktúrou formujúcou sa stáročiami.

Prevádzkovo-dispozičné riešenie reflektuje potreby občianskej vybavenosti mesta Pezinok, zohľadňuje bohatú vinohradnícku históriu regiónu a v minulosti sa uskutočňované umelecké sympóziá v zámockom parku. Je vytvorený predpoklad na opakovanú návštevu areálu a prinavrátenie života do roky stagnujúcej hodnotnej pamiatky. 

Podklady: Dominik Seidl