Integrované dverové systémy predstavujú riešenie, ktoré spája vysoké technické nároky s architektonickou...
Dá sa šetriť bez ujmy na dizajne?
Architekti zo štúdia HENN stavili na prirodzenosť dreva, precízne navrhnutú akustiku a premyslený...
Tiché a bezkontaktné dovieranie dverí dopĺňajú ergonomické madlá v rôznych dizajnových a funkčných prevedeniach, vrátane...
Bývanie na južných svahoch alpského predhoria.
Kombinácia Silky so železobetónovým skeletom sa v tomto projekte ukázala ako ideálne riešenie pre...
Projekt „IBV Lietava – 4 domy pri lese“ ponúka premyslené riešenia s dôrazom na tradíciu a...
Tento inovatívny systém presklených priečok s paralelne posuvnými dverami a tromi prepojenými krídlami prináša elegantné...
Kľučka od Barbory Škorpilovej je odrazom súčasnej estetiky a technológií. Inšpirovaná tvarom ohnutého papiera, spája jemné línie s moderným...
Spoločnosť mmcité predstaví na výsteve v Miláne novú kolekciu Linfa od AG&P greenscape a Cattaneo design.
Realizácia s použitím riešení od spoločnosti JAP FUTURE, ktorá dodala prémiový interiérový sortiment dotiahnutý do všetkých detailov
Česká firma Janošík balansuje na hranici možného.
Sklenené priečky od spoločnosti Milt ako kľúčový prvok moderného dizajnu
ICONIC: Kľučka, ktorá spája históriu s modernou eleganciou
REHAU Window Solutions získalo ocenenie German Design Award 2025 za vynikajúce riešenie okien ARTEVO TERRA.
Slovenská pošta nedávno vydala poštovú známku, na ktorej je vyobrazená vila šanghajského obchodného magnáta D.V. Woo (Wu Tongwen), a to pri príležitosti 60. výročia úmrtia Ladislava Hudeca.
Inaugurácia poštovej známky sa uskutočnila 18. októbra 2019 v priestoroch Centra architekta L. E. Hudeca (C.A.L.E.H. n.o.).
Architekt Ladislav Hudec (8.1.1893 – 26.10.1958)
Narodil sa v roku 1893 v Banskej Bystrici. Študoval na technike v Budapešti a ako dôstojník rakúsko-uhorskej armády sa počas prvej svetovej vojny dostal do ruského zajatia. Ocitol sa na Sibíri, odkiaľ v roku 1916 spolu s bratom Gejzom ušli do Číny.
Do Šanghaja prišiel až po dvoch rokoch strastiplného putovania. O osude jeho brata nevieme nič. Od roku 1920 začal Ladislav Hudec pracovať v ateliéri amerického architekta R. A. Curryho. Spolu navrhli American Club a MC Tyeire School. V Ázii je Hudec známy pod menom La-s´-sluo Wu-ta-kche. Hovorí sa o ňom ako o mužovi, ktorý zmenil tvár Šanghaja.
Svoje najdôležitejšie diela navrhol Hudec neskôr vo vlastnom ateliéri, ktorý založil v roku 1925. Hudec je autorom viacerých kostolov, univerzity, bánk, klubov a ďalších skvelých stavieb. Je to predovšetkým 22-poschodový Park Hotel spojený s bankou z roku 1934. Bola to nielen prvá výšková stavba v Šanghaji, ale dlhé roky bola najvyššou budovou mimo Severnej Ameriky.
Táto jedinečná budova bola postavená v štýle Art-Deco a očarila mnohých ľudí. Na jej poslednom poschodí navrhol Hudec nočný bar s otváracou strechou. Hotel sa stal symbolom západnej moderny v Číne, symbolom myšlienkovej výmeny, symbolom „Paríža východu”. Táto architektúra je dnes zapísaná medzi dôležitými pamätihodnosťami Šanghaja.
Ladislav Hudec zomrel v roku 1958 v Berkeley. Z Ameriky bolo jeho telo podľa vlastného závetu prevezené na Slovensko v roku 1970 a pochovaný je na Evanjelickom cintoríne v Banskej Bystrici.
Načítavam diskusiu...