Climate of innovation
Ivanská cesta 30/A
Bratislava
Okná pre pasívne domy
Galvaniho 15 B
Bratislava
Tehelná 1203/6
Zlaté Moravce
BIM knižnice a objekty
Stará Vajnorská 139
Bratislava
Dokonalá izolácia
Stará Vajnorská 139
Bratislava
Prielohy 1012/1C
Žilina
Štúrova 136B
Nitra
V Posledných rokoch sme publikovali viaceré vydarené konverzie priemyselných stavieb. Či už bratislavskú Jurkovičovu tepláreň, Mlynicu, Pradiareň, Spilku, lučeneckú Smaltovňu, alebo piešťanskú Elektrárňu. Pôvodné priestorové usporiadanie podriadené výrobe a technológiám v prípade spomínaných realizácií vytvorilo neobvyklý otvorený priestorový rámec pre nové využitie. Piešťanský Ružový mlyn je však na rozdiel od spomínaných príkladov prvou lastovičkou, kde prevažuje funkcia bývania.
Rekonštrukcia a prestavba národnej kultúrnej pamiatky, ktorá trvala necelých päť rokov, vytvorila priestor pre 73 bytov s výškami stropov 3,5 až 4,7 metrov. Kapitolou samou o sebe sú mezonetové byty s výhľadom na mesto a rozsiahlymi strešnými terasami na horných podlažiach. Zaujímavosťou je, že strecha vodojemu s výškou takmer 43 metrov je stále najvyšším bodom v Piešťanoch. V prípade pekného počasia je z nej vidieť až do Bratislavy.
Optimalizovanie stavby pre novú funkciu však nutne neznamenalo stratu pamiatkových hodnôt. Architekt Matej Otrísal, spolu s kolegami so združenia PamArch sa v dialógu s pamiatkovým úradom usilovali o zachovanie charakteristickej podoby Ružového mlyna. Ďalším dôležitým krokom bola asanácia utilitárnych dostavieb, ktoré vznikli po roku 1940, rovnako ako prinavrátenie dobovej farebnosti. Okrová omietka s ružovým nádychom, ktorú odhalila sonda v najspodnejšej vrstve, sa opäť vrátila na výslnie.
Časovo a finančne náročná realizácia priniesla zaslúženú odmenu. Všetky byty majú svojho majiteľa. Chátrajúca technická pamiatka našla nový život a využitie.
Ružový mlyn, vzdialený od piešťanskej pešej zóny 1,5 km, bol dokončený v roku 1918 na križovatke dnešnej Vrbovskej cesty a Partizánskej ulice. Jeho výstavbu iniciovala v roku 1916 známa piešťanská rodina Winterovcov. Nový mlyn mal vyriešiť nedostatočné zásobovanie kúpeľov, ku ktorému prispela aj skutočnosť, že v Piešťanoch sa liečilo viac ako 2000 ranených vojakov. Pod projekt sa podpísali inžinieri Alexander Bachrach a Alexander Harsányi z Budapešti. Na stavbe pracovali hlavne vojnoví zajatci, najmä z Ruska, Talianska a Srbska. Výstavbu mlynu financovali Winterovci úverom vo výške 1 milión korún z vtedajšej Všeobecnej úverovej banky v Budapešti. Mlyn pomenovali po dcére Ferencza Wintera - Rószi (1899 – 1927). Slovenský názov Ruženin mlyn sa po prevrate v roku 1918 zmenil na Ružový mlyn. Ruža sa objavila aj v logu a na fasáde.
Druhá svetová vojna mala na mlyn ťažký dopad. Ľudovít Winter skončil v koncentračnom tábore a Ružový mlyn arizovali fašisti ako židovský majetok. Winter po návrate mlyn opäť rozbehol, ale v roku 1948 mu ho zase vzali komunisti.
Ružový mlyn patril medzi piešťanské ikony. Vyrábali sa tu piškóty, BB puding a ďalšie známe výrobky... V roku 2000 bola ukončená posledná výroba. Prázdny mlyn chátral. O vyhlásení objektu za národnú kultúrnu pamiatku sa hovorilo už v roku 2008. Podarilo sa to až o päť rokov neskôr.
Nová história objektu sa začala písať na jeseň rokou 2017, kedy developerská poločnosť Ružový mlyn s.r.o. (člen švajčiarskej skupiny Volare group AG), začala s realizáciou odvážnej prestavby výrobného objektu na prevládajúcu funkciu bývania.
Pôvodná podoba stavby zo začiatku 20 storočia ostala zachovaná. Obvodové múry a najmä vzácne secesné fasády prešli dôslednou rekonštrukciou. V interiéri dvoch traktov nižšieho krídla budovy zostali zachované iba fragmenty stropov. Vo vyššom krídle stále nájdeme pôvodné stĺpy a nosné steny. Medzi originálne dobové prvky patria tiež okná v obchodných priestoroch na prízemí.
Zmena funkcie a z nej vyplývajúca potreba zabezpečenia hygienických a svetlotechnických požiadaviek znamenala vytvorenie niekoľkých nových a rozšírenie existujúcich okenných otvorov. Podoba novo osadených a sprístupnených balkónov vychádza zo zachovaného fragmentu pôvodných konštrukcií. Zaujímavosťou sú prvky originálneho technologického vybavenia prezentované vo verejnom priestore.
73 bytových jednotiek s výmerami od 33 do 218 m2 predstavuje široké spektrum štandardov. Od štartovacích bytov až po mezonety so strešnými terasami na vyšších podlažiach. Prízemie obsahuje občiansku vybavenosť a vstupné priestory pre byty. Polyfunkčnú náplň na druhom nadzemnom podlaží sprístupňuje pôvodné schodisko. Jednotlivé ramená prebiehajú okolo podnože pod vodojemom, do ktorej sa vošiel nový výťah. Byty obsluhuje trojica novovybudovaných vertikálnych jadier. Dve jadrá obsluhujú nižšie, severozápadné krídlo. Členitá juhozápadná časť si vystačí s jedným schodiskom a výťahom.
Podklady: Matej Otrísal / PamArch