Spoločnosť Hansgrohe, známa svojimi inovatívnymi riešeniami kúpeľní a kuchýň, rozšírila ponuku svojich produktov nad rámec tradičných batérií a...
Moderná architektúra založená na využití skla redefinuje vnímanie životného priestoru.
Ak hľadáte pre realizáciu svojich návrhov partnera, ktorý sa vie prispôsobiť náročným požiadavkám, tak nasledujúce riadky sú určené pre Vás.
Odolná konštrukcia zaručuje dlhoročné bezproblémové používanie,...
Európska značka okien číslo jeden rozširuje svoj sortiment o nové drevohliníkové okno HF 520 s plošne...
Realizáciu predstavujeme prostredníctvom textu recenzie architektky a pedagogičky Andrey Bočkovej. Článok je uverejnený v časopise PROJEKT 03/2022 s témou Rezidenčná architektúra.
„Vypočítává-li moderní doba pyšně svoje objevy a vynálezy, zapomíná se, že jedním z nich jest také objev bydlení. V celé historii člověka po tisíce let mluví se sice o obydlí, o kultuře bydlení, ale teprve nyní připadlo se na to, že obydlí, nábytek a věci, jak se dosud polovědomě dělaly a opakovaly, nejsou tím, co by pro život bylo možno z nich udělat. (...) Snad proto, že člověk na ně neměl nikdy času. Stále jen objevoval vše kolem sebe, neznámé kraje, neznámé prvky, minulost země, ovzduší, a nenapadlo mu, že to, v čem bydlí, jest také kus neprozkoumaného světa, který by stál za mnohý objev. Vynálezci, konstruktéři, básníci, tvůrci států vynalézali a tvořili, ale často vlastně bydlili primitivně a bídně. Lidstvo stále spěchalo za novými objevy, za záhadami mimo sebe a nevidělo, čeho všeho se mu doma nedostává.“ (1)
Pavel Janák správne predpokladal, že charakter, kvalita a komfort bývania sa v budúcnosti stane jednou z popredných spoločenských tém. Už obdobie prvej republiky a nástup funkcionalizmu priniesli revolučný názor na estetiku (nielen) bytových domov a zároveň inovatívne dispozičné riešenia bytov. Neskôr, s nástupom socializmu, výraznú stopu v našich mestách zanechala výstavba panelových sídlisk. Jedna doba priniesla kvalitu a ideu, druhá kvantitu a ideológiu. Súčasnosť sa musí vysporiadať s týmto dedičstvom a čeliť novým výzvam.
Na mieste dnešných košických sídlisk boli v minulosti prevažne polia, lúky a pasienky, zväčša v súkromnom vlastníctve. Výstavba sídliska Košického vládneho programu (KVP) začala v roku 1980 na pozemkoch obyvateľov dovtedy samostatnej obce Myslava. Tie štát získal od pôvodných majiteľov za symbolickú cenu alebo vyvlastnením. „Povrazy“ je historický chotárny názov časti zabratého územia, ale s výrobou povrazov sa spája iba mylne. V skutočnosti je odvodený od charakteru niekdajších políčok, ktoré boli dlhé a úzke ako povrázky.
„Povrazy“, novostavba rezidenčného bývania na okraji sídliska KVP, pozostávajú zo štyroch dvojpodlažných a troch päťpodlažných viladomov situovaných na svahovitom pozemku pozdĺž novej miestnej komunikácie. Názov odkazuje na pôvodné pomenovanie územia a napriek rôznym asociáciám „Povrazy“ nezväzujú svojich obyvateľov. Atraktívna lokalita rezidenčného bývania s dobrou občianskou vybavenosťou je v priamej dopravnej väzbe na centrum mesta. Okolité lúky a lesy sú východiskovým bodom turistických a cyklistických trás do rekreačnej oblasti Bankov. Pokojné susedstvo garantuje kláštor rádu bosých karmelitánok, ktoré tu vedú striktný rehoľný život už od roku 1995.
„Povrazy“ sa zaviazali nerušiť intímny priestor kláštora a jeho záhrady. V tom spočíva dôvod neobvykle nízkej podlažnosti štyroch objektov v západnej časti pozemku a východná, od kláštora odvrátená, orientácia lodžií na druhom podlaží.
„Povrazy“ nadväzujú na viaceré, u nás nie celkom bežné, koncepcie nízkopodlažných viladomov s osobitou atmosférou, kvalitným súkromný a kultivovaným poloverejným priestorom s dostatkom zelene. Predstavujú kompromis medzi periférnym a mestským, individuálnym a hromadným bývaním. Osadenie hmôt a komunikácií prirodzene ťaží zo svahovitého terénu. Pod úrovňou parčíka vo východnej časti pozemku sa perspektívne počíta s využitím podzemných garáží, ktoré sú pozostatkom výstavby kultúrneho domu z 80. rokov. Po adaptácii vznikne objekt so samostatnými parkovacími boxami, zelenou strechou a ihriskami.
Napriek nesporným kvalitám „Povrazy“ nereprezentujú úplne odviazaný prístup k súčasnej architektúre bývania, ale to evidentne nebolo predmetom ani cieľom zadania. Lukratívna lokalita, sympatická nízkopodlažná zástavba, racionálne a priestranné dispozície, presvetlené priestory, priamy kontakt s atraktívnym exteriérom... To určite zodpovedá ideálnej predstave o bývaní množstva ľudí. Ale ideálne predstavy vždy narazia na reálne možnosti.
Mnohé novostavby bytových domov poskytujú vysoký štandard aj kvalitu bývania, v ideálnom prípade obohacujú verejný priestor o občiansku vybavenosť, parky, komunikácie, ihriská... Developeri sľubujú splnenie snov o bývaní, pocit bezpečia a výnimočnosti. V skutočnosti uspokojujú len nároky vždy tých istých štandardných vrstiev spoločnosti. Ale spoločnosť je rozmanitá, vyvíja sa a mení. Predlžuje sa mladosť i staroba, zvyšuje sa mobilita aj práca z domu, manželstvo a rodičovstvo už nie sú samozrejmosťou, pribúda rozvodovosť... Plus vírus, inflácia, energetická kríza.
V aktuálne realizovanej výstavbe bytových domov chýbajú inovatívne riešenia v oblasti sociálnej, urbanistickej, energetickej, technologickej..., ktoré dnešná doba nepochybne potrebuje. V popredí je stále predaj, vsádza sa na všeobecne akceptovateľnú estetiku a dispozičné riešenia bytov.
„Moderna vyhradila jedno obydlí každé základní rodině – ideální domov byl máma, táta a jejich děti v jednom bytě. (...) Jenže doba se mění. Ideálem pořád zůstává domov, kde je máma, táta a děti, pokud možno oboustranně vlastní. Ale kolik takových rodin ještě zbylo? A když se v posledních desetiletích mění rodina, práce, volný čas, technologie, proč by se neměnilo bydlení?(2)
Architektúra vrátane realizácie je dlhý a komplexný proces ovplyvnený kultúrou, spoločnosťou, ekonomickou a politickou situáciou... skrátka svedectvo doby. Pochopiteľne, nedokáže zo dňa na deň reflektovať všetky zmeny a potreby. Obzvlášť architektúra bývania, keďže sa priamo týka takmer každého, je veľmi aktuálna, rozsiahla a mnoho vrstevná téma, o ktorej by sa dalo debatovať snáď nekonečne. Ale, ako už skonštatoval Lev Nikolajevič Tolstoj: „Povraz je dobrý, keď je dlhý, a reč, keď je krátka.“ Záverom je už len dôležité povedať, že „Povrazy“ evidentne nie sú kompromisným výsledkom súboja medzi architektom a investorom. Dokazujú, že ak všetci ťahajú za jeden povraz, na jeho konci nebude slučka.
Poznámky:
1. JANÁK, Pavel. Vynálezy moderní doby, na které se zapomíná. In: Horizont, 1930, č. 27-28, s. 71.
2. VRÁNKOVÁ, Karolína. Doma s cizími. In: ERA 02/2015, Společně. Brno: ERA Média, 2015. s. 20-21. ISSN: 1801-089X
Autor: adf
Fotografie: Vlado Eliáš