Tehelná 1203/6
Zlaté Moravce
Okná pre pasívne domy
Galvaniho 15 B
Bratislava
BIM knižnice a objekty
Stará Vajnorská 139
Bratislava
Dokonalá izolácia
Stará Vajnorská 139
Bratislava
Prielohy 1012/1C
Žilina
Štúrova 136B
Nitra
Vlárska 22
Trnava
Pohľad na architektúru druhej polovice 20. storočia, pri záchrane ktorej zlyhávajú univerzálne zásady pamiatkovej starostlivosti. Projekt Ikonické ruiny sa snaží ukázať ako integrovať architektúru druhej polovice 20. storočia do súčasného životného a kultúrneho prostredia.
Pod gesciou Jana Studeného sa na príprave podieľali hlavne členovia a študenti KAT VŠVU a blízki spolupracovníci (autorský kolektív viď. v spodnej časti článku). Výsledok bol publikovaný v špeciálnom čísle časopisu PROJEKT 3-4 2017. Typografia je dielom Ľ. Segečovej (ISSUU náhľad). Uverejňujeme na pokračovanie. Časť 1:
…chceme neskoromoderné paláce zo socialistického obdobia zbúrať, alebo rekonštruovať? Myslíme si, že ani jedno ani druhé. Hľadáme spôsoby ako ich transformovať.
TRANSFORMÁCIE (EDITORIAL)
Ján Studený
“Keď sa Gregor Samsa raz ráno prebudil z nepokojných snov, zistil, že sa v posteli premenil na akýsi obludný hmyz. Ležal na chrbte tvrdom ako pancier a keď trochu nadvihol hlavu, uvidel svoje vyklenuté, hnedé brucho...” Franz Kafka: Premena (Die Verwandlung, 1915)
V dnešnej situácii sa ponúkajú dve možnosti ako sprítomniť architektonické stratégie v reálnom svete – návrh originálov, ktoré sú príkladmi, vzormi pre určité typické situácie a slúžia ako modely, alebo obnovou existujúceho fondu a jeho premenou do súčasného úžitkového módu. Monografické číslo Projektu je venované Transformáciám.
Čo je transformácia? transformácia = Slovník cudzích slov: žen. r. premena, premenenie, pretvorenie: t. prírody, živočíchov, rastlinstva; geom. t. súradníc prechod z jednej súradnicovej sústavy do druhej; t. priemetní pri ktorej sa nahrádzajú dané inými; t. útvarov spôsob premeny geom. útvarov na nové; Wikipédia: premena; pretváranie; preštruktúrovanie; najmä premena, ktorá sa týka len zmeny formy (tvaru) a nie vnútorného obsahu, t. j. bez zásadnej zmeny kvality systému.
Prečo transformácie? Ľadovce sa dali do pohybu. Nachádzame sa v štádiu premeny a naše prežitie závisí od schopnosti adaptácie. Prečo si myslíme, že transformácia starých budov je lepšia než ich likvidácia? Nepopierateľná je ich fyzická hodnota, ale zaujíma nás najmä jej kultúrny odkaz. Uchováva poznatky a postupy predchádzajúcich generácii architektov a je nenahraditeľným zdrojom prístupu tých nastupujúcich. Za tento model vďačíme civilizácii. Život v našej spoločnosti je však do veľkej miery nasmerovaný k preberaniu cudzích vzorov a tento prístup si osvojuje aj architektúra. Žiadne architektonické dielo neexistuje bez kontextu. Je späté so svojim mentálnym aj priestorovým okolím. Je späté s krajinou, kde vzniklo a so svojim užívateľom. Čo nas zaujíma najviac je historický kontext, odražajuci naväznosti a polarity jednotlivych architektúr k sebe. Prečo je originalita našich postupov zavislá od zachovania pôvodných budov? Aj keď náš vývoj čerpá z cudzích vzorov, naše prežitie je zavislé od zachovania vlastných. Na nich je založená naša identita. Tá nie je zapísaná len v kódoch ľudovej tvorby, ale nachádza sa v originálnych vývojových postupoch, ktoré nie sú možné bez väzby s výkonmi z tých krokov. Prejavujeme ho odhaľovanim a tvorbou nových, alebo nachádzanim, sumarizovanim, analyzovaním a uchovávaním kvalitných produktov z predchádzajucich. Ich vývojom a zdokonaľovaním. Transformácie sú jedným z evolučných postupov, ktorý navrhujeme.
Aké transformácie? Vybrali sme 41 projektov, z ktorých každý reflektuje istým spôsobom tento stav. Úvod každej kapitoly tvorí tzv. key study, príklad prístupu. Táto téma sa najviac dotýka nastupujúcej generácie. Väčšina prezentovaných projektov sú študentské prace z VŠVU, kde sa spolu s kolegami a študentami na katedre venujeme téme Ikonických ruín viac semestrov. Rámec v európskom priestore jej dáva spolupráca s partnermi v rámci programu Shared Cities: Creative Mementum iniciovaného neziskovou organizáciou reSITE Praha. V tejto skupine tvoríme výskumnú jednotku a viac zadaní pochádza z podnetov partnerských skupín.
Podoby transformácie.
1 Transformácia obrazu (Dujardin) Sme tvorcami obrazov. Obrazom reality konkurujú obrazy nereality. Sú oveľa žiadanejšie a v mnohých mozgoch vytesňujú príliš všedné a príliš zväzujúce obrazy skutočnosti. Pletú sa nám zo snov do reálneho života. Nie len v TV sme prišli na to, aký silný vplyv má obraz na konanie ľudí v reálnom svete a ako veľmi potrebujeme inšpiráciu nereálnom. Premena obrazu súvisí s dostupnosťou jeho vytvárania a dokonalosťou jeho prejavu.
2 Transformácia ako metóda (Brandlhuber+) Potrebuje transformácia plán? Nemyslíme si, že budeme schopní absorbovať činitele zastúpené v pôvodných štruktúrach bez toho, že by sme si to nacvičili. Plán znamená reštrikciu slobodnej vôle jednotlivca, konsenzus v postupoch a hodnotách. Dostáva absentujúce procesy do života a je nástrojom na ich riadenie. Plánovanie je proces, ktorý vyžaduje pripravenosť. Lokálne prejavy posudzuje globálnymi parametrami. V záujme zachovania a prepisu architektonických hodnôt pôvodných štruktúr umožňuje vstup a obhajobu architektonických polôh projektu. Len ak budeme schopní architektonické hodnoty pôvodných štruktúr prejaviť, budeme schopní na ne ďalej nadviazať.
3 Transformácia nadbytočného (Ikonické ruiny) Je potrebné ochraňovať alebo zmazať neskoromoderné paláce? Myslíme si, že ani jedno ani druhé. Hľadáme podoby a mieru ich možnej transformácie. Budova RTVS má 20 000 m2 nevyužitej plochy, budova STV má 18 000 m² nevyužitej plochy, Istropolis nevyužíva 10 000 m², ateliéry Koliba majú 6000 m² plochy, atď. Prázdny je hotel Kyjev s kapacitou 200 lôžok, chátra (polo) prázdny Dom odievania (dnes KC Dunaj) s kapacitou 6000 m², bývalý Veľký Baťa s veľkosťou 2000 m², vo vnútri Starého mesta Ďurkovičova BKB s kapacitou 800 m2. Zvláštnou kapitolou sú osudy kultúrnych domov: budova kultúrneho strediska na Vajnorskej je prázdna, v Dúbravke sa v neadekvátnej súťaži nenašiel kvalitný projekt prestavby Domu kultúry.
4 Transformácia ako dialóg medzi formálnou štruktúrou a neformálnym procesom (Žilina) Každá stavba sa nachádza medzi dvomi pólmi: ideálnym návrhom architekta a dielom, ktoré je výsledkom realizačného procesu. Zaujíma nás, kde a do akej miery dochádza k transformácii návrhu. Čím sú jeho premeny zapríčinené a akým spôsobom proces spätne ovplyvňuje návrh. Extrémne zaujímavá sa nám zdá poloha, kedy návrh počíta s formovaním diela v procese, akým spôsobom ho programuje a ako počíta s jeho „neistým“ výsledkom.
5 Transformácia urbanizmu (Kempusy) Modernistické riešenia silného monobloku s veľkým verejným priestorom vyjadrujú snahu o ovládnutie čo najväčšieho dosiahnuteľného územia. Silu prázdna pociťujeme aj vo viac komponovaných obrazcoch, ako kempusy. V nich inklinujene k tým menej hierarchickým a kempus chápeme ako možnú skladobnú jednotku mesta - s geometrickou osnovou, definovaným obvodom a vrstvenim v čase.
6 Transformácia mesta (Miesta v meste) Mesto je rozbité a jeho štruktúra nie je jasne definovaná. K tomuto stavu dochádza po rozsiahlom extenzívnom rozvoji (plocha Bratislavy sa za posledných 100 rokov zväčšila o 300% a jej súčasná hustota je 3 krát nižšia než napr. hustota Viedne alebo Paríža). Po rokoch opulentnej výstavby prichádza čas miernych krokov. Stabilizácie územia a jeho rozvoj smerom k precizovaniu štruktúry a komplexnosti. K vypĺňaniu medzier a nanášaniu vrstiev. Je to sebaobrana mesta.
7 Transformácia architektonických stratégií (Paláce) Rola architekta v procese navrhovania sa mení. O účasť prejavujú záujem čoraz širšie kruhy. Majú svoje záujmy, riešia svoje vlastné problémy a získavajú vplyv. Je architekt nezastupiteľný? Architektúra má ambície, ktorých by sa nemala vzdať. Nástroje na jej dosiahnutie by mali byť dostatočne silné, aby sa prirodzene presadili. No zdá sa, že niekedy už nie sú dosť atraktívne ani pre reprezentáciu, ani pre riešenie problémov. Akým spôsobom môže architektúra znovu vstúpiť do tohto procesu a prejaviť výsadnú účasť pre zachovanie kultúrnej povahy stavby? Konečne musia architekti sami, bez objednávky, prejaviť schopnosť orientácie. Musia premyslieť vlastné stratégie. Vytvoriť ponuku, ktorá používa zrozumiteľnú argumentáciu a dôsledky jej uplatnenia budú v súlade s prípravami a záujmami ostatných činiteľov. Používame pri tom vlastné postupy a metódy, vytvárame nové nástroje na ich presadenie.
8 Transformácia procesu premeny (Rotor) Na druhej strane sme obklopení stavebným objemom, ktorému nevieme nájsť využitie. Vynakladáme obrovské prostriedky na jeho asanáciu a navrhovanie nových, veľakrát ešte horších a menej efektívnych riešení. Väčšina nových stavebných produktov je poznačená hromadným konzumom. Sme obete procesu, kedy materiálne stvárnenie už nie je prejavom záujmu o dlhovekosť, ale len dočasne prekrytie potreby. Technické riešenia musia zohľadňovať prístupnosť ku koncovému užívateľovi a prispôsobiť sa tak najvyššej možnej miere jej aplikácii. Ich úroveň klesá, veci sa zjednodušujú. Jedným z riešení sú konštrukčné a materiálové hybridy. K výberu materiálu vychádzame z predstavy, že pre každú konštrukčnú schému existuje ideálne riešenie v štruktúre, voľbe materiálu a jeho spracovania. Chceme používať bežne dostupné technológie, ale chceme ich členiť, hierarchizovať a podrobiť výskumu ďalšieho rozvoja. Nachádzame nové materiálové kombinácie, ktorých dopad je kľúčový pre štruktúru a funkciu výsledku: vežiak z dreva, celooceľový modul (kokpit), most z plastu (3d print), nábytok z lepených oceľových platní, kompaktný povrch (grailcoat). Kombinácie spojení (murovaný objekt na drevených pilótach s betónovým krovom). Skúmame hraničné polohy materiálu: skladobné prvky a ich rozmery, štruktúry klasických skladieb a ich premeny.
9 Transformácia ochrany (Benátky) Na príklade jedného domu (SNG) a na histórii architektonických návrhov na jeho obnovu ukazujeme „starosť o architektúru“. Vnímame rozdiel medzi starostlivosťou, u nás prezentovanou zväčša pamiatkovou starostlivosťou a starosťou o architektúru. So záujmom o zachovanie a rozvoj architektonických a urbanistických kvalít nášho životného prostredia ju prejavujeme obranou architektúry z čisto architektonických pozícií. Moderná architektúra je v tomto vnímaní ohrozeným druhom a zasluhuje si našu prvoradú pozornosť.
10 Transformácia dedičstva (Industriál) Sme stále v štádiu hľadania a budovania identity. Väčšina súčasných obyvateľov mesta sa sem prisťahovala nedávno, žije tu jednu-dve generácie. V jej prejave stále cítiť dezorientáciu. Rozhodujú však o tom, aké prostredie bude obklopovať tie nasledujúce. Či v ňom budú zastúpené dejiny a odtlačky kultúry, alebo sa znova budeme nachádzať na tabule rasa a priestor tak prenecháme tým primitívnejším, lebo na nič nenadväzujúcim ad hoc riešeniam, presadzujúcim sa silou. Okrem starosti o architektúru pociťujeme prudkú túžbu po ochrane kvality, ktorú sme v našom prostredí zdedili, bez ohľadu na jej príslušnosť. Premýšľame prostriedky, akými by sa dala zachovať, podporiť, vrátiť, obnoviť, rekonštruovať, nájsť, priznať, vyzdvihnúť a regenerovať. Odmietame konzervatívne prístupy umŕtvujúce logiku architektúry. V záujme zachovania toho najcennejšieho je nevyhnutné nechať pristúpiť modernú architektúru k tej historickej. Aby sa o ňu oprela a aby mohli koexistovať. Bez ohľadu na čas a podmienky svojho vzniku, len v univerzálnych kvalitatívnych hodnotách.
TRANSFORMÁCIE OBRAZU
FILIP DUJARDIN – HYPERREALISTICKÁ SUREÁLNOSŤ
F. D. prináša detský zmysel pre hranie a predstavivosť na "Fikcie", sériu fotografických koláží divoko sochárskych budov, ktoré navrhuje a konštruuje pomocou digitálnych nástrojov. "Kľúčovým prvkom mojej práce je hyperrealita - aby sa ľudia pýtali, či je budova skutočná alebo nie," hovorí Dujardin, o jeho úplne uveriteľných, no mierne absurdných štruktúrach.
BRATISLAVA LUNAPARK
Andrea Dilhoffová
Praktická časť diplomovej práce; ktorá nesie názov Dimenzia emócia a zaoberá sa vo všeobecnosti apercepčným vnímaním architektonického priestoru; je voľným pokračovaním jej písomnej časti. Už tu bol načrtnutý zámer, že samotný projekt by mal ambíciu uvažovať o architektúre ako o vyvolávači emócií, ako o stroji na emócie. Celkový interest tejto problematiky pracuje s manipulatívnou stránkou ľudského subjektívneho afektívneho stavu. Ako príkladná demonštrácie takého javu bol na ďalšie spracovanie témy vybraný koncept zábavných parkov, lunaparkov. Počas dlhého vývoja tohto typologického prvku sa z jednoduchých dedinských zábav a karnevalov vyvinuli do enormných rozmerov tematické parky, kde korporácie za pomoci šikovných architektonicko-technických a vizuálnych metód manipulujú s ľudskou emóciou a obohacujú sa na nej.
Názov praktickej časti „Bratislava Lunapark“ teda pojednáva o dvoch súbežných líniách, ktoré sú čitateľné počas celého procesu tvorby práce. Po úvodnej analýze fungovania lunaparkov najmä v rámci prvej a druhej polovice dvadsiateho storočia bolo zrejmé, že ich organizácia viditeľne súvisí s organizáciou miest. Lunapark je parkom architektúry, strojov a teatrálnosti. Lunapark je teda mestom. Je to zoskupenie, koncentrácia umelo vystavaných architektúr a komunikácií. Mesto nie je vo svojej podstate o nič menej lunaparkom, zábavným parkom. Sú tu atrakcie, lákadlá – landmarky, prepojenia, vzťahy, kulisy, ulice i masa ľudí. Mesto obdobne ako lunapark vytvára zážitky. Bratislava je lunaparkom.
Pre následnú prezentáciu takejto úvahy je dôležité uvažovať o meste – konkrétne Bratislave ako o celku, ktorý bude považovaný za tematický základ pre utváranie silnejšieho „lunaparkového“ dojmu z mesta. Práca preto najprv predstavuje výber akýchsi landmarkov, ktoré by mali mesto čitateľne reprezentovať a zároveň by poskytovali bázu na prácu pri navrhovaní reorganizácie mesta za účelom lunaparkizácie Bratislavy.
Pomenovávaním jednotlivých fenoménov, ktoré vytvárajú určitú lunaparkovú atmosféru, vznikli scenáre aplikované na prostredie Bratislavy. Ich spoločnou úlohou je zvyšovať intenzitu zážitku z mesta, jeho organizovania na základe emočných predpokladov a pretvárania na fantastický obraz. Nie všetky scenáre sú významovo rovnaké, nie všetky pracujú s rovnakou množinou vopred určených landmarkov. Ich príbehy sa prelínajú alebo na seba nadväzujú. Niektoré sú dobré rozvíjateľné a niektoré sa opierajú o jednoduchú myšlienku. Pre prácu najdôležitejším scenárom je návrh „nového centra Bratislavy na zelenej lúke“, pomysleného lunaparku, ktorého tematizácia atrakcií vychádza celá z mesta Bratislavy. Objavujú sa tu narážky na zabudnuté stavby, udalosti, nedokončené alebo nerealizované projekty, nostalgicky známe situácie zo starých pohľadníc i podoby stavieb, ktorých reálna tvár je už dávno nečitateľná. Ich znovurealizácia do súčasného obrazu mesta by nepriniesla vysnívaný dojem nostalgie, keďže kontext originálneho umiestnenia sa rokmi zmenil. V umelo vybudovanom prostredí, by však určitý „retro-utópio-efekt“ mohol byť strategicky dosiahnuteľný. Park nesúci meno BALAND, odvodené zo skratky Bratislavy BA a anglického slova „land“ má svojou formou vedome atakovať verejnosť a bežného Bratislavčana.
Význam samotného konceptu BALANDu ešte spočíva v jeho smelej ambícii nastoliť otázku identity samotnej Bratislavy. Je to experiment, ktorého metódy vychádzajú z americkej pôdy, zasadené sú ale do európskeho kontextu (snaží sa o kompletnú 24/7 funkčnosť stavieb - od riadených atrakcií až po permanentné obývanie). Ako obdobný Disneyland ponúka emóciu pre masy, ale emócia nie je jeho jediným prínosom. Nie je významovo prázdny ako Disneyland. Výberom témy sa snaží o zamyslenie, ktoré je tu pridanou hodnotou k zážitku. Vychádza z komerčných lákadiel más, ale zároveň ich ironizuje. Pre Bratislavu s jej historickým vývojom, rýchlym nárastom a akceleráciou množstva vizuálnych a obsahových podnetov je ťažké nachádzať vlastnú identitu. BALAND je experiment, kde by mohla Bratislava k svojej identite nárazovo prísť.
Projekt od svojho začiatku nemal ambície pracovať s budovaním nových foriem. Už vo svojej teoretickej časti načrtával problém čítania emócií v architektúre alebo ich prepisu do konkrétnych foriem. Narábaním s hotovým environmentom a používaním ostatných urbanizačných postupov pri spracovávaní vznikali pre tému presvedčivejšie závery.
Prínosom scenárov, ktorých úlohou je zmeniť Bratislavu na lunapark, je ich ironický podtón, ktorý má v pozorovateľovi vzbudiť otázky. I o tom, či už dnes sa stala Bratislava lunaparkom. Diskurz je vážny, hoci forma práce chce narábať s ľahko čitateľným slovníkom. Vedome je pracované s notoricky známymi stavbami, miestami a skutočnosťami, aby scenáre, i napriek svojej nerealizovateľnosti, apelovali na city pozorovateľa a už samotný projekt vyvolával u neho emócie.