Víťazom medzinárodnej súťaže výtvarných návrhov na protokolárne miesto SR Hrob neznámeho vojaka je sochár Marek Kvetán. Rozhodla o tom 21. marca 2022 nezávislá odborná porota pod vedením významnej teroetičky umenia Ľuby Belohradskej.

Do súťaže sa zapojilo 21 jednotlivcov, kolektívov a ateliérov zo Slovenska, Čiech a Moravy s 24 návrhmi. Dve diela museli byť vylúčené pre nesplnenie podmienok súťaže.

Vyhodnotenie súťaže prebehlo 21. marca 2022, o výsledkoch sme informovali v samostatnom článku. S odstupom času predstavujeme všetky súťažné návrhy:

1. cena (15 000 €): návrh č. 7. Marek Kvetán a Juraj Blaško (grafická spolupráca)

Pamätník neznámeho vojaka je koncipovaný ako čistá geometrická forma, ktorá dopĺňa existujúci priestor budúceho pietneho miesta v kontexte existujúcich sôch a pamätníkov v lokalite nábrežia. Priestor – lokácia je silne zastúpená lineárnymi prvkami (rieka, dopravné a pešie komunikácie), preto je ako základný prvok zvolený kruhový objekt. Kruh tu symbolizuje štít, ktorý padá alebo opiera sa o zem. Samotný tvar kruhu tu zastupuje aj symbol času a večnosti, čím odkazuje k pietnemu miestu pamätníka. Materiálové prevedenie plastiky je navrhnuté v dvoch možných variantoch – v oceli a v bronze. Obidva materiály odkazujú svojím použitím k trvalým sochárskym dielam, ale aj k historickému využitiu týchto materiálov v armáde.

Na vonkajšej strane oplášťovania telesa pamätníka je po jeho obvode navrhnuté umiestnenie textu viažuceho sa k jeho pietnemu odkazu. Text je realizovaný vybratím hmoty, čím jeho sochárska forma odkazuje na prácu s typografiou používanou na označenie vojenského bojového materiálu.
Samostatným prvkom plastiky je jej svetelná časť. Po celej spodnej časti kruhu – štítu je osadený svetelný zdroj, ktorý osvetľuje priestor pamätníka. Hlavnú časť pamätníka dopĺňa jeho druhá, zrkadlová časť, ktorá sa nachádza ako jeho tieň zapustený v teréne priestoru pamätníka a vytvára mu „pomyselné lôžko“. Jeho forma a tvar odkazujú k proporciám hlavnej plastiky a je realizovaný z betónových blokov osadených v rovine dláždenia.

Celý priestor pamätníka, ako aj pietneho miesta, je tvorený dlažbou, ktorá nadväzuje na okolitú pešiu komunikáciu, čím vizuálne zjednocuje daný priestor.

Teleso pamätníka je doplnené o motív večného ohňa. Ten je navrhnutý v dvoch možných variantoch. Buď ako klasický plameň, alebo ako svetelný lúč – reflektor. Oba svojím vertikálnym tvarom dopĺňajú horizontálnu kompozíciu plastiky a odkazujú na symbol štítu a meča zabodnutého do zeme.

Pod dlažbou v priestore vymedzenom pamätníkom sa počíta s uložením kovovej urny s pozostatkami neznámeho. Ceremoniálny priestor je doplnený troma stožiarmi na umiestnenie zástav.

Popis diela pochádza z textovej časti súťažného materiálu dodaného autormi.

2. cena (7 000 €): návrh č. 5. Pavel Korbička, Ondřej Bělica

„Hrob neznámého vojaka“ je světelné dílo, rozvíjející ideu armádních válečných znaků do podoby symbolu hledáčku palné zbraně, jejímž terčem se stal neznámý hrdina, bojující za svobodu své vlasti. Světelný obrazec je tvořen třemi základními prvky v barvách národní trikolory. Pietní bílý kříž přetíná modré okruží směrem do červeného středu, pulzujícího v rytmu lidského srdce. Ten je symbolem nejen zranitelnosti člověka, ale především symbolem neutuchající naděje, že oběť neznámého bojovníka nebyla marná a národ, za jehož svobodu bojoval, žije dál díky jeho hrdinství.
Návrh „Hrobu neznámého vojaka“ je komponován na osu přilehlého parku s využitím opakujícího se kruhového prvku, s respektem ke směru plánované pietní ceremonie. Dominantním výtvarným prvkem památníku je světlo, které v použité barevné kombinaci vytváří na nábřežní rovině opticky iluzivní reliéf, proměnlivý v závislosti na počasí. Kruhové pietní místo dotváří skruže z pohledového betonu, které jej oddělují od okolní dlážděné plochy. Skruž, nejbližší pulzujícímu středu památníku, ponese do kříže se opakující nápis “Hrob neznámého vojaka”, doplněný o znaky Slovenské

republiky.
Světlo “Hrobu neznámého vojaka” je symbolem pokračujícího života. Jeho použití je záměrné i s ohledem na místně specifické podmínky lokality v blízkosti Dunaje, jenž je zdrojem vzdušné vlhkosti a podzimních mlh, které dokáží absorbovat světlo památníku do podoby dynamické mnohabarevné světelné aury. Světelný střed, pulzující v rytmu lidského srdce, může být stejně tak symbolem „Mene tekel“, jako symbolem nového radostného života, rodícího se v nastalé svobodě. „Hrob neznámého vojaka“ je tedy nejen pietním místem hrdiny, nýbrž i symbolem naší šťastné budoucnosti, za kterou položil svůj život.

Popis diela pochádza z textovej časti súťažného materiálu dodaného autormi.

3. cena (5 000 €): návrh č. 14. Emanuel Zatlukaj, Jakub Trajter, Branislav Lackovič

Pietne miesto uprostred rušnej mestskej triedy.
Objekt, ktorý svojou prítomnosťou vytrháva pozorovateľa zo všednosti dňa, a obracia jeho pozornosť na večnosť, podstatu, ktorá nás presahuje.
Odraz neba s plynúcimi oblakmi. Rovnaký a premenlivý súčasne.
Odraz pozorovateľa na kulise večnosti, vo večne otvorenej žulovej zrenici.
Pomník svojou horizontalitou nekonkuruje susediacemu súsošiu štúrovcov, ani súsošiu bulharských partizánov, v niektorých uhloch ich dokonca zrkadlí. Svojou kontrastnou horizontalitou, necháva vyniknúť všetkým trom objektom.
Kruh ako všesmerový odraz neba je členený líniami tvoriacimi kríž ako symbol smrti, symbol vojenského vyznamenania, a súčasne kompas, nástroj orientácie vojaka, kompas večným plameňom ukazujúci geografický sever, kompas odkazujúci aj na spojencov, pripravených brániť náš mier.
Línie kompasu symbolizujú aj ryhy podkladu, na ktorom sa režú náhrobné kamene. Sú to anonymné životy, anonymné osudy.

Popis diela pochádza z textovej časti súťažného materiálu dodaného autormi.

4. miesto (1 000 €): návrh č. 3. Ema Ruhigová, Roman Ruhig, ER Atelier, s. r. o.

Lokalita, v ktorej bude pamätník umiestnený, predstavuje pulzujúce miesto na brehu Dunaja, uprostred pešej zóny. Tvorí hranicu medzi mestským verejným priestorom s charakterom námestia so súvislo spevnenou plochou a verejným priestorom s charakterom parku plného vysokej i nízkej zelene. Tieto atribúty podnecujú našu snahu o vytvorenie pamätníka, ktorý bude svojou samotnou formou „mobiliáru“, ako hlavného prvku tohto verejného priestoru, pôsobiť skulpturálnym výrazom.
Sme presvedčení, že sa stále nachádzame v dobe, kedy je funkcionalizmus prítomný aj v súčasných dielach, vďaka jeho racionálnemu uvažovaniu nad priestorom – „forma nasleduje funkciu“. V našom ná-vrhu sme sa preto snažili prepojiť poetiku diela aj s funkčným riešením, ktoré privedie návštevníka diela ku kontemplácii a zároveň s ním dielo bude do určitej miery interagovať.
Našou ambíciou teda nie je vložiť sochu osobitej formy do verejného priestoru, ale samotný verej-ný priestor poňať sochársky a povýšiť ho tak na miesto pietne, obsahujúce všetky potrebné atribúty na vytvorenie spomienkovej atmosféry, na miesto príležitostne slávnostné, ako aj na miesto oddychové a pobytové, priamo účastné na skvalitnení vnímania a cítenia priestoru pre návštevníkov či okoloidúcich.

Ideové riešenie má tri roviny, ktoré sú navzájom v súlade. Prvá rovina sa zaoberá vývojom konceptu z pohľadu funkcie a symboliky. Každý krok, ktorý viedol k finálnemu návrhu, sa zaoberá citáciou rôznych prvkov, ktoré v našich životoch niečo znamenajú, no zároveň funkčne dopĺňajú daný verejný prie-stor. Druhá rovina ideového riešenia má kontextuálny charakter. Kontext je vnímaný v troch pozíciách: A. Ďaleký kontext, B. Kompozičný kontext, C. Blízky kontext. Treťou rovinou je výsledný výraz hmo-ty inšpirovaný letiacou holubicou zobrazenou bez olivovej ratolesti. V takejto forme symbolizuje túž-bu posielať mierové posolstvo. Letiaca holubica rovnako symbolizuje aj znovuobjavenie samého seba a tzv. „otočenie stránky“ – začatia odznova. Tento moment je práve pre tému vyobrazenia spomienky na Neznámeho vojaka kľúčový a odkazuje naň s jasným posolstvom. Stvárnenie verejného priestoru z hlavného (čelného) pohľadu je ním výrazne inšpirované a preberá na seba – ako celok – skulpturálny pietny charakter

Ústredným motívom návrhu je večný oheň, ktorý sa stáva aj umeleckým dielom v centrálnej pozícii celého priestoru. Večný oheň symbolizuje večnú pamäť niekoho alebo niečoho, v našom prípade pamäť pamäte národa. V súťažnom návrhu je večný oheň umiestnený do misy z kaleného skla, ktorá ponúka viac možností na využitie. Primárne bude slúžiť na umiestnenie večného ohňa, no vo večerných hodinách bude môcť svietiť buď ako celý prvok, alebo ako reflektor smerujúci k nebu. Vďaka tejto technológii bude môcť večný oheň svietiť počas celého roka bez toho, aby niekoho zranil. Svetlo, ako symbol nádeje, sa stane súčasťou pietneho miesta bez ohľadu na počasie, ročné obdobie alebo svetelné podmienky.

Ekologický rozmer je neodmysliteľnou súčasťou návrhu prostredníctvom použitia prírodných alebo recyklovaných materiálov. Navrhovaný substrát a zeleň vo valoch iba podčiarkuje ekologický rozmer, kde je snaha zachovať aspoň časť vegetačnej plochy, ktorá sa na predmetnom mieste v súčasnosti nachádza. Zemina, ktorá sa v úvode realizácie odstráni, môže byť vrátená do novonavrhovaných valov, vďaka čomu sa zrecykluje aj existujúca zeleň (ako hnojivo pre trávu a kríky) a substrát (ako výplň valov). Valy budú doplnené o kríky po obvode diela.

Popis diela pochádza z textovej časti súťažného materiálu dodaného autormi.

5. miesto (1 000 €): návrh č. 12. Bohuš Kubinský

Dlho sme premýšľali, odkiaľ sa vojna berie a čo je na nej také desivé. Teraz to už vieme.... žije v nás.
Albert Camus

Súčasné generácie Európanov donedávna nazerali na vojnu ako na vzdialený fenomén s obrúsenými hranami. Chýbajúcu živú skúsenosť „hrôz“ fyzického vojnového besnenia nahradili len jeho bezzubé „hrozby“. Napätie studenej vojny, ktoré prevládalo v druhej polovici 20. storočia, (show)realita „vojny proti terorizmu“ z nultých rokov a mediálny obraz „realizmu“ teritoriálne vzdialených vojnových konfliktov oslabili tému vojny ako ohrozujúceho civilizačného kazu a nahradili ju vlažnejším mýtom „čohosi odťažitého“.

Donedávna sa slovo vojna vyslovovalo takmer ľahkovážnym tónom; pritom jej pálčivé plamene nikdy nevyhasli – tu i tam rozdúchané lokálnymi incidentami, predsa len neustále ohrozujú relatívny pokoj aj nášho geopolitického priestoru, čoho svedkami sme aj v dnešných dňoch.

Tragédia na Ukrajine sa nás bytostne dotýka. Reflexia vojnovej témy sa dnes môže javiť takmer anachronicky; no práve súčasná doba – digitálne exploatovaná, a predsa hodnotovo vyprázdnená; doba krízou (nech už predstavuje čokoľvek) zneistená, čoraz naliehavejšie volá po varovne vztýčenom prste: akoby nám unikalo, že bezhlavá civilizačná jazda nevyhnutne končieva fatálnym rozuzlením. Pietne miesto ,,Hrob neznámeho vojaka“ je nepochybne silným výtvarným námetom. Predkladaný návrh tvorí jasnú referenciu vojnovej pamäti a hlbokej úcty k tým neznámym vojakom, ktorí položili život za našu slobodu. Sloboda nám nepadla z neba, milióny za ňu padli a padajú aj v tejto chvíli.

Popis diela pochádza z textovej časti súťažného materiálu dodaného autorom.

6. miesto (1 000 €): návrh č. 21. Katarína Galovič Gáspár, Jozef Minárik

Na zem si ľahol, nebom sa prikryl. (slovenské úslovie)

Silný, čistý tvar pomníka „Hrobu neznámeho vojaka“ vychádza z archetypov a odkazuje na slovanské pramene. Symbolizuje slovanskú mohylu – navŕšenú zem nad hrobom, prekrytú oceľovým štítom, ktorý lemuje veniec zostavený z motívu lipových listov. Vyjadruje úctu a pietu padlému neznámemu vojakovi. Symbol venca je prebratý zo znaku Ozbrojených síl Slovenskej republiky, z neho sú rovnako použité aj tri meče.

Uprostred štítu je zakomponovaný večný oheň, symbolický odkaz vojnám, ktoré prichádzajú a odchádzajú, ale vojaci ostávajú naveky.
Svet zhmotnených myšlienok pretrvá v čase – je naším svetom, ako aj svetom budúcich generácií – je naším odkazom.

Popis diela pochádza z textovej časti súťažného materiálu dodaného autormi.

7. miesto (1 000 €): návrh č. Miroslav Tomaška, Rastislav Trizma, RAMI 59

Filozofia diela je založená na absolútnom popretí vierovyznania a rasy. Mimo historického a časového vymedzenia.

Základná štvorcová plocha vytvorená zo štyroch častí predstavuje súvislosti, prepojenie deja v čase a v priestore.

Centrálna časť, „cylinder“, ako súhrn informácií všetkých pod sebou ležiacich stôp – vrstiev symbolizujúcich slobodu, demokraciu, úctu, česť a lásku. Všetko umocnené symbolom večného ohňa.

Osvetlenie diela je riešené zo stožiarov z najvyššieho bodu. Hra tieňov plápolajúcich zástav umocní atmosféru pietneho miesta.

Vodorovné ukladanie vencov po pravej a ľavej hrane základovej plochy.

Popis diela pochádza z textovej časti súťažného materiálu dodaného autormi.

Čestné uznanie poroty: návrh č. 18. Dušan Zahoranský, Monika Kučerová

Úbežníkom našich úvah boli tieto momenty:
– prítomnosť rieky
– výnimočná situácia otvoreného priestoru
– spoločenská závažnosť témy obete za záchranu základných ľudských hodnôt

Základným motívom riešenia je obrátenie pozornosti smerom k vodnej ploche. Zvolené miesto disponuje mimoriadnymi pohľadmi na Bratislavu. Namiesto sochársky exponovaného parku a priľahlého námestia akcentujeme vizuálne snáď najdominantnejší prvok priestoru: rieku Dunaj.
Tvar vodného víru, v ktorom sa hmota vody prepadá do prázdna, podľa nás pregnantne vyjadruje myš- lienku nesmiernej obete, ktorú sú najodvážnejší z nás schopní a schopné vykonať, aby ochránili slobodu a ďalšie ľudské životy. Motív prírodného živlu, plynúcej „vody“, je pre nás zodpovedajúcou metaforou, ktorá v sebe obsahuje niekoľko rovín: je univerzálna, nadčasová a obracia pozornosť späť k prírode, k životu.

Popis diela pochádza z textovej časti súťažného materiálu dodaného autormi.

Ostatné súťažné návrhy v poradí podľa prideleného čísla:

1. UAU, s. r. o.

Protokolárne miesto Hrob neznámeho vojaka je riešené skulptúrou realizovanou v kameni – v bielom travertíne. Predstavuje masívnu vertikálu, pravidelný štvorhran, rozdelený na tri hmotové segmenty – odlišujú sa hrúbkou a zaoblením hrán, vo vnútornom stredovom uzle kompozície vytvárajú priestor, do ktorého je osadený svetelný zdroj – farebné svetelné diódy – večné svetlo, pričom je možná zmena intenzity a farby svetla, jeho pulzovanie evokujúce oheň alebo tep ľudského srdca.

Z útrob hmoty sa tak cez úzke cézury šíri mysticky pôsobiace svetlo, podtrhujúce magicko-archetypálny charakter celku i pietnu atmosféru.

Základom riešenia je vnútorne monumentálne sochárske nefiguratívne gesto, abstraktná ideoplastická forma. Priamky kompozície však neostávajú iba priamkami, nebadane sa premieňajú na krivky, zaobľujú sa, zmäkčujú hrany, vlnia sa v pravidelnom rytme.

Sochár vztýčil monumentálnu vertikálno-horizontálnu skladbu, obmieňal princíp opakovania a radenia analogických útvarov, pričom vystupňoval pohybové a kompozičné napätie jednotlivých prvkov skladby sochy. Povrch otvorene priznáva rukopis, stopu dláta, prirodzenosť materiálu. Jazyk geometrických foriem tak získava obrazný a poetický charakter, v symbolickej rovine odkazuje na poslanie, účel, v ktorého kontexte je využitý. Pôsobí tiež ako magický kameň – vztýčený balvan naplnený sakrálnym, až posvätným tichom, odkazuje na pocity piety a vznešeným spôsobom zvýznamňuje miesto, nad ktorým sa týči.

Sochársky zákon, z ktorého vychádza poňatie tejto skulptúry, je naplnený symbolickým významom axis mundi. Odpovedá na krédo, že socha má vyrastať zo zeme a dotýkať sa neba, „socha chce trvať... ako kameň, či kus zeme“, symbolicky ako „život po živote“ neznámeho vojaka a jeho nadčasovej obety pre potomkov.

Dielo je centrálne osadené do určeného kruhového priestoru mierneho pahorka, pričom práve jeho abstraktná ideoplastika je čitateľná zo všetkých pohľadov. Nie je rušivým prvkom v okolitom, vizuálne dife-rencovanom prostredí, zároveň jej neexpanzívny tvar uzavretý do seba nekonkuruje figurálnym súsošiam v okolí (Pomník Ľ. Štúra, Pomník bulharským partizánom).

Na kruhu je navrhovaný lúčny porast s vlčím makom. Zároveň sa zachová symbolická úloha idey zeminy, ktorú navrhujeme doviezť z častí Slovenska, kde prebiehali najtvrdšie boje.

Kruh je oddelený od žulovej dlažby prstencom z toho istého materiálu ako socha (biely travertín). Má pätnásť častí, časť vpredu je dvojnásobne širšia ako ostatné a je rozšírená tak, aby sa splnili protokolárne funkcie, aby sa tam dal umiestniť požadovaný citát a umiestniť vence, príp. po obvode kruhu názvy bojísk.

Dielo patrí do druhého vrcholného obdobia tvorby významného (už nežijúceho) slovenského sochára, ktoré bolo svojho času úspešne realizované v zahraničí. Jeden z členov autorského kolektívu má autorské práva na druhé použitie diela. Autor sochy pochádzal z rodiny, ktorej členovia sa aktívne zapojili do protifašistického odboja, bol autorom diel – pomníkov Slovenského národného povstania, vyznával antifašistické a demokratické ideály.

Popis diela pochádza z textovej časti súťažného materiálu dodaného autormi.

2. Martin Sedlák

Libretom diela (protokolárneho miesta Hrobu neznámeho vojaka) je, azda paradoxne, život. Život, ktorý je reprezentovaný pohybom. Pohyb, čin, ako základný predpoklad vývoja, životnej sily národa a jeho energie.

Dielo zobrazuje skupinu figúr, každá je trochu iná, tak ako ľudia... a je medzi nimi aj ten náš „neznámy hrdina“. Prísne tvary, geometria, presnosť, technika na jednej strane pôsobia vojensky, ale pohyb vdýchne plastike ľudský rozmer.

Objekt sa nevyčleňuje od okolia podstavcom, je to otvorený pomník – prestupná socha. Návštevníci majú blízky kontakt s dielom a sú, takpovediac, súčasťou diela a v diele. Reprezentuje nielen jednotlivca – individualitu, ale celý národ a spoločnú silu a odhodlanie. Kompozícia postáv stojí / prechádza krajinou symbolizovanou slovenským trojvrším, na ktorom je umiestnený večný plameň.

Pohyb kinetického objektu je pokojný, až pietny. Kyvadlový pohyb pripomína plynutie času, pochod, vytrvalosť. Objekt nepotrebuje žiadnu inú silu, než silu vetra. Výklon ramien je priamo úmerný sile prúdenia vzduchu. Objekt je vyvážený tak, aby ho aj slabší vietor, ktorý je v blízkosti Dunaja na jeho odkrytej časti vždy prítomný, rozhýbal. (Azda preto sa v Bratislave móda klobúkov nikdy veľmi neuchytila.)

Popis diela pochádza z textovej časti súťažného materiálu dodaného autorom.

4. Vít Bojňanský – Víba

Návrh výtvarného diela protokolárneho miesta pre Hrob neznámeho vojaka nesie ideovo odkaz na historické udalosti sprevádzajúce ľud Slovenskej republiky a vytvára pietne miesto na pamiatku neidentifikovaných padlých vojakov.

Predložený návrh je v čistých líniách a tvaroch, kde vďaka vytvoreniu terénnej vlny plynule klesajúcej do existujúcej trávnatej plochy Vajanského nábrežia vzniká komornejšie prostredie pre samotnú hrobku. Celkové riešenie je nadčasové a v s súlade s protokolárnymi kritériami.
Dielo symbolizuje štylizovanú vlajku vejúcu vo vetre dejín, ktorá dynamicky klesá k toku Dunaja. Z plochy vlajky vystupuje v čistých líniách dvojkríž. Samotná vlajka je nadčasovým stvárnením oddanosti, lásky a obety. Čiastočným prekrytím hrobky pripomína vojenský pohreb s plnými poctami.

Plastika vlajky je osadená na vyvýšenej hrobke, ktorá hmotou a grafikou vrstvenia predstavuje časť terénu. Hrobka je odčlenená od navrhovanej drobnej architektúry ohraničujúcej zeleň, na ktorej je možnosť osadiť texty. Na samotnom podstavci je v kompozícii s vlajkou osadený aj večný oheň a priestor na kladenie vencov.

Predložený návrh na pietne miesto Hrob neznámeho vojaka má umelecky nadčasový charakter a bude dôstojným spomienkovým miestom na uctenie si padlých vojakov.

Popis diela pochádza z textovej časti súťažného materiálu dodaného autorom.

8. Martin Navrátil

Základnou ideou diela je poukázať na hrdinské, často slzami a vlastným utrpením sprevádzané činy našich predkov, ktorí v zápase o naše prežitie neváhali obetovať to najcennejšie – svoj život.
Návrh diela vychádza zo symbolov sĺz a štvorlístka:

- slzy vyjadrujú smútok za tými, ktorí v boji za nás obetovali svoj život, slzy poukazujú na ich utrpenie
- štvorlístok – vyjadruje nádej, ktorú svojimi činmi pomohli padlí vybojovať pre nás a pre budúce generácie

Prvé, na čo som si spomenul ešte pred návrhom diela, vnorením sa hlbšie, ba priam úplne do začiatkov našej slovenskej histórie, boli Svätoplukove prúty. Sčasti je preto návrh diela nimi inšpirovaný. Prúty tým, že sa spoja, získajú pevnosť a poskytujú ochranný štít pre budúcu generáciu, ktorú zobrazuje z bronzu odliata časť vynárajúca sa spod troch spojených sĺz. Paralela k Svätoplukovým prútom je v dnešnej dobe veľmi aktuálna. Po náročných rokoch, počas ktorých bola naša krajina skúšaná pandémiou, sa spoločnosť veľmi roztrieštila. Pandémia ešte ani neskončila a nastalo ešte zložitejšie obdobie poznačené vojnovým konfliktom v bezprostrednej blízkosti našich hraníc. Práve v takejto náročnej dobe je veľmi potrebné poukázať na dôležitosť zjednotenia sa a upokojenia spoločnosti. Nesmieme však nikdy zabudnúť vzdať úctu tým, ktorí v minulosti v boji za nás obetovali to najcennejšie. Počas boja vyronili mnoho sĺz. Slzy vzniknuté bolesťou, predstavujúce utrpenie a smútok boli vyronené pre to, aby nám priniesli slobodu, šťastie a očistili našu myseľ od hrôz vojny. Neznámy vojak padol v boji za našu slobodu a svojou obetou, bolesťou, utrpením a odvahou nám priniesol mier. Mier si musíme vážiť, pretože nie je samozrejmosťou. Mier sa veľmi ťažko buduje, ale veľmi ľahko je možné ho zničiť. Preto by sme si mali o to viac vážiť, že žijeme v mieri a usilovať sa predchádzať nezmyselným vojnám.

Slzy sú pre nás všetkých odkazom a mementom do budúcnosti. Tak, ako obeta jedného človeka dokáže zachrániť milióny ľudí, tak aj zjednotenie ľudstva dokáže poraziť zlo. Obeta je zhmotnená symbolicky slzami, ktoré stekajú na zem a pri svojom dopade sa formujú do tvaru štvorlístka, symbolu šťastia. Šťastia, ktoré si musíme vážiť a neustále sa oň usilovať.

Popis diela pochádza z textovej časti súťažného materiálu dodaného autorom.

9. Martina Matúšová Zimanová

Hrob neznámeho vojaka. Miesto zastavenia v uponáhľanom svete. V našich bežných dňoch. Bludisko spojenia ciest. Miesto meditácie a zamyslenia nad samotnou existenciou. Hľadanie prienikov a opätovného spojenia rozdeleného. Zmysel života. Oheň, čo má každý z nás vo svojom srdci, keď ide o ochranu jeho blízkych. Ochranu domova a vlasti. Odvahu postaviť sa strachu a riskovať. Mať istotu len v pevnej zemi a v rozhodnutí brániť rodinu, nech to stojí čokoľvek. Večná výzva čeliť nepravde a krivde, opätovne sa vkrádajúcej do našich pohodlných životov, naivne si mysliac, že dnes sa to už nemôže stať. Že sme predsa poučení minulosťou. Že sme múdrejší ako tí, čo tu boli pred nami.

Hrob neznámeho, ktorý sa postavil nepriateľovi. Postavil sa vlastnému strachu zo smrti, zo straty vlastnej budúcnosti. Pre vlasť. Pre nás. Dúfajúc, že vlastným neistým bojom prispeje k mieru a jeho deti si to budú vážiť.

Hrob nezmyselnosti vojny. Mohyla odvahy a neutíchajúcej túžby čeliť životu bez potreby ovládania a bezhraničnej moci.

Hrob neznámeho vojaka. Memento ľahostajnosti. Poďakovanie, aby sa nezabudlo.
Vyhradené miesto pre protokolárne miesto Hrob neznámeho vojaka je kruhového pôdorysu a návrh jeho vonkajší obrys kopíruje. Vzhľadom na zastavanosť a preplnenosť blízkeho okolia, zastáva skôr nízke a jednoduché línie. Povrchom a materiálom sa snaží byť nenápadný, až prehliadnuteľný. Obsahom však silný.

Aj keď má byť venovaný neznámym vojakom, ktorí zomreli, reprezentuje pamäť nás všetkých. Venovaný každému jednému z nás. Aby nám záležalo na nás, našich deťoch, na našej vlasti. Aby nám nebolo ľahostajné súčasné dianie. A budúcnosť sveta. Bludisko môže značiť komplikovanejšiu cestu, ale nie márnu.

Popis diela pochádza z textovej časti súťažného materiálu dodaného autorkou.

10. Peter Mészároš, Ars Catholica, spol. s. r. o.

Základná myšlienka diela je zhmotnenie posledných krokov a posledných chvíľ života človeka, ktorý vykročí na cestu sebaobetovania. Toto je zaznamenané v bronzovej platni, ktorá leží horizontálne na žulovom podstavci.

Ďalej chcem zobraziť zmysel obety a jej prínos vo vertikálnej časti diela – tá znázorňuje práve vyklíčené semienko v bode, kde človek ukončil svoju obetu v prospech nového života. Horizontálna časť je vyvýšená len o pár desiatok centimetrov, pretože symbolizuje schod, na ktorý človek pred svojím zámerom musí vykročiť. V mieste, kde sa nachádza koreň rastliny, je situovaný priestor na uloženie pozostatkov neznámeho vojaka. Nad týmto miestom je bronzový objekt, v ktorom horí večný oheň. Po obvode oválneho bronzového reliéfu je aplikovateľný vybraný text, prípadne citát. Reliéf, ktorý je zobrazený na bronzovej platni, znázorňuje ťažký boj človeka na ceste obety. Model pre túto situáciu by bol dosiahnutý v spolupráci s hercom, ktorý pretaví posledné sekundy kráčajúceho, kľačiaceho a padajúceho človeka do hlineného podkladu. Bude vyhotovených niekoľko takýchto scén a vybraná, a následne zaformovaná, bude najexpresívnejšia z nich.

Cieľom diela je zobraziť veľkosť obety padlého vojaka v boji a zároveň snaha o zvýraznenie transformácie jeho obety do nového života. Dielo približuje človeku 21. storočia potrebu uctiť a vážiť si obetu vojakov, ktorí v ťažkom boji obetujú svoj život v prospech slobody a nového, lepšieho života.

Popis diela pochádza z textovej časti súťažného materiálu dodaného autorom.

11. Matej Rosmány

Návrh protokolárneho miesta „Hrob neznámeho vojaka“ je koncipovaný ako kontemplatívny priestor vnorený pod úroveň zeme. Primárnym cieľom, vytvorením podúrovňového priestoru, je strata horizontu, kontaktu s prostredím ulice. Predstavuje zostúpenie smerom k posmrtnému rozmeru. Horizontálna úroveň zeme predstavuje pomyselnú hranicu. Objekt je osovo súmerný, v strede sa nachádza hlavný pylón, ktorý je ukončený otvorom, z ktorého horí večný oheň. Pylón končí vo výške zábradlia, v jednej rovine. Os nástupu vedie smerom k Slovenskému národnému múzeu. Na stene pod nástupom, ktorú nevidíme, sa nachádza priestor na kladenie (zavesenie) vencov. Na protiľahlej stene, ktorú vidíme od nastupovania na rampu, je priestor na zvečnenie idey, básne, vety, ktorá bude dotvárať ideu hrobu neznámeho vojaka.

Popis diela pochádza z textovej časti súťažného materiálu dodaného autorom.

13. Emanuel Zatlukaj, Jakub Trajter, Branislav Lackovič

Hrob neznámeho vojaka.
Naliehavý a navždy aktuálny mierový manifest v situácii neustále sa vracajúcej hrozby jadrovej kataklizmy.
Kráter, ako stopa po ničiacej detonácii, ktorá anihiluje všetko vo svojom dosahu.
Kráter uprostred nábrežnej promenády.
Kráter, rušiaci usporiadaný pokoj mestského parčíku.
Kráter, rušiaci ilúziu trvalého bezpečia a komfortu moderného sveta.
Kráter, ktorý pohltil svoje obete bez stopy.
Zazelenený kráter, ako stopa vojny v mierovej prestávke prekrytá vegetáciou.
Masívny kráter názorne, nekompromisne sprítomňujúci realitu vojnového konfliktu, realitu vojaka.
Masívny kráter, poukazujúci na malosť jednotlivca voči vojnovej mašinérii, hoci aj kladúceho veniec k večnému plameňu na jeho dne.
Plameň horí z praskliny explóziou utrhnutého betónového monolitu.
Monolit dekoruje nápis: Sláva hrdinom!

Popis diela pochádza z textovej časti súťažného materiálu dodaného autormi.

15. Zuzana Sabová, Boris Vitázek

Pri spracovaní zadania sme brali veľký ohľad na jeho umiestnenie a funkciu vo verejnom priestore. Umiestnenie pomníka priamo na promenáde nás motivovalo k sprístupneniu vyčleneného priestoru. Konflikt na Ukrajine ukazuje úlohu armády ako ochrancu demokracie, ktorý nie je postavený v dominantnej úlohe na piedestále, ale vychádza priamo z ľudu, je to súčasť spoločnosti, ochotná položiť život za jej ideály.

Dielo tvoria dve hlavné časti – betónový základ v tvare ruky a kovová štylizovaná konštrukcia predstavujúca večný plameň. Ruka vyjadruje ochranné gesto vojaka vynárajúceho sa priamo z krajiny. Jej praktickou úlohou je sčasti uzemniť dielo a dodať objem základom, pričom ale zachová ľahkosť kompozície a vyčlení priestor v centre diela. Kovová konštrukcia predstavuje večný oheň symbolizujúci pamiatku vojakom, ktorí položili život za ideály a občanov svojej krajiny. Kompozične vyťahuje celé dielo do výšky dvanásť a pol metra. Jeho stavba z lúčov vychádza z ručnej kresby a interpretuje ju do priestoru. Zachováva pritom vzdušnosť a dynamiku pohybu plameňov.

Spolu musia balansovať otvorenosť pre ľudí z promenády, a pritom vytvoriť intímny priestor oddelený od hlavnej cesty. Dlaň ruky prirodzene ponúka pietne miesto na uloženie vencov. Odvzdušnený pocit kom-pozície sa pre návštevníka v strede diela transformuje na pocit solídnych základov. Ich veľkosť ponúka v centre dostatok priestoru na osadenie textov.

Popis diela pochádza z textovej časti súťažného materiálu dodaného autormi.

16. Radko Mačuha

Ako pietne miesto navrhujem vymodelovať a odliať do bronzu štylizovaný strom, ktorého korene by boli spojené s rodnou hrudou. Stromy mali v úcte už naši slovanskí predkovia. Verili, že v nich sídlia duše zomretých. Zároveň v nich, akoby vždy živých a rodiacich sa, videli prejav večného života. Pretože strom žije omnoho dlhšie než človek, je zosobnením života, trvalosti a neustálej obnovy. K stromom sa chodilo prosiť o vyliečenie z choroby, zbavenie neplodnosti. Pri posvätných stromoch sa robili obrady a vykonávali sa obety. V období christianizácie boli pri pohanských posvätných stromoch postavené prvé kostoly. V ľudových slávnostiach po celej Európe zaujímajú významné miesto obyčaje spojené s kultom stromov. Na Vianoce si pod ne dávame darčeky. Na jar, či na začiatku leta, alebo v deň letného slnovratu bolo a v mnohých častiach nášho kontinentu stále je, zvykom ísť do lesa, vyrúbať strom, priniesť ho do dediny a tam ho za všeobecnej veselosti postaviť. S drevom a stromom súvisí aj zdravie. Zdravý, pôvodne znamenalo „z dobrého dreva“. Napokon, dokladá to aj naše prirovnanie zdravý ako buk. Strom sa vo všeobecnosti podobá človeku, jeho korene predstavujú nohy, kmeň telo, koruna hlavu a miazga krv.

Ornament z dubových listov mal aj generál Milan Rastislav Štefánik na svojej generálskej čiapke. Veniec z lipových listov je aj súčasťou znaku Ozbrojených síl Slovenskej republiky.

Vyrúbaný strom by v tomto kontexte predstavoval vojaka, ktorý zahynul pri obrane svojej vlasti, ale jeho korene ostanú navždy spojené s jeho domovinou. V súčasnej alarmujúcej situácii globálneho otepľovania by sa toto pietne miesto stalo dvojzmyselné (hrob vojaka, pamätník stromu) a strom by sa tak znova stal pietnym miestom, ako to bolo u starých Slovanov.

Na ploche rezu plastiky vyrúbaného stromu by bolo miesto pre večný oheň.

Popis diela pochádza z textovej časti súťažného materiálu dodaného autorom.

17. Petra Ďurišková, Pavlína Voštinárová, Šimon Voštinár, VONKA, s. r. o.

Projekt „Hrobu neznámeho vojaka“ pomenúva veci doslova, tak ako sú. Nesnaží sa ich zaobaliť do symbolov, naopak, snaží sa poskytnúť úprimnú emóciu. Vyjadruje čistý priestor s rozmermi hrobu pre jedného človeka, neuzatvorený hrob, v ktorom chýba telo neznámeho vojaka. Objekt nedefinuje jeho identitu, reflektuje myšlienky človeka, ktorý sa doňho pozerá.

Vojak – smelý, chrabrý, udatný alebo obyčajný, prostý, radový. Neznámy vojak predstavuje symbol všetkých vojakov padlých vo vojne. Pripomína, že každý z nás môže byť v tejto pozícii. Vojna je nepredvídavá a nevyberá si, kto sa stane jej súčasťou. Návrh nekonkretizuje, vytvára prázdny piedestál.

Samotná forma objektu nič nehovorí. Vytyčuje priestor, ktorý všeobecne odkazuje na smrť, a tým vyvoláva asociácie. Náš zásah chce sprostredkovať intímny zážitok nazerania do minulosti, prítomnosti a budúcnosti vo verejnom priestore. Neprihovára sa všetkým, naopak komunikuje individuálne. Jadro návrhu je dimenzované pre jedného človeka, do nami vytvoreného priestoru tak vstupuje sám. Vytvára silnú emóciu len na individuálnej úrovni, smeruje jedinca nazrieť medzi jeho steny do priestoru, ktorý izoluje od rušivých vnemov mestského prostredia a života.

Východiskom je skutočnosť, že človek je v danom prostredí ovplyvňovaný mnohými inými emóciami a vnemami. Priestor obsahuje dominanty ako rieku Dunaj, ikonické stavby – Slovenskú národnú galériu, budovu filharmónie, Most SNP, Bratislavský hrad, či sochy Pomník Ľudovíta Štúra a Pamätník bulharských partizánov, preto hrob neznámeho vojaka nemá potrebu vytvárať ďalšiu dominantu. Do mestského prostredia zasahuje zážitkom, ktorý sprostredkuje nie silným vizuálnym odkazom vo vzťahu k okoliu.

Pri prechode riešeným územím si človek môže všimnúť objekt, ktorý nič nehovorí, mierne ukrytý za vrstvou zelene, bez jasnej funkcie či odkazu. Pri bližšom nazretí objaví schody z nehrdzavejúcej ocele vedúce nikam, musí sa rozhodnúť ísť ich funkciu objaviť. Dutý plech vydáva zvuk, reaguje na kroky. Takto človek vchádza do vytýčeného intímneho priestoru, medzi dve steny a stáva sa izolovaným. Priestor a myšlienku skutočne zažíva, rezonuje v ňom, vytvára si asociácie, nazerá do hrobu neznámeho vojaka, pociťuje súcit, uvedomuje si, že hocikto sa môže ocitnúť v tejto pozícii. Tento pohľad predstavuje náhľad do minulosti, prítomnosti a budúcnosti. Vidí svoj odraz so stále meniacim sa nebom nad ním.

Pri odchode sa pohľad upriamuje na tečúcu rieku Dunaj. Dynamický prvok v krajine zachytáva čas a istú formu momentu, plynutia času. Objekt zámerne pracuje s človekom a situuje jeho perspektívy. Pri odchode opäť prechádza zeleným filtrom a vchádza späť do mestského prostredia, do vlastného života.

Popis diela pochádza z textovej časti súťažného materiálu dodaného autormi.

19. Maroš Bátora

Návrh pracuje s ideovým pohľadom na Hrob neznámeho vojaka ako s prázdnom.
Obeťou vojny nenávratne prichádzame o ľudskú bytosť. Paralelným prenesením ujmy do verejného priestoru je to úbytok spoločnej plochy.

Hrob, jama, prázdno. Pustota je následkom všetkých vojen, minulých aj budúcich. Holota, ktorú spôsobuje smrť, je súčasťou našich životov. Už sme mnohí čelili nezvrátiteľnej strate blízkej osoby a zažili pocit piety pri pohľade na jamu, ktorá čaká na telo na jeho poslednej rozlúčke so svetom. Dielo je akoby výsek z ceremónie pohrebu. Prázdno, do ktorého sa pozorovateľ díva, ho vťahuje do deja. Zážitok sa stáva osobným silou vlastných emócií. Ako spoločnosť chceme, aby sme si pustošenie poslednej vojny pamätali tak silno, aby sme nedopustili tú nasledujúcu.

Návrh do verejného priestoru nepridáva (objekt), ale z neho odoberá. Úbytok verejného priestoru je zámerným zásahom, trvalým dôsledkom. Podobným, akým bývajú následky vojen.
Veľkosť objektu má štvornásobne zväčšené rozmery hrobového miesta.

Pamätník sa nachádza na otočnej platforme. Je možné ho symbolicky natočiť smerom k prebiehajúcemu vojenskému konfliktu vo svete a vyjadriť solidaritu spoločnosti.
Na dno „hrobu“ je možné umiestniť večný oheň.

Popis diela pochádza z textovej časti súťažného materiálu dodaného autorom.

20. Matúš Maťátko, Boris Belan, Ladislav Sabo

Hrob neznámeho vojaka navrhujeme ako v priestore levitujúci, viacvýznamový, symbolický, jednoznačne čitateľný, emočne bohatý, monumentálny objekt národného a vojensko-politického charakteru. Základnou inšpiráciou bol prvý hrob neznámeho vojaka v Paríži, umiestnený pod Víťazným oblúkom a v Londýne pod chrámovou kupolou Westminsterského opátstva.

Náš výtvarný objekt rovnako symbolicky chráni hrob neznámeho vojaka. Objekt pozostáva z meča a kríža, ktorý z mnohých pohľadov znázorňuje dvojramenný kríž, náš štátny symbol.

Symboliku primárne vnímame cez atribúty: Meč – heroizmus, Kríž – smrť, najväčšia obeta pre vlasť. Dvojramenný kríž v národných farbách vyjadruje patriotizmus.

Z kompozície sa sekundárne dajú tušiť ďalšie symboly: tvar železnej protitankovej hviezdice, ktorá je znakom obrannej vojny a zároveň protivojnovým atribútom. Šikmé uhly hranolov vyvolávajú dojem vojnových ruín. Nakoniec môžeme v kompozícii vnímať kotvu, ktorá často zdobí náhrobky a sarkofágy – znamená vernosť a stálosť. V národných farbách vytyčuje priestor našej vlasti na brehu európskej rieky Dunaj.

Spájaním zaužívaných symbolov sme vytvorili nový, súčasný grafický prvok – minimalistický, priestorový sochársko-architektonický objekt, pracujúci okrem svojho prostredia s jednoznačnou farebnosťou a svetlom.

Urbanisticko-architektonicky presýtené nábrežie nezaťažujeme masívnymi sochárskymi hmotami a architektonickými prvkami. Zvolili sme minimalistické riešenie ľahkého objektu.

Podstavcom diela je dláždený priestor nábrežia. Pre zjednotenie a monumentalizovanie priestoru navrhujeme dodláždiť kruhovú plochu určenú pre osadenie umeleckého diela.

Celkovo dielo takto vnímame v dvoch úrovniach, ktorého nadzemná časť (sochárske dielo) a podzemná časť (hrob) sú hranicou medzi svetom živých a svetom mŕtvych. Styčné body sochárskeho diela sa mierne zabárajú do dlažby námestia a hrob sa mierne vytláča na povrch. Vedľa hrobu plápolá večný oheň vo forme vypuklej, červenej, sklenenej šošovky umiestnenej v teréne.

Nočné pôsobenie je riešené vnútorným farebným zdrojom svetla, ktoré preniká cez perforované povrchy objektu. Samotný hrob je osvetlený ilumináciou zabudovanou do výtvarného diela.

Popis diela pochádza z textovej časti súťažného materiálu dodaného autormi.

22. Peter Gáspár, Katarína Galovič Gáspár, Pavol Brna

Autorský kolektív súťažného návrhu vychádzal v čo najväčšej miere zo zadania a podkladov, ktoré určil vyhlasovateľ súťaže. Zámerom bolo vytvorenie trvalého symbolického miesta úcty a dôstojnosti, veno-vané neznámym hrdinom, ktorí obetovali životy za slobodu a spravodlivosť v našich dejinách. Hlavným akcentom diela je sochárske zhmotnenie idey v troch písmenách, ktoré nesú v sebe odkaz proti vojnovým kataklizmám a na večnú pamiatku neznámeho vojaka. Vytvorené je z fragmentov dobových aj súčasných zbraní. Dielo zahŕňa v sebe posolstvo súčasníkom aj nasledujúcim generáciám a je stvárnením všeľud-ských etických hodnôt.

Popis diela pochádza z textovej časti súťažného materiálu dodaného autormi.

23. Štefan Papčo, Lucia Papčová, Papco Studios, s. r. o.

Návrh pamätníka „Hrobu neznámeho vojaka“ stvárňuje túto tému formou minimalistickej sochy, ktorá je autonómnym dielom umenia v kontexte súčasných sochárskych východísk, a ktorá problém uchopuje zo všeobecného hľadiska témy obety človeka za druhých počas vojny, života, ktorý odchádza, aby mohli ostatní žiť v slobode. V dnešných dňoch je, žiaľ, táto téma v Európe opäť prítomná, napriek presvedčeniu, že by mala definitívne patriť minulosti. Minimalistická forma diela poskytuje priestor pre integráciu divákovej skúsenosti do diela, čo uprednostňujeme pred popisnejšími formami stvárnenia a považujeme to za efektívnejší spôsob komunikácie so všetkými skupinami divákov.

Dva bloky kameňa – travertínu – budú vyťažené v lome v Spišskom Podhradí. Materiál bude preto reprezentovať hmotu vzatú priamo zo slovenskej krajiny, kus z nej exponovaný vo svojej forme, vo svojej mohutnosti a hmotnosti. Monumentálny charakter blokov je zhmotnením morálnych kvalít ľudí, ktorí svojím konaním umožnili Slovensku stať sa slobodnou krajinou. Text, ktorý je umiestnený medzi blokmi, je krehkou formou, ktorá nesie na svojom význame hmotnosť horného bloku. Jednoduchosť textu – „Neznámy vojak – Neznáma matka“, ktorý sa v hmote sochy mení z jedného na druhý a vyjadruje tak jednotu a neoddeliteľnosť obetovaného syna, ktorý umiera a matky, ktorá mu dala život cez vlastnú obetu a jej bolesť nad stratou dieťaťa je neopísateľná. Integrovaním postavy matky do diela zaujímame postoj, ktorý rovnako oceňuje obetu ženy – matky počas vojny, ktorá je často v úzadí dejinných udalostí, avšak tragic-kosť jej utrpenia je mnohokrát väčšia ako smrť na samotnom bojisku. Kompozične ostáva viac schovaná v opačnej strane sochy, avšak vrchný blok podopiera rovnakou silou ako muž – vojak.

Text je umiestnený vo výške očí, čím vytvára priehľad pomedzi kamenné bloky – otvára priehľad do sveta, ktorý by ostal skrytý, ak by ľudia ostali nečinní, ak by nebojovali za slobodu. Priehľad do nášho sveta, prítomnosti, ktorú môžeme žiť vďaka nim.

Tvar pamätníka zároveň evokuje hrobku, avšak skôr nepriamo, keďže nie je reálnym miestom odpočinku. Podstatná je skôr nepreniknuteľnosť priestoru vo vnútri blokov, ktorú človek pociťuje pri pohľade na skutočné hrobky.

Monumentalita pamätníka je tiež v súlade s proporciou veľkosti námestia, na ktorom bude umiestnený.

Počas pietnych aktov bude otvorený kryt v dlažbe, ktorý bude zároveň vizuálne slúžiť ako sokel pre horiaci večný oheň. Takisto budú vysunuté podložky na vence. V čase bežnej prevádzky bude dlažba rovná a kompozícia pamätníka bude čistá.

Popis diela pochádza z textovej časti súťažného materiálu dodaného autormi.

24. Jozef Kurinec, Michal Lošonský

Rozrezané ľudské srdce v zákopovom poli. Symbol absolútnej ľudskej obete. Fragment mäkkého trávnatého porastu čiastočne kopírujúci terén posiaty bielymi kvietkami. (Inšpirácia piesňou Marlene Dietrichovej: Sag mir wo die Blumen sind.)

Dielo vychádza zo snímky srdca reálneho človeka. Technológia magnetickej rezonancie je princípom sní-mania vrstvy po vrstve, v niečom podobná tradičnému sochárčeniu ako ohmatávaniu tvaru zvonka, ibaže v tomto prípade zvnútra.

Rovnaký princíp je použitý ako výtvarný spôsob komponovania rezov biologickým tvarom. Železný objekt poskytuje mnoho pohľadov zvonka, pričom rovnako vizuálne zaujímavé pohľady sú komponované aj do vnútorných priestorov sochy, takzvaných komôr srdca.
Socha zároveň poskytuje atraktívne priehľady. Objekt iluminovaný jemne pulzujúcim teplým, takmer červeným svetlom v priestore vnútorných komôr, pripomínajúcim mihotanie plameňa, či pulzovanie srdca, zvonka nasvietený studeným bielym svetlom.

Dielo je napevno osadené do zvlnenej „hladiny“, ktorá odkazuje na zákopové pole, terénny úkryt vojakov, a tak trochu súvisí s vodným elementom v blízkosti.

Popis diela pochádza z textovej časti súťažného materiálu dodaného autormi.

Autori a autorské kolektívy:
UAU, s. r. o
Martin Sedlák
Ema Ruhigová, Roman Ruhig, ER Atelier, s. r. o. (4. miesto)
Vít Bojňanský–Víba
Pavel Korbička, Ondřej Bělica (2. cena)
Miroslav Tomaška, Rastislav Trizma, RAMI 59 (7. miesto)
Marek Kvetán a Juraj Blaško (1. cena)
Martin Navrátil
Martina Matúšová Zimanová
Peter Mészároš, Ars Catholica, s. r. o.
Matej Rosmány
Bohuš Kubinský (5. miesto)
Emanuel Zatlukaj, Jakub Trajter, Branislav Lackovič (dva návrhy, jeden z nich 3. cena)
Zuzana Sabová, Boris Vitázek
Radko Mačuha
Petra Ďurišková, Pavlína Voštinárová, Šimon Voštinár, VONKA, s. r. o.
Dušan Zahoranský, Monika Kučerová (čestné uznanie poroty)
Maroš Bátora
Matúš Maťátko, Ladislav Sabo, Boris Belan
Katarína Galovič Gáspár, Jozef Minárik (6. miesto)
Peter Gáspár, Katarína Galovič Gáspár, Pavol Brna
Štefan Papčo, Lucia Papčová, Papco Studios, s. r. o.