Tehelná 1203/6
Zlaté Moravce
Okná pre pasívne domy
Galvaniho 15 B
Bratislava
BIM knižnice a objekty
Stará Vajnorská 139
Bratislava
Dokonalá izolácia
Stará Vajnorská 139
Bratislava
Prielohy 1012/1C
Žilina
Štúrova 136B
Nitra
Vlárska 22
Trnava
Chcel by som v nasledujúcich riadkoch a obrazovej prílohe reflektovať zaujímavú príležitosť spolupracovať s verejnými inštitúciami - mestskými knižnicami pri definovaní koncepcie ich interiérových priestorov. Spracoval som návrh obnovy interiéru postupne pre mestskú knižnicu v Modre a v Senci.
Priestory obidvoch knižníc sú súčasťou väčších budov - kultúrnych domov - a nachádzajú sa na prvom nadzemnom podlaží. V Modre je to klasicistická stavba z obdobia socialistického realizmu od významného architekta Artúra Szalatnaia-Slatinského, v Senci ide o pôvodne modernistický kultúrny dom s kinosálou, ktorý bol v roku 2006 rekonštruovaný (pribudlo podkrovie s vikiermi a farebné fasády). V Modre bolo treba nanovo premyslieť dispozíciu knižnice v priestoroch, ktoré na tento účel slúžia už dlhšie, v Senci sa vyčlenil nevyužívaný priestor kultúrneho domu na nové oddelenie náučnej literatúry, ktoré rozšíri existujúce priestory mestskej knižnice. Na približne podobnej ploche (v Modre 170 m2, v Senci 150 m2) som sa pokúsil zamyslieť nad flexibilitou priestorov symetrickej sorelovskej dispozície (Modra) a monolytického skeletu (Senec).
Pre architektov na Slovensku stále nie je jednoduché dostať sa k práci pre verejnú inštitúciu. Príklad, ako môže úradník pomôcť vytvoriť podmienky na to, aby vznikol dopyt po architektonickom uvažovaní, ukázal Fond na podporu umenia (FPU). Dotačná schéma na obnovu priestorov knižníc už nejaký čas funguje. V roku 2018 bolo vo vysvetľujúcom texte výzvy (podprogram 5.1.1 - Odborná činnosť knižníc a knižničná infraštruktúra) okrem iného uvedené nasledovné:
Pre posúdenie projektov je potrebné, aby žiadateľ - knižnica vedela formulovať a vizualizovať svoju predstavu o budúcom vzhľade a funkciách knižnice. Okrem knihovníkov je odporúčané do procesu prípravy projektu zapojiť aj odborníkov z oblasti dizajnu, architektúry či iných príbuzných disciplín (žiadateľ musí uviesť ich mená).
Tieto dve vety výzvy FPU viedli k tomu, že knihovníci, ktorí sa chceli pokúsiť získať dotáciu na rekonštrukciu svojej knižnice, potrebovali prizvať k spolupráci architektov alebo dizajnérov vo svojom okolí, aby im pomohli formulovať zámer obnovy. Samozrejme, vo fáze, keď ešte nie je jasné, či projekt bude úspešný, sa ťažko dá čakať, že architekt bude oslovený na plnohodnotnú architektonickú štúdiu. Je tu však priestor na to, aby si knižnica objednala jednoduchý architektonický koncept, ktorého spracovanie nie je natoľko časovo náročné. V prípade, že žiadosť o dotáciu bude úspešná, spolupráca môže pokračovať ďalej (FPU totiž umožnil, že časť z priznanej dotácie môže byť použitá na uhradenie projektu interiéru podľa predloženého konceptu).
Počas práce som si vytvoril systém jednoduchej grafickej reprezentácie konceptu, ktorý som použil v obidvoch prípadoch. V prvom kroku pôdorys skutkového stavu riešeného priestoru s naznačenými búracími prácami, v druhom kroku navrhovaný stav s vysvetľujúcimi popismi alebo schémami a v treťom kroku horná perspektíva, resp. axonometria. Zámer bol na niekoľkých listoch A3 zrozumiteľne vysvetliť a odprezentovať návrh.
Spolupráca s pracovníkmi mestských knižníc v Modre a v Senci bola naozaj obohacujúca skúsenosť. Stretol som sa s ľuďmi, ktorí svojej práci rozumejú, považujú ju za dôležitú a do práce chodia radi. Často sú ochotní pracovať nad rámec svojich povinností, záleží im na tom, aby knižnica nestagnovala. Rozmýšľajú nad tým, ako sa fungovanie tradičnej inštitúcie postupne mení a čo treba urobiť, aby bola stále atraktívna. (Napríklad v Senci mi riaditeľka knižnice vysvetľovala, ako knižnica nahrádza klubové priestory pre školákov, ktorých rodičia sa z práce vracajú až večer. Deti sa zo školskej družiny presunú do knižnice a tam trávia čas až do večerných hodín.) Veľmi pozitívne bolo sledovať, že napriek tomu, že títo ľudia knižnici rozumejú, sú otvorení návrhom architekta a nebránia sa zmeniť zaužívané postupy, ak to pomôže pritiahnuť ľudí a zatraktívniť priestor. Kľúčová skutočnosť v tomto procese bola podpora pracovníkov obidvoch knižníc zo strany riaditeľov kultúrnych centier, pod ktoré tieto knižnice patria.
Samotné architektonické riešenie vychádzalo z daností priestoru. V Modre som sa snažil dať do súladu symetrickú dispozíciu priestorov s fungovaním knižnice. Dvere do hlavnej miestnosti v strede, ktorá má vyšší strop aj väčšie okná, sa nepoužívajú. V celom priestore tejto reprezentatívnej miestnosti sú vysoké regály. Do knižnice sa vstupuje v najvzdialenejšom bode od schodiska, vôbec sa nevyužíva veľkorysý priestor foyeru, z ktorého je prístup aj na balkón spoločenskej sály. V návrhu som obnovil dvere do hlavnej miestnosti ako vstupné do knižnice a do reprezentatívnej miestnosti som situoval knihovnícky pult aj čitáreň. Regály otvorených fondov sú potom symetricky rozmiestnené vo vedľajších miestnostiach. Premiestnil sa tiež priestor detskej čitárne a kancelárie, aby sa dosiahlo čo najracionálnejšie usporiadanie priestorov. Súčasťou návrhu bolo aj preriešenie priestoru foyer - jeho presvetlenie a umiestnenie kaviarne s vizuálnym kontaktom do čitárne a detskej miestnosti.
V Senci je po vybúraní priečok na nové oddelenie náučnej literatúry vyčlenený jeden pozdĺžny priestor s pásovým oknom a skeletovým nosným systémom. Keďže v priestore s plochou 150 m2 treba uskladniť 15 000 zväzkov, hlavnou výzvou projektu je vymyslieť riešenie, ktoré nezaplní celý priestor regálmi. V rámci knižnice by totiž mala byť tichá študovňa, priestor na prácu s počítačom a otvorený priestor, kde je možné usporiadať menšie podujatia (do 30 ľudí). Základným prvkom interiéru je zaoblený regál, ktorý svojím tvarom rozčleňuje vyššie spomenuté zóny. Tam, kde má regál najväčší polomer, vzniká čitáreň s výhľadom na mesto a dobrým svetlom - to je priestor pre verejné podujatia. Priestory, ktoré vyčleňuje menší polomer regálu, sú počítačové pracovisko a tichá študovňa. Tieto priestory sú zároveň oddelené od čitárne a od okna a osvetlené umelým osvetlením. Slúžia na sústredenú prácu. Zaoblený regál má výšku 2,2 m a kapacitu 8 000 kníh. Ďalších 9 000 zväzkov bude umiestnených do vstavaných regálov na celú výšku miestnosti pri troch obvodových stenách priestoru. Súčasťou oddelenia bude aj knihovnícky pult v rovnakom materiálovom prevedení ako zaoblený regál.
Komisia FPU nakoniec rozhodla, že projekt knižnice v Modre nepodporí, zatiaľ čo knižnica v Senci získala maximálnu možnú dotáciu. Spolupráca s knižnicou v Senci potom pokračovala ďalej cez fázu realizačného projektu interiéru a trvá doteraz v podobe autorského dozoru realizácie stavby. Interiér by mal byť dokončený v priebehu prvého polroka 2019.