Climate of innovation
Ivanská cesta 30/A
Bratislava
Okná pre pasívne domy
Galvaniho 15 B
Bratislava
Tehelná 1203/6
Zlaté Moravce
BIM knižnice a objekty
Stará Vajnorská 139
Bratislava
Dokonalá izolácia
Stará Vajnorská 139
Bratislava
Prielohy 1012/1C
Žilina
Štúrova 136B
Nitra
Projekt obytého súboru v 22. viedenskom okrese. Na koncepte, ktorý zvíťazil v súťaži na mestské sociálne bývanie, pracoval pod vedením Friedricha Passlera z ateliéru AllesWirdGut spolu s Bogdanom Hămbășanom a Janom Schröderom architekt Peter Jakubíček. Viedenský ateliér, ktorý je známy v našich končinách najmä vďaka vznikajúcemu projektu Guthaus na Račianskej ulici, prerazil s konceptom úzkych bytových domov s hybridným konštrukčným systémom. Zaujímavé je porovnanie projektu u našich západných susedov s nedávno ukončenými súťažami na nájomné byty v Bratislave a Košiciach - Terchovská, Parková, Jesenského 4.
S architektom Petrom Jakubíčkom sa (nielen) o plánovanom obytnom súbore v 22. viedenskom obvode rozprával Jakub Moravčík (ARCHINFO):
JM: Ako dlho pôsobíte vo viedenskom ateliéri AllesWirdGut?
PJ: V ateliéri som začal ako internista a následne som prešiel na pozíciu architekta, celkovo trištvrte roka.
JM: Zapájate sa často do súťaží?
PJ: Ako internista som pracoval na viacerých súťažiach. Vo februári som sa však pridal k tímu, ktorý pracuje na projekte pre stavebné povolenie štyroch kancelárskych budov v Mníchove. Som veľmi rád za takúto skúsenosť, pretože vidím ako sa vyvíjajú naozaj veľké projekty v neskorších fázach, no súťaženie mi je stále asi bližšie.
JM: Projekt Rote Emma vzišiel zo súťaže, v ktorej ste pod vedením Friedricha Passlera spolu s Bogdanom Hămbășanom a Janom Schröderom zvíťazili. O akú súťaž išlo?
PJ: Išlo o súťaž pre sociálne bývanie, ktorú vyhlásilo mesto Viedeň. Dokopy 5 stredne veľkých bytových domov, s aktívnym parterom a verejnými funkciami. Funguje to nasledovne: mesto vyhlási súťaž, do ktorej sa hlásia dvojice - investor + architektonický ateliér. Následne hodnotiaca komisia zostavená mestom vyberie víťazný projekt, ktorý nezahŕňa iba plán investora alebo architektonický návrh, ale spája oboje. Tým pádom má mesto väčšiu kontrolu nad výsledkom. V našom prípade sme na súťaži spolupracovali ešte s jedným viedenským ateliérom - Gerner Gerner plus. Skoordinovať sa museli všetky tri strany.
JM: Viete opísať kľúčové body víťazného návrhu? Čo bolo dôležité z pohľadu poroty?
PJ: Výraznou pridanou hodnotou nášho návrhu je flexibilita bytových priestorov. Väčšina z bytov sa robila v dvoch variantoch - klasickej a upravenej verzii, kedy sa spoločné priestory v byte mierne zmenšia a vznikne ďalšia malá spálňa / detská izba. Napríklad zmena trojizbového na štvorizbový byt je na úkor priestrannosti a pohodlia, no pri projekte na sociálne bývanie je žiadaná možnosť jednoduchej úpravy dispozície v prípade potreby. Na každom poschodí sa nachádzajú spoločné priestory, ako veľká kuchyňa, pracovňa, alebo miestnosť pre deti - to čo sa do malých bytov určite nezmestí.
Balkóny vystupujúce do zeleňou obrastenej drevenej konštrukcie, rozširujú vnútorný priestor a vytvárajú “druhú obývačku” v exteriéri. Zmenšená hĺbka bytových domov zabezpečuje viac prirodzeného svetla v dispozícii. Aj toto rozhodnutie bolo kľúčové pre spomínanú flexibilitu bytov. Aj menšie izby sú stále dostatočne presvetlené. Súčasť pochôdznej strechy tvoria skleníky a terasa s výhľadom. Na prízemí sa nachádzajú prenajímateľné spoločenské priestory. Aj napriek menším bytom vytvára projekt rámec pre široké možnosti využitia priestoru. Doplnkové funkcie nevznikli na nevyužitých miestach v dispozícii, ale boli od začiatku plnohodnotnou súčasťou návrhu.
JM: Neoddeliteľnou súčasťou projektu je ekologický koncept. Viete ho bližšie predstaviť?
PJ: Nosný systém je kombinovaný. Prízemie tvorí železobetónový skelet, od prvého poschodia začína drevená nosná konštrukcia. Predsadená konštrukcia pre balkóny je tiež navrhnutá z dreva. Vyššie spomínané dispozičné riešenie tvorí súčasť ekologického konceptu. K flexibilnej dispozícii bytov pribudli napríklad prenajímateľné priestory pre prácu z domu, alebo škôlka na prízemí. Vo výsledku to znamená menej dochádzania. Prízemie má svetlú výšku až 4,5m. Skelet umožňuje širokú škálu využitia, bez potreby budúcich náročných stavebných úprav.
Ľahká konštrukcia skleníkov na strešnej terase vytvára plochu pre solárne panely. Takisto slúži ako zberač dažďovej vody, ktorá je zúžitkovaná na zavlažovanie lokálne vypestovaných rastlín.
JM: V akom štádiu sa projekt v súčasnosti nachádza?
PJ: Aktuálne prebieha príprava výkresov pre stavebné povolenie. Dobre pre nás, v tomto projekte nie je výrazný tlak na rýchle odovzdanie.
JM: Možno sledovať trendy, ktorým smerom sa uberajú rezidenčné projekty vo Viedni? Na ktoré aspekty kladú dôraz developeri, kam sa snažia posunúť architekti?
PJ: K situácii vo Viedni si nedovolím všeobecne odpovedať, na to ešte nemám dostatočné skúsenosti a potrebný široký prehľad. Môžem však povedať svoju skúsenosť z AWG, kde cítiť v každom projekte snahu výrazne znížiť ekologickú stopu. Či už pasívne - vyberaním ekologických materiálov, alebo aktívne, presviedčaním klienta na väčšiu vstupnú investíciu (napríklad do spomínaných solárnych panelov, či variabilnej dispozície…). Určite medzi trendy patrí aj plánovanie v BIM. U nás sa robí len v archicade. Všetci, s ktorými spolupracujeme, to akceptujú a postupne prechádzajú z autocadu na archicad. Stretol som sa s 3D modelom projektu, ktorý obsahoval kompletne všetky prvky od architektov a profesistov. Tento súbor následne prešiel strojovou kontrolou a program sám vyhodil kolízie a kritické detaily. Týmto sa výrazne znižuje počet zmien priamo na stavbe, kalkulácie materiálov sú automatické a veľmi presné.
Developeri sú myslím dosť podobní ako u nás, tlak na cenu za m2 je bežný všade. Občas je výraznejší, no zatiaľ som stále nevidel tabuľkovo predpísané veľkosti jednotlivých izieb v bytoch. Celkovo mám pocit, že profesia architekta má väčšiu vážnosť. Architekti nepracujú iba ako kresliči prianí investorov.
JM: Pripravujete niečo zaujímavé do budúcna?
PJ: Určite. Stále sa súťaží, získali sme niekoľko zaujímavých projektov... Väčšina z nich sa nachádza v Rakúsku alebo Nemecku, no pracoval som aj na malom projekte do severného Talianska, určite sa je na čo tešiť.
Ďakujem za rozhovor.
Ďakujem aj ja a pozdravujem domú :).
Rote Emma