Tehelná 1203/6
Zlaté Moravce
Okná pre pasívne domy
Galvaniho 15 B
Bratislava
BIM knižnice a objekty
Stará Vajnorská 139
Bratislava
Dokonalá izolácia
Stará Vajnorská 139
Bratislava
Prielohy 1012/1C
Žilina
Štúrova 136B
Nitra
Vlárska 22
Trnava
Česká komora architektov vyhlásila druhý ročník súťaže Česká cena za architektúru. O výsledkoch bude rozhodovať medzinárodná odborná porota, ktorá v júni 2017 do užšieho výberu vyberie 50 nominovaných diel. Z tohto bližšieho výberu porota následne vyberie 5 až 10 prác, ktorým bude udelené označenie finalista ČCA, z nich porota zvolí držiteľa hlavnej ceny.
Prácu českch architektov bude hodnotiť sedem erudovaných zahraničných expertov, ktorých Vám po jednom predstavíme.
Matija Bevk
* 1972 Slovinsko
Bevk Perović arhitekti
www.bevkperovic.com
V roku 1999 dokončil štúdium na Fakulte architektúry Ľubľanskej univerzity. Dva roky pred skončením štúdia založil so svojim kolegom Vasa J. Perovićom architektonický ateliér Bevk Perović arhitekti, ktorý má v súčasnosti 15 zamestnancov. Ich portfólio zahŕňa celý rad projektov bývania, komerčných aj kultúrnych budov, univerzity, múzeá, kancelárske budovy, kongresové sály aj rodinné domy. Za svoju prácu získali niekoľko medzinárodných ocenení, napríklad cenu pre mladých začínajúcich architektov Mies van der Rohe Award 2007 za Fakultu matematiky na Ľubľaňskej univerzite (2006, na obr.), Kunstpreis Berlin v roku 2006, Piranesi Award v roku 2005. Ďalej získali niekoľko národných architektonických cien napríklad Prešeren Prize - najvyššiu národnú cenu za prínos v kultúre udeľovanú slovinským prezidentom.
Väčšina realizovaných stavieb ateliéru sa síce nachádza na území Slovinska ale v posledných rokoch predstavili niekoľko zahraničných projektov - patria medzi ne kancelársky komplex Schrottenturm v rakúskom Klagenfurte, súkromný dom v Prahe, objekt na gréckom ostrove Silba, či budova fakulty pre Erazmus v Bruseli (projekt 2012). Ateliér nedávno vyhral medzinárodnú architektonickú súťaž na islamské náboženské a kultúrne centrum v Ľubľane (2011, budova je vo výstavbe), ďalej na Národnú a univerzitnú knižnicu v Ľubľane (2012), Fakultu geografie a biológie Univerzity v Chorvátskom Záhrebe (2014) a na novú galériu v rakúskom Wiener Neustadte (2016). Práce architektonického ateliéru sú často publikované a reprezentované na výstavách. Českému publiku práce tohto slovinského ateliéru v roku 2012 predstavila galéria Jaroslava Fragnera v Prahe. Podľa urbanisticko-architektonickej štúdie ateliéru by mala tiež vzniknúť nová štvrť postavená na brownfielde v pražskýh Modranoch.
Eelco Hooftman
* 1960 Holandsko, žije a projektuje v Škótsku
GROSS.MAX.
www.grossmax.com
Medzinárodne uznávaný krajinný architekt Eelco Douglas Hooftman vyštudoval Vysokú školu poľnohospodársku v Holandskom Wageningene. Po štúdiách pracoval na rozsiahlych strategických plánoch štruktúry krajiny v okolí letiska Schiphol a perifériách Amsterdamu. V roku 1990 sa presunul do Veľkej Británie. Jeho blízky vzťah k umeniu vyústil do bohatej spolupráce s rôznymi umelcami. Za svoju tvorbu získal trikrát ocenenie Art for Architecture (Umění pro architekturu) od Královskej spoločnosti umenia remesiel a obchodu (RSA). Ako pedagóg Školy umení v Edinburghu založil a potom v rokoch 2003 až 2008 riadil inovatívny postgraduány program Umenie / Priestor a príroda.
Eelco Hooftman sa ako prvý krajinný architekt stal členom predstavenstva výkonného orgánu škótskej vlády Architecture & Design Scotland. Často tiež pôsobí ako člen poroty medzinárodných súťaži napríklad na múzeum svetovej kultúry vo Frankfurte nad Mohanom alebo novej knižnice v Berlíne. Vo funkcii riaditeľa ateliéru GROSS.MAX., ktorý založil vroku 1995 s Bridget Bainesovou, sa zameriava na koncepčný prístup a kontrolu strategických projektov. Medzi ich najdôležitejšie zákazky patrí napr. rozvoj poloostrova Zorrotzaurre v Bilbau, londýnskej štvrte Greenwich či Le Belvedere de Garonne v Bruseli. Podieľal sa tiež na náročných krajinárskych a urbanistických projektoch - napr. na územnom pláne Kráľovskej botanickej záhrady Kew v Londýne, revitalizácii bývalého letiska Tompelhof (na obr.) rozprestierajúceho sa na 380 ha alebo na centrálnom parku v Pekingu. Návrhy jeho ateliéru sú často oceňované v miestnych i medzinárodných súťažiach. Od roku 2009 pôsobí ako profesor na Fakulte doktorandských štúdií dizajnu na prestížnom Harvarde (GSD), tiež bol hosťujúcim profesorom na ETH v Zurichu a Academie van Bouwkunst v Amsterdame, je členom Kráľovskej škótskej akadémie.
Marianne Loof
* 1960 Holandsko
LEVS architecten
www.levs.nl
Marianne Loof je jednou z troch partnerov vo veľkom architektonickom ateliéri LEVS architecten, který zastrešuje 35 ľudí a v súčasnosti pracujú na projektoch v rámci Európy, Ruska, Afriky. Spoločne s architektom Jurriaanem van Stigtom v roku 1989 v Amsterdame založila architektonický ateliér Loof & van Stigt Architecten, do ktorého sa ako partner v roku 2005 pridal Adriaan Mout a kancelária zmenila svoje pôvodné meno na LEVS architecten. Marianne je absolventkou architektúry na prestížnej Technologickej univerzite v Delfte. Od roku 2011 je predsedkyňou komisie rady mesta Amsterdamu pre architektúru a urbanizmus. Od roku 2009 úzko spolupracuje s Kráľovským inštitútom holandskych architektov, kde pôsobila najskôr v dozornej rade a teraz je členkou predstavenstva.
V posledných troch dekádach táto architektka realizovala najrôznejšie projekty rezidenčných, kultúrnych, vzdelávacích či zdravotníckych stavieb, prevažne v Holandsku a Rusku. Zaujímavý je projekt rezidenčného bývania v centre Amsterdamu Square (2016, na obr.). Hlavnou motiváciou Marianne je vytvárať budovy, ktoré dobre fungujú sú krásne a slúžia svojej funkcii veľa rokov. Zjednodušene povedané budovy, v ktorých si ľudia užívajú prácu aj život. Súčasne tvrdí: „Dizajn nikdy neexistuje vo vákuu, zo svojej podstaty bude vždy súčasťou najbližšieho okolia, dediny či mesta. Z tohto dôvodu bude mať vždy vplyv na naše životné prostredie.“ Architektúra v sebe nesie veľkú kolektívnu zodpovednosť a vyžaduje spojenie idealizmu a realizmu. Ich vzájomná vyváženosť ústi v kráse, ktorá publikum presvedčí o svojich nadčasových kvalitách. V roku 2007 bola českému publiku predstavená v rámci cyklu prednášok Dutch Ladies, organizovaných fakultou architektúry ČVUT v Prahe.
Jiří Oplatek
* 1944 Československo, žije a projektuje vo Švajčiarsku
OPLATEK ARCHITEKTEN AG
www.oplatek.ch
Jiří Oplatek patrí medzi najvýznamnejších českých architektov pôsobiacich v zahraničí. V roku 1968 absolvoval Fakultu architektúry VUT v Brne. Ihneď potom začal pracovať na Útvare hlavného architekta mesta Brna a neskôr bol povolaný do vojenskej služby. V roku 1969 emigroval do Švajčiarska, kde bolo viac ako 10 rokov zamestnaný v bazilejskej kancelárií Vischer+Weber Architekten a navrhol tu jednu zo svojich najvýznamnejších stavieb - televízny vysielač Bettingen neďaleko Bazileja (súťaž 1973, realizácia 1984). V roku 1981 si založil vlastný ateliér Vischer + Oplatek Architekten . Keď sa mu v roku 1982 podarilo získať švajčiarske štátne občianstvo, bol tiež zapísaný do Švajčiarskeho registra architektov a stal sa členom Švajčiarsky komory inžinierov a architektov SIA. Bol zakladajúcim členom Nadácie pre podporu Československej architektúry. Od roku 1990 úzko neformálne spolupracoval s Fakultu architektúry VUT v Brne, kde organizoval prednášky, semináre a zabezpečoval stáže vo svojom ateliéri. O 5 rokov neskôr sa stal docentom a až do roku 2015 pôsobil na svojej alma mater ako pedagóg.
Od roku 1993 prevzal vedenie celého ateliéru Jura Oplatek Architekt SIA, neskôr Oplatek Architekten AG. Bol členom Českej komory architektov a tiež mnohých odborných komisií (napr. Plánovacia komisia pre revíziu územného plánu obce Münchenstein), v súčasnosti je členom Odbornej rady Kancelárie architekta mesta Brna. Jiří má za sebou desiatky projektov a realizácii. Medzi najvýznamnejšie patria Centrum voľného času pod diaľničným mostom Dreirosen v Bazileji (2006, na obr.) Táto neobvyklá vstavba domu do zložitej mostovej konštrukcie v blízkosti brehu Rýna ponúka zázemie pre rôznorodé aktivity mládeže. Ďalšími zaujímavými počinmi sú tri bytové domy na Luzerner Ring v Bazileji (vyzvaná súťaž 1989, realizácia 1993) alebo rozšírenie a rekonštrukcia Domova seniorov v Münchensteine (2015).
Jakub Szczęsny
* 1973 Poľsko
Studio SZCZ
www.szcz.com.pl
Jakub Szczesny vyštudoval architektúru na Technologickom inštitúte vo Varšave, Ecole d’Architecture La Défense v Paríži, Escuela Técnica Superior de Arquitectura v Barcelone. Svoju kariéru začal ako ilustrátor v poľskom sci-fi časopise Fantastyka a v poľských mutáciach časopisov Playboy a Fluid. Po rokoch práce na voľnej nohe, ako umelecký riaditeľ a kreatívec v agentúrach Upstairs, Young & Rubicam. V roku 2001 sa stal spoluzakladateľom varšavského architektonického ateliéru Centrála. Vyhral niekoľko architektonických súťaži a postavil viacero významných realizácii.
Patria medzi ne napríklad Športová hala v poľskom Beruni (architektonická súťaž 2003, realizácia 2007) či OHEL - Dočasný pavilón múzea poľských Židov vo Varšave (2006). Najväčšiu pozornosť verejnosti si však získal tzv. Keret House vo Varšave (2012, na obr.), prvé poľské dielo zahrnuté do stálej zbierky oddelenia architektúry v Múzeum moderného umenia v New Yorku. Ide o kultúrny priestor a prechodné bývanie pre spisovateľov na cestách. Nesie meno po svojom prvom obyvateľovi, izraelskom spisovateľovi Etgarovi Keretovi. Stavba je postavená na takmer nemožnom mieste, v úzkej preluke v existujúcej historickej zástavbe v centre Varšavy, jej šírka sa pohybuje medzi 92 a 152 cm. S prácami Jakuba Szczesného sa môžeme stretnúť nielen v Poľsku, ale aj v celej Európe, Amerike, na strednom Východe či v Austrálii. Spoločne s nadáciou Bęc Zmiana organizuje od roku 2006 každoročný architektonických festival Synchronicity, ktorý objavuje nové architektonickej talenty. Od roku 2009 sa zúčastňuje prestížnych rezidenčných stáží, ktoré hostia významné svetové inštitúcie. Od roku 2016 vo Varšave prevádzkuje vlastné multidisciplinárne štúdio SZCZ.
Doris Wälchli
* 1963 Švajčiarsko
Brauen Wälchli Architectes
www.brauenwaelchli.com
Po ukončení univerzity École Polytechnique Fédérale vo švajčiarskom Lausanne začala architektonickú kariéru v Cité Internationale de Arts v Paríži a následne pracovala v architektonických ateliéroch Barcelone a Lucerne. Spoločne s Ueli Brauenem v roku 1990 založila architektonický ateliér B·W·A (Brauen Wälchli Architectes), ktorý má za sebou víťazstvá v 24 architektonických súťažiach a viac než 40 realizácii od ambasády cez športové centrá, múzeá či nemocnice. Prednášala na rôznych architektonických univerzitách vo Švajčiarsku aj v zahraničí. V súčasnosti je predsedkyňou nadácie pre kultúru a stavebníctvo CUB (Fondation Culture du Bâti) a nadácie pre architektúru Geisendorf. Okrem toho je členkou komisie pre urbanizmus a architektúru v Lucerne a predsedkyňu odbornej komisie v Berne.
Realizáciu má aj v Česku - je autorkou Rekonštrukcie a dostavby švajčiarskej ambasády v Prahe (2005), kde bola kľúčovým prvkom pri prepojení nového bloku a neoklasicistickej vily práca s prirodzeným svetlom. Súčasne je spoluautorkou ďalších švajčiarskych ambasád po celom svete (napr. v Moskve či v bolivíjskom La Paz). V budove hospica paliantívnej starostlivosti v Blonay (2011, na obr.) autorka začlenila do svojej kompozície existujúce stromy, komunitný život stiahla do centra objektu a ponúkla úžasné výhľady do krajiny s cieľom maximálne zatraktívniť posledné chvíle pozemského života. Obchodná škola v Campuse Batelle v Ženeve (2015) svojou jednoduchou štruktúrou usporiadania prevádzky ponúka maximálnu flexibilitu využitia. Známa je tiež budova Miroiterie Flon (2007), ktorá slúži ako orientačný bod renovovanej mestskej časti. Potiahnutá sklenená tkanina fasády sa skladá so štvorvrstvových trojuholníkových častí pripomínajúcich vankúše.
Ľubomír Závodný
* 1959 Slovensko
ĽUBOMÍR ZÁVODNÝ ARCHITEKTONICKÁ KANCELÁRIA
www.zavodny.sk
Po štúdiach na Fakulte architektúry na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave pracoval v Śtátnom projektovom ústave obchodu a cestovného ruchu v Bratislave. V roku 1991 spoluzakladá Architektonický ateliér Bahna-Palčo-Starý-Závodný. V roku 1994 zakladá vlastný ateliér Ľubomír Závodný. Pôsobil ako asistent profesora Rastislava Janáka na VŠVU v Bratislave, neskôr ako hosťujúci profesor na Fakulte architektúry v Bratislave, kde pracuje od roku 2009 ako pedagóg. Ľubomír závodný bol členom niekoľkých národných a medzinárodných porôt architektonických súťaží i prehliadok a je držiteľom niekoľkých ocenení – v roku 1998 získal Cenu Dušana Jurkoviča za budovu Centrály Všeobecnej úverovej banky v Bratislave (súťaž 1994, realizácia 1996), v roku 2000 od slovenského architektonického časopisu získal cenu ARCH za Pastoračné centrum v Bratislave, o 4 roky neskôr potom získal cenu ARCH za dom nábytku Atrium v Bratislave (na obr.). V rokoch 2009, 2010 a 2014 bol opakovane vyhlásený Osobnosťou stavebníctva a architektúry časopisu ASB.
Jeho tvorbu charakterizuje pojem abstrakcie, ktorá je prítomná jednak v rovine kľúčového znaku architektúry, tiež v práci so základnými geometrickými tvarmi a pomyselnými priamkami. Tento prístup sa prejavuje aj v ďalších známych realizáciách, napríklad pri Investičnej a rozvojovej banke v Bratislave (1995), Národnej banke Slovenska v Lučenci (2003), Evanjelického kostola v Nitre (1996), Kláštora klarisiek kapucíniek v Kopernici (1998) a niekoľkých rodinných domov. S jeho architektonickou tvorbou sme sa mohli stretnúť na monografických i skupinových výstavách vrátane výstavy nominovaných diel na Mies van der Rohe v roku 1997 a 2000. Je členom predstavenstva Slovenskej komory architektov.