Predsedkyňa poroty Českej ceny za architektúru 2019 je Imke Woelk

Medzinárodná odborná porota ČCA

Imke Woelk bude hodnotiť prácu českých architektov s ďalšími šiestimi erudovanými zahraničnými expertmi. Porotkyni Českej ceny za architektúru pre rok 2019 je Teresa Borsuk, britská architektka s bohatou praxou, švajčiarsky multidisciplinárny teoretik Michael Jakob. V porote má rovnako ako minulý rok zástupcu Izrael, a to v osobe architekta Etana Kimmela, ktorý má na konte pestrú škálu oceňovaných realizácií. Opakovane býva členom poroty maďarský architekt a rovnako je tak aj tento rok, kedy porotu obohatil Iván Nagy. Tohtoročná porota bude mať zástupcu z Francúzska. Architekt Julien Rousseau taktiež študoval a pôsobil vo Veľkej Británií a aj dnes pracuje na projektoch na medzinárodnej úrovni. Slovensko bude reprezentovať aj v českom prostredí veľmi dobre známy architekt Michal Sulo.

Imke Woelk

Architektka Imke Woelk absolvovala architektúru na Technickej univerzite v Braunschweigu a na IUAV v Benátkach. V Braunschweigu počas toho vyštudovala taktiež výtvarné umenie. Po promócií pracovala štyri roky v zahraničí, najskôr v ateliéri Massimiliana Fuksasa v Ríme a potom v Londýne v kancelárií Williama Alsopa. Po návrate do Berlína založila s Martinom Corsem ateliér IMKEWOELK + Partner.

Imke Woelk sa významnou mierou realizuje taktiež v akademickej sfére ako teoretička architektúry. Od roku 1998 pôsobila na Technickej univerzite v Berlíne, kde v roku 2010 dokončila svoju dizertačnú prácu. Témou boli spôsoby využitia hlavného pavilónu Novej národnej galérie v Berlíne od Mies van der Roheho. V oblasti výskumu pracuje Imke Woelk na racionálnych a intuitívnych vzorcoch v rámci komunikačných procesov. Od roku 2001 sa jej výskum zameriava na konkrétny priestor a jeho formovanie a interpretáciu. V roku 2015 skúmala s podporou výskumného štipendia od Dánskej nadácie umenia funkciu prírody v práci dánskeho architekta Jørna Utzona. Venuje se taktiež scénografií a výstavníctvu.

Za svoju prácu získala Imke Woelk v roku 2003 ocenenie Rom-Preis, najvyššie možné ocenenie pre umelca žijúceho v Nemecku. Pri študijnom pobyte v Ríme sa venovala konceptuálnej tvorbe a zaoberala sa ústrednými témami súčasného priestoru.

Oceňovaná je aj praktická architektonická tvorba Imke Woelk. Už ako študentka získala ocenenie „Premio Internazionale di Architettura Andrea Palladio“ za návrh obytnej budovy „The Eagle” (spoločne s Dirkom Altenom).

V roku 2016 sa stala členkou poradného výboru pre oblasť architektúry a územného plánovania kultúrneho oddelenia Berlínskeho senátu.

Teresa Borsuk

Britská architektka Teresa Borsuk je ešte s Andrew Beharrellom hlavným partnerom v architektonickej kancelárií Pollard Thomas Edwards (PTE),  v ktorej pôsobí od roku 1984. Architektúru vyštudovala na The Bartlett School of Architecture na University College v Londýne. Absolvovala stáž v Spojených štátoch na univerzite v Kansase. Po štúdiách zamierila do architektonickej kancelárie DEGW špecializujúcej sa na návrhy pracovného prostredia. V kancelárií Pollard Thomas Edwards  pracuje predovšetkým na projektoch v oblasti bývania, avšak v komplexnom poňatí, vrátane občianskej vybavenosti. Kancelária kladie dôraz na profesionálny a tvorivý prístup v riešení celých lokalít, buď už novo vybudovaných alebo revitalizovaných.

Ich návrhy hľadajú komunitný presah a snažia sa povznášať bežné miesta nad rámec svojej každodennosti. Kancelária získala za dobu svojej existencie cez 200 rôznych ocenení, v posledných rokoch napríklad cenu časopisu Building Design za rok 2017 a taktiež v minulom roku uznania za udržateľnú prax od Architects' Journal.

Z realizácií Teresy Borsuk môžeme menovať Mestské centrum Walthamstow v Londýne (2015) zahrňujúce multifunkčný komplex s 121 apartmánmi a zázemím pre voľnočasové aktivity, alebo obnovu mlyna Royal Gunpowder Mill vo Waltham Abbey (2009), za ktorý obdržali autori radu ocenení, či rezidenčný komplex 76 domov The Avenue v Saffron Walden (2014).

V roku 2015 získala Teresa Borsuk ocenenie pre Ženskú architektku roku od britského Architects' Journal za úsilie o zlepšenie rovnosti žien a mužov v praxi (pod vedením Teresy Borsuk vzrástol podiel žien v kancelárií Pollard Thomas Edwards, ktorý aktuálne tvorí na 150 zamestnankýň, nad 50 percent).

Michael Jakob

Michael Jakob je profesorom histórie a teórie krajiny na hepia v Ženeve (škola inžinierstva, architektúry a krajinnej tvorby). Vyštudoval právo, filozofiu, nemeckú a francúzsku literatúru a literárnu komparatistiku na univerzitách v Stanforde, Paríži a Ženeve. Vo svojej teoretickej činnosti a výskume sa zaoberal krajinou, estetikou, dizajnom a súčasnou teóriou vnímania a poetikou architektúry.

Vyučuje taktiež estetiku a navrhovanie na ženevskej univerzite umenia a dizajnu HEAD a literárnu komparatistiku na univerzite v Grenobli. Pôsobí taktiež ako lektor na EPFL a je hosťujúcim profesorom na milánskej polytechnike a akadémií architektúry vo švajčiarskom Mendrisiu. Hosťoval taktiež na Graduate School of Design na Harvardskej univerzite, Princetone a ETH v Zürichu.

Založil a vedie časopis COMPAR(A)ISON, medzinárodný žurnál literárnej komparatistiky. Je šéfredaktorom edície „di monte in monte“ venujúcej sa kultúre v horách. Je aj producentom dokumentárnych filmov a pôsobí aj ako rozhlasový novinár. Najznámejšia je jeho kniha Poétique du banc (2015). Bol kurátorom výstavy The Swiss Touch  in Landscape Architecture (2014).

Etan Kimmel

Architekt Etan Kimmel je zakladateľom poprednej izraelskej kancelárie Kimmel Eshkolot Architects, v ktorej pracuje so svojou ženou Michal Kimmel Eshkolot a od roku 2005 taktiež s Ilan Carmi. Ateliér má v súčasnosti 18 zamestnancov. Dôležitým mottom celej architektonickej kancelárie je environmentálna zodpovednosť a udržateľnosť. Ich záber je široký, od urbanistických projektov cez verejné budovy najrôznejšieho zamerania aj privátne objekty až po prácu s interiérom.

Kimmel vyštudoval architektúru na izraelskom technickom inštitúte Technion v Haife, študoval taktiež na Technickej univerzite v Delfte.

Kancelária Kimmel Eshkolot Architects má na svojom konte úspešnú účasť v rade architektonických súťaží, predovšetkým v oblasti verejných stavieb. Medzi najvýznamnejšie patrí národný pamätník padlých na hore Herzl v Jeruzaleme (2017). Ten bol v roku 2017 vyhlásený stavbou roka podľa AI Magazine (už v roku 2011 pritom rovnako uspela iná stavba od Kimmel Eshkolot Architects - Beit Halochem) a o rok neskôr ho ocenil Royal Institute od British Architects (RIBA). Z ďalších realizovaných projektov je treba menovať archeologické múzeum Davidson Museum v Jeruzaleme (2001), už spomínané rehabilitačné centrum Beit Halochem v Be’er Sheva (2010), budovu Steinhardtovho prírodovedeckého múzea v areáli Telavivskej univerzity (2018) alebo novú budovu Check-Point pre toho istého zadávateľa, ktorá je pred dokončením.

Už v roku 1993 získala kancelária Etana Kimmela prvé ocenenie „Rokach Prize", za prácu na obnove telavivskej židovskej štvrti Neve Tzedek. V roku 2011 bola ocenená najprestížnejšou izraelskou cenou „Rechter Prize" za projekt rehabilitačného centra Beit Halohem v Be’er Sheva na juhu Izraela.

Etan Kimmel sa venoval taktiež akademickej činnosti. Vyučoval na izraelskom technickom inštitúte Technion, Fakulte architektúry Telavivskej univerzity a hosťoval na Fakulte architektúry TU v Delfte.

Iván Nagy

Maďarský architekt Iván Nagy vyštudoval architektúru na Fakulte architektúry Technickej univerzity v Budapešti. Po ukončení školy pôsobil rok v helsinskej kancelárií ARRAK Architects. Do maďarského štúdia Építész prišiel v roku 1993.

Z realizácií Ivána Nagyho je treba vyzdvihnúť interaktívne vzdelávacie centrum Mobilis v Győre (2011), administratívnu budovu – sídlo banky – LC v Budapešti (2006), administratívny komplex VOC v Budapešti (2005) alebo kancelársky komplex vedeckého centra (Science Park) realizovaný rovnako v Budapešti (2003).

V roku 2008 obdržal Iván Nagy za prínos v oblasti architektúry najprestížnejšiu maďarskú cenu Ybl Prize, pomenovanú po architektovi Miklósovi Yblovi. O päť rokov skôr bol ocenený cenou Pro Architectura. V rokoch 2002 a 2012 boli jeho realizácie medzi nominovanými na európsku cenu Mies van der Rohe Award.

Štúdio Építész sa úspešne zúčastňuje rady architektonických súťaží. Iván Nagy pôsobí taktiež ako porotca (napr. v rokoch 2017 a 2018 v porote slovenskej Ceny Dušana Jurkoviča).

Okrem praxe sa Iván Nagy realizuje taktiež v akademickej sfére, je docentom na Fakulte architektúry Technickej univerzity v Budapešti. Od roku 2017 je aj členom Maďarskej akadémie vied a od roku 2018 taktiež Széchenyiho akadémie literatúry a umenia.

Julien Rousseau

Francúzsky architekt Julien Rousseau vyštudoval architektúru v Londýne na Kingston University, kde pôsobil v ateliéri Patricka Lynche. Neskôr sa uplatnil v architektonickej kancelárií Foster + Partners, kde pracoval na širokej škále projektov, napríklad Hearst Tower a Canary Wharf Station. Zúčastnil sa taktiež rady súťaží, s Bathilde Milletem vyhral Europan 6 v Roubaix. Vo Francúzsku sa zúčastnil workshopu Renza Piana, kde pracoval na dvoch významných projektoch - Chicagskom inštitúte umenia a londýnskej veži the SHARD pri Tower Bridge.

V roku 2007 založil Rousseau v Paríži s partnermi Lucou Battagliou a Ulissom Gnesdom kanceláriu FRESH Architectures. Venujú sa komplexnej činnosti, vrátane územného plánovania a riešenia interiérov. Rousseau pôsobí aj ako hlavný manažér kancelárie, stará sa o jej rozvoj aj všetky projekty.

Z realizovaných projektov je možné menovať napríklad tri parížske rezidenčné komplexy - Origami XXL (2018), prestavbu neoklasicistickej budovy Avenue Montaigne (vo výstavbe) alebo bytový dom Stalingrad (2013).

Ateliér FRESH Architectures sa úspešne zúčastnil rady medzinárodných súťaží, napr. projektovej súťaže OMC na rozšírenie centra Williama Rapparda v Ženeve alebo v roku 2009 získali zvláštne ocenenie v medzinárodnej architektonickej súťaži Walz of the Wind - Skyscraper competiton, zameranej na mrakodrapy, vypisované magazínom eVolo v New Yorku.  Úspešne súťaží taktiež vo Francúzsku, predovšetkým s projektmi zameranými na bývanie. V roku 2014 sa dostali medzi 40 najlepších tímov s autormi mladšími ako 40 rokov - 40under40 Design Awards.

Julien Rousseau je spoluautorom správy o udržateľných mestách (spoločne s Claudom Vasconim, Francisom Solerom a Rudym Riciottim).

Michal Sulo

Slovenský architekt Michal Sulo vyštudoval architektúru na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave a taktiež na Katalánskej polytechnickej univerzite v Barcelone. S Miriam Liškovou založili v roku 2003 štúdio SLLA Architects, ktoré pôsobí v Bratislave.

Kancelária sa neobmedzuje iba na Slovensko, projekty realizuje taktiež v Českej republike, Rakúsku, Španielsku alebo Keni. Zameriava sa na obnovu územia hromadného bývania a územný rozvoj.

Kancelária SLLA Architects zbiera úspechy v mnohých architektonických súťažiach aj ocenenia za svoje realizácie. V Českom prostredí je najznámejšie Komunitné centrum Máj (2014) v Českých Budějoviciach, ktoré bolo víťazným návrhom architektonickej súťaže a neskôr si vyslúžilo v roku 2015 na Slovensku ocenenie CEZAAR v kategórií Občianske a priemyselné budovy, ocenenie Finalista v Českej cene za architektúru 2017 alebo napríklad nominácia na Mies van der Rohe Award 2017. Za zmienku stojí taktiež projekt obytného komplexu Siemensäcker B3 vo Viedni (vo výstavbe), vrátane územnej štúdie tejto lokality alebo prvé miesto v súťaži na riešenie 84ha plochy vo Viedni - Cluster/Streetscape. V spolupráci s ďalšími inštitúciami v zahraničí sa podieľajú na Programe UN Habitatu - Bezpečnejšie miesta.

V roku 2016 reprezentoval ateliér SLLA Slovensko na Fuoribiennale (súčasť Architektonického bienále v Benátkach).

Kto sa môže do Českej ceny za architektúru prihlásiť?

Do súťažnej prehliadky, ktorá zámerne nemá stanovené žiadne kategórie, môžu v roku 2019 autori prihlasovať svoje diela realizované za posledných päť rokov na území Českej republiky. Ide teda o stavby dokončené od januára 2014 do decembra 2018. Z prihlasovania sú vylúčené tie diela, ktoré v minulom ročníku postúpili do užšieho výberu. Česká komora architektov i naďalej pokračuje v bezplatnej registrácií do súťaže. ČKA si od tohto kroku sľubuje účasť mladých architektov a začínajúcich ateliérov, pre ktoré by registračný poplatok mohol predstavovať nemalú prekážku pri prezentácií ich diel, a v neposlednom rade tiež objavenie nových a kreatívnych tvorcov. Architekti môžu svoje realizácie vložiť do jednoduchého on-line formulára. Elektronickou evidenciou stavieb tiež zanikajú ďalšie náklady architektov spojené s tlačou panelov a podobne. V roku 2019 Česká komora architektov tiež chystá tak ako v predchádzajúcich ročníkoch akcie spojená s prezentáciou finalistov ročníka 2018 a tiež nominovaných diel pre rok 2019.