Laureáti výročných cien Spolku architektov Slovenska za celoživotné dielo a publikačnú činnosť - 2018

Pred časom sme informovali o udelení Ceny Dušana Jurkoviča, ktorú  Spolok architektov Slovenska odovzdá už po 54. krát. Cenu udelila porota dielu Nádvorie Trnava (Autori: Vallo Sadovsky Architects: Matúš Vallo, Oliver Sadovský, Marián Stanislav, Viliam Zajíček, Marcel Vadík, Mateja Vonkomerová, Zuzana Krejčířová, Elena Šoltésová), ktoré ocenila za "komplexnosť prístupu, pestrosť architektonického riešenia, urbanistický a spoločenský prínos pre život Trnavy".

Na blížiacom sa slávnostnom Galavečere, ktorý sa uskutoční už stredu 21. novembra 2018 v priestoroch Malej sály Slovenskej filharmónie v Bratislave bude odovzdaná okrem Ceny Dušana Jurkoviča aj Cena Emila Belluša za celoživotné dielo, Cena prof. Martina Kusého za publikačnú činnosť v oblasti architektúry a po prvý krát aj Cena Spolku architektov Slovenska za výnimočný prístup k architektonickej tvorbe.

Cenu Emila Belluša za celoživotné dielo udelilo prezídium Spolku architektov Slovenska Ing. arch. Petrovi Brtkovi.

Peter Brtko (1938) študoval architektúru na Vysokej škole technickej v Bratislave. Venoval sa architektonickej tvorbe a pamiatkovej starostlivosti. S menom Petra Brtka je spojená i dlhoročná koncepčná a organizačná práca v oblasti kultúry, architektúry a výtvarného umenia.

Jeho najvýznamnejším dielom je Detské mestečko v Zlatovciach, za ktoré v roku 1974 získal spolu s Ľudovítom Režuchom Cenu Dušana Jurkoviča. Unikátny urbanisticko-architektonický komplex detského mestečka je jedným z dôležitých dokladov smerovania architektúry konca 60. rokov a začiatku 70. rokov. Detské mestečko s areálom v Trenčíne - Zlatovciach bol v závere uplynulého roka vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku.

Medzi jeho ďaľšie významné realizácie patrí Dom kultúry v Senici (1987)

Múzeum Ladislava Novomeského v Senici (1985)

Po revolúcii bol podľa projektu Petra Brtka zrealizovaný Rímskokatolícky kostol v Koši (1996)

Významnú časť Brtkovho portfólia tvoria stavby pre kultúru (kultúrny dom v Senici, bývalé múzeum Ladislava Novomeského v Senici), Obnovy a rekonštrukcie (Mirbachov palác Galérie mesta Bratislavy, kostol Klarisiek pre expozíciu gotickej maľby a plastiky). Venoval sa aj návrhom na výstavné a muzeálne expozície, sakrálnej architektúre i návrhom interiérov. Tvorba Petra Brtka zahŕňa množstvo ďaľších realizovaných aj nerealizovaných projektov.

Laudatio Petra Mikloša:

„Architektúra - tak ako málo čo - je zrkadlom spoločnosti. Aj preto, že nie je len 'vecou architektov', ale 'vecou verejnou'. Každý do nej hovorí, každý si myslí, že jej rozumie, a každý si ju predstavuje inak. V nespočetných konfliktoch som pochopil, že o architektúre sa netreba škriepiť. Rozumnejšou cestou je presviedčať dobrými príkladmi...“ - Tieto slová napísal pred desiatimi rokmi prof. Štefan Šlachta, generačný druh architekta Petra Brtka, spolužiak z Fakulty architektúry, častý recenzent jeho architektonickej tvorby. Nedávno pri spomienke na autora tejto myšlienky, sa mi vynorila jej súvislosť s architektúrou Petra Brtka. Domnievam sa, že jeho tvorba naozaj patrí k tým dobrým príkladom, ktoré mal na mysli Štefan Šlachta.

Brtkova tvorba je druhovo rozmanitá, má svoju vnútornú logiku, svoj vlastný výraz. Dalo by sa povedať, že architektúre sa venoval (a dodnes venuje) v komplexe všetkých jej súvislostí. Ako autor architektonických i urbanistických diel, ako organizátor, manažér, jej propagátor, aj ako protagonista jej komunitného života.

Pri sumarizácii takmer šiestich desaťročí jeho života s architektúrou, chcem na tomto mieste zdôrazniť predovšetkým jeho autorský profil, ktorého kontúry vyznačujú nové realizácie, rekonštrukcie a obnovu pamiatok, dizajn a interiér, výstavnícku architektúru, ale aj prezentáciu archeologických nálezov a lokalít. Proces projektovania a realizácie týchto diel poznamenal jeho pozitívny prístup k spolupráci s kolegami architektmi, výtvarnými umelcami, dizajnérmi a výstavníckymi grafikmi, ktorý prináša tak potrebnú synergiu v snahe dosiahnuť kvalitný, čo najlepší výsledok.

Do vedomia odbornej i širokej verejnosti sa popri kultúrnych stavbách dostalo predovšetkým Detské mestečko v Zlatovciach, ktoré nedávno bolo zapísané do zoznamu národných kultúrnych pamiatok. Len málokto z architektov na Slovensku má možnosť zažiť takúto výnimočnú udalosť. Vychádzajúc z Karfíkovej školy je tu, ako aj v ostatných jeho prácach, charakteristický racionálny, no dostatočne veľkorysý prístup k riešeniu prevádzkovo-funkčných vzťahov a k ich hmotovo-priestorovému vyjadreniu, ale aj snaha obohatiť ich o výtvarno-estetickú dimeziu, a tak zdôrazniť ich humanistické poslanie.

Rekonštrukcie a obnovy pamiatkových objektov sú v Brtkovom portfóliu rovnako významnou kapitolou. Sám deklaruje úctu a pokoru k dielam svojich (aj dávnych) predchodcov a vstup nových architektonických zásahov do historického prostredia chápe ako umocnenie pôvodných kultúrno-historických hodnôt, aj keď sa mení ich spoločenská funkcia, resp ich využitie. Mirbachov palác, kostol Klarisiek v Bratislave, expozície na hrade Červený kameň, synagóga v Prešove - ich premena na galerijné a muzeálne expozície sú toho svedectvom.

Značnú časť Petrovej tvorby preveril čas. Jeho stavby roky slúžili a dodnes značná časť z nich slúži svojmu pôvodnému účelu. Niektoré však poznačila ľudská negramotnosť, no ich fyzická podstata sa zachovala a snáď ich čakajú žičlivejšie časy.

Vrátim sa parafrázou k úvodnej myšlienke, ktorú som si požičal od Štefana Šlachtu. Petrova architektúra presviedča dobrými príkladmi…

Cenu prof. Martina Kusého za rok 2018 udelil Spolok architektov Slovenska prof. Ing. arch. Matúšovi Dullovi, DrSc.

za pozoruhodnú a sústavnú prezentáciu dejín slovenskej architektúry 20. storočia odbornej a laickej verejnosti doma i v zahraničí prostredníctvom radu výnimočných knižných publikácií, ako aj vďaka neúnavnej popularizačnej a editorskej činnosti, umocnenej kurátorským pôsobením vo výstavných projektoch medzinárodného dosahu, propagujúcich naše architektonické dedičstvo v širšom európskom kontexte.

prof. Ing. arch. MatušDulla, DrSc. (1950)

- popredný historik slovenskej architektúry 20. storočia, uznávaný vedec a pedagóg, nositeľ viacerých významných ocenení: dvojnásobný držiteľ Ceny Martina Kusého (2003, 2012), Ceny Dušana Jurkoviča za teóriu (1993), Medaily ChatamaSofera (2005), Medaily Aurela Stodolu SAV (2010), Zlatej Felberovej medaily ČVUT(2016) a i., známy nielen svojou vedecko-výskumnou činnosťou, ale aj doteraz málo vyzdvihovanou editorskou, prezentačnou a výstavnou činnosťou v oblasti propagácie a popularizácie historiografie slovenskej architektúry, jej výnimočných diel a ich tvorcov. Z redakčných a editorských počinov treba spomenúť jeho pôsobenie na poste šéfredaktora vedeckého časopisu Architektúra & Urbanizmus, zostavovateľské práce na publikáciách Slávne vily Slovenska/GreatVillasof Slovakia (Foibos, Praha 2010), Slávne kúpele Slovenska (Foibos, Praha 2014) či Kapitoly z historie bydleni (Praha, ČVUT 2014). K propagácii výnimočných diel slovenskej architektúry prispela aj nateraz jeho posledná monografia Na konci cesty: krematórium v Bratislave/At the End of the Road: Crematorium in Bratislava (v spoluautorstve s O. Triaška-Stefanović, Slovart, 2017), ako aj medzinárodná česko-slovenská výstava Vize a realita/Vízie a realita, mapujúca cesty slovenskej architektúry v perióde rokov 1918 – 2018.

Cenu prof. Martina Kusého za rok 2018 udelil Spolok architektov Slovenska prof. PhDr. Miroslavovi Marcellimu, PhD.

za trilógiu publikácii Filozofi v meste, Mesto vo filozofii a Miesto, čas, rytmus a dlhodobé a mimoriadne podnetné odkrývanie mnohotvárnych súvislostí medzi filozofiou, architektúrou a urbanizmom.

Prof. PhDr. Miroslav Marcelli, PhD. je významný slovenský filozof, semiotik, publicita, prekladateľ. Človek pohybujúci sa naprieč rozmanitými oblasťami kultúry a kultúr. Pôsobí ako profesor na Katedre filozofie a dejín filozofie Filozofickej fakulty UK v Bratislave a súčasne je vedúcim Katedry elektronickej kultúry a semiotiky na Fakulte humanitných štúdií KU v Prahe. Bol hosťujúcim profesorom na Univerzite Blaise Pascala v Clemont-Ferrand a absolvoval študijný pobyt na Magdalen College v Oxforde. Je autorom veľkého množstva vedeckých publikácii venovaných dielu francúzskych filozofov, predovšetkým Michela Foucaulta a Rolanda Barthesa, ale aj aktuálnym problémom filozofie a spoločnosti ako je jeho ostatná kniha Myslenie v sieti. Od roku 2006 je nositeľom titulu Rytier rádu čestnej légie. Integrálnou súčasťou diela Miroslava Marcelliho je nesporne aj architektúra a urbanizmus. V roku 1996 bol sa stal aktívnym účastníkom ojedinelého stretnutia amerických architektov a mysliteľov kritickej teórie ARCHFEST 96, kde predniesol prednášku na tému Michel Foucault: geometria a architektúra v myslení filozofa. V roku 2000 bol popri Václavovi Belohradskom integrálnym spoluautorom projektu Wall-paperdispozitiv v pavilóne Českej a Slovenskej republiky na 7. medzinárodnej výstave architektúry v Benátkach pod názvom menej estetiky a viac etiky. Jeho text publikovaný v časopise Projekt s názvom Mesto-miesto stretnutia anticipoval jednu z veľkých tém jeho uvažovania o vzájomnom vzťahu filozofie, architektúry a urbanizmu. Výsledkom tohto záujmu bola trilógia Filozofi v meste (2008), Mesto vo filozofii (2011) a Miesto, čas, rytmus (2015) ako aj povestný doktorandský seminár na Katedre filozofie a dejín filozofie, ktorého sa okrem študentov filozofie zúčastňovali niekoľko rokov aj študenti architektúry a architektonickej tvorby z Vysokej školy výtvarných umení a Fakulty architektúry STU a súčasne pozoruhodná spolupráca Miroslava Marcelliho so slovenskými architektmi Michalom Bogárom, Ľubomírom Králikom a Ľudovítom Urbanom a francúzskym architektom Dominique Perraultom na projekte Bratislava-metropolis, ktorý vyšiel aj knižne v roku 2014.