Climate of innovation
Ivanská cesta 30/A
Bratislava
Okná pre pasívne domy
Galvaniho 15 B
Bratislava
Tehelná 1203/6
Zlaté Moravce
BIM knižnice a objekty
Stará Vajnorská 139
Bratislava
Dokonalá izolácia
Stará Vajnorská 139
Bratislava
Prielohy 1012/1C
Žilina
Štúrova 136B
Nitra
Výstavný projekt mapuje životnú a profesijnú dráhu otca, staviteľa Juraja Hudeca a slávneho architekta L. E. Hudeca, ako aj vzájomný vzťah, vplyv prostredia a prepojenia Banskej Bystrice a Šanghaja. Je koncipovaná v rámci časovej osi zohľadňujúc rodinné, spoločenské a dejinné udalosti, ktoré rodinu staviteľa a architekta výraznou mierou ovplyvňovali. Výstava je zároveň vyjadrením úcty a splatením podlžnosti voči osobnostiam, na ktoré sa nemá zabúdať.
Banská Bystrica je rodným mestom významného a medzinárodne známeho architekta 20. storočia Ladislava Eduarda Hudeca (8. 1. 1893 - 26. 10. 1958). Jeho život bol bohatý tak na udalosti, straty, úporné zápasy, ako aj na úspechy a plný rozvoj jeho tvorivých schopností napriek zložitým podmienkam.
Narodil sa v rodine úspešného staviteľa Juraja Hudeca (21. 4. 1858 - 18. 12. 1920) v Banskej Bystrici, ktorého osobnosť ho sprevádzala celým životom. Predstavenie diela otca - staviteľa - je dôležitou súčasťou výstavy.
Mladého architekta čakala po vyštudovaní Kráľovskej technickej univerzity v Budapešti istá úspešná budúcnosť v domácej architektonickej praxi. Všetko sa však zmenilo vypuknutím 1. svetovej vojny, ktorej utrpenia a nástrahy prežil naplno vrátane ruského zajatia na Sibíri. Po úteku ho pud sebazáchovy priam zázračným spôsobom zaviedol do čínskeho a koncesionárskeho mesta Šanghaj, vzdialeného 11 000 kilometrov od rodného mesta. Jeho domov v Banskej Bystrici zanikol, žijúci členovia rodiny sa presťahovali do Maďarska. V Šanghaji, ktorý sa mu na 29 rokov stal domovom, zanechal takmer 400 realizovaných projektov. Najznámejší Park Hotel bol prvým mrakodrapom v Ázii (1931 - 1934). L. E. Hudec opustil Šanghaj tajne v roku 1947 kvôli zmeneným spoločenským podmienkam, zachraňujúc tak život celej svojej rodine. V roku 1948 požiadal z Európy o azyl a štátne občianstvo v USA. Usadil sa v Berkeley, ale už neprojektoval. Jeho meno ostalo nadlho neznáme. V Číne, Československu, či Maďarsku sa nespomínalo vyše polstoročie.
Prvý Rok architekta Hudeca bol vyhlásený v Šanghaji v roku 2008. Odvtedy je už mnoho jeho budov zrekonštruovaných a označených ako chránené kultúrne pamiatky. Na Slovensku sa jeho meno stáva známe v podobnom časovom slede. V roku 2010 sa konala premiéra filmového dokumentu Ladislava Kaboša Zmenil tvár Šanghaja na svetovej výstave EXPO v Šanghaji a následne na Slovensku. V Banskej Bystrici vzniká nezisková organizácia C.A.L.E.H. n. o. (Centrum architekta L. E. Hudeca) a prvé trojjazyčné dielo Po stopách architekta L. E. Hudeca. Jeden z hlavných cieľov - uskutočnenie stálej expozície v Banskej Bystrici, sa stalo skutočnosťou v tomto roku vďaka spojeniu predstáv neziskovej organizácie C.A.L.E.H. n. o. a riaditeľa firmy CONTRAX PLUS, spol. s r. o., Ing. Drahoša Kondera.
Poslaním neziskovej organizácie Centrum architekta L. E. Hudeca (C.A.L.E.H. n. o.) je prezentovať životný príbeh architekta Ladislava Eduarda Hudeca a jeho rodiny. Aj napriek skutočnosti, že podstatná časť architektovho života je spojená s čínskym Šanghajom, jeho osud je hlboko previazaný a spätý s jeho rodnou Banskou Bystricou.
Autorom architektonického riešenia stálej expozície je Rastislav Udžan, na grafickom stvárnení sa podieľal Peter Javorík, autorom busty Hudecovcov je Ladislav Sabo.
Špeciálne poďakovanie patrí pani Kláre Kubičkovej, bez ktorej dlhoročného osobného nasadenia by táto expozícia nevznikla.
Pripájame pár fotografií zo slávnostného otvorenia, stálu expozíciu podrobnejšie predstavíme v samostatnom článku.